Škôlkar alebo školák navlečený vo vianočnom svetri so zvončekom či sviečkou v ruke, stojac vedľa ozdobeného stromčeka, recituje rodine pred štedrovečernou nádielkou básničku. Existuje počas Vianoc niečo roztomilejšie? Mať doma vyškoleného malého vinšovníka je dokonalou zbraňou na rozcítenie všetkých babičiek, tetušiek a ostatných rodinných príslušníkov počas vianočných rodinných návštev.
Vianočné básničky a zvyky pre deti
Asi sa zhodneme na tom, že minimálne jednu básničku o Vianociach by malo poznať každé dieťa. Využite dni pred vianočnými sviatkami naplno a spolu s deťmi si nacvičte pekné vianočné vinše. Medzi najkrajšie patria najmä tematické básne, napríklad o snehuliakovi či stromčeku, ktoré s obľubou recitujú škôlkari na všetkých vianočných besiedkach.
Obľúbené vianočné rýmy a vinše
- Sniežik sa nám chumelí: Klasika, ktorá nikdy neomrzí a navodí pravú zimnú atmosféru.
- Postavím si snehuliaka: Hravá báseň o tvorbe snehuliaka s mrkvovým nosom a metlou.
- Svieť nám, stromček jagavý: Obľúbená detská koleda o vianočnom stromčeku a darčekoch.
Aj malé detičky ešte pred nástupom do škôlky dokážu zarecitovať krásnu básničku. Prečítajte im niekoľko jednoduchých veršíkov a verte, že ich budú vedieť doslova za pár minút. Napríklad: „Zelenaj sa jedlička, narovnaj sa trošička. Vezmem si ťa, páči sa mi, budeš doma medzi nami.“
Vianočná besiedka v Materskej škole v Lendaku (22.12.2016)
Historický vývoj darovania darčekov
Z výskumov historikov a etnológov vyplýva, že darovanie má korene v zimných pohanských rituáloch. Kresťanstvo ho začlenením do Vianoc muselo prispôsobiť svojej vierouke. V minulosti u nás platilo, že koruny sa majú darovať iba chudobným. Ľudovít Michalský, autor najstaršieho slovenského Spoločenského lexikónu, uvádzal: „Peňažné dary dávame len ľuďom obzvlášť chudobným.“
Od svätého Mikuláša k Ježiškovi
Spočiatku bol jedným z najznámejších darcov v niektorých krajinách svätý Mikuláš. Reformátor Martin Luther ho však v Nemecku nahradil Ježišom Kristom a tento zvyk sa postupne ujal v celej strednej Európe. „Ježiško darca“ bol - podobne ako vianočný stromček - evanjelickým patentom. Do katolíckych oblastí, vrátane Česka a terajšieho Slovenska, sa dostal až v 19. storočí.
| Obdobie/Darcovia | Charakteristika zvykov |
|---|---|
| Raný novovek | Dominancia svätého Mikuláša |
| 19. storočie | Rozšírenie tradície "Ježiška darcu" |
| Socialistické obdobie | Snaha o nahradenie Ježiška dedom Mrázom |
| Súčasnosť | Vplyv globalizácie a postava Santa Clausa |
Vianočné tradície v čase
V minulosti, povedzme pred sto rokmi, sa u nás v najširších vrstvách najviac cenili darčeky, ktoré deťom vlastnoručne zhotovili rodičia. Štedrovečerná slávnosť sa začínala zvončekom gazdinej, jej pozdravom a prianím vianočnej radosti. Po tomto akte pozvala gazdiná všetkých k prestretému stolu s jedlami z rýb, húb a zo strukovín. Nechýbali, samozrejme, oblátky s medom a opekance s makom.
Známa lekárka a prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká vo svojich spomienkach uvádzala, že by sme sa mali naučiť viac dávať ako prijímať. Pripomínala, že nič zvláštne na darčekoch v ťažkých vojnových časoch nenašla, často to boli len jabĺčka a vlašské orechy, no dôležitý bol pocit spolupatričnosti.
Moderné Vianoce: Komercionalizácia vs. tradícia
Po roku 1990 sa aj u nás začala amerikanizácia vianočných sviatkov. Nielen deda Mráza, ale i Ježiška s Mikulášom začal vytláčať Santa Claus a rozkrútila sa špirála darčekománie. Prežívame hlboké zosvetšťovanie a komercionalizáciu vo všetkých sférach nášho života.
Napriek tomu, že obchody a supermarkety tlačia na konzumný štýl života, odborníci ako Anton Srholec zdôrazňovali, že vianočné zvyky sa neustále vyvíjajú. Tragédiou nie je zmena štýlu, ale strata poézie a duchovného významu. Ježiško, historický a štedrý, zostáva pre mnohých rodín modelovým príkladom nesobeckosti, pričom medzi slovenskými deťmi napokon v podvedomí stále dominuje tradícia, že darčeky dostávame v deň narodenín Ježiša.