Národný park Nízke Tatry: Štyridsať rokov ochrany prírody

Pred pár dňami sme si pripomenuli 40. výročie vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), ktoré sa uskutočnilo v roku 1978. Toto rozsiahle pohorie predstavuje rozmanité a malebné prírodné krásy, ktoré sú hodné poznania z bezprostrednej blízkosti.

Charakteristika pohoria Nízke Tatry

Vonkajšia tvárnosť Nízkych Tatier je rôznorodá. Nachádzajú sa tu prekrásne divoké partie v žulových a najmä vo vápencových častiach pohoria. Na mnohých miestach, po úbočiach poniže hrebeňa, vidíme rozsiahle plochy pokryté rozorvanými žulovými balvanmi, cez ktoré je len ťažko prejsť. Takéto kamenné moria sú zväčša pod hrebeňom na južnej strane. Na severnej strane zase vidíme zrázne úbočia v podobe ľadovcových kotlov, rozryté tesnými a bralnatými roklinami a žľabmi.

Vápencovo-dolomitické oblasti pohoria na mnohých miestach tvoria dlhé rady bralných stien, bášt, obeliskov, venčených pestrou flórou. V bralách sú početné dutiny, hlboké priepasti, okná, ako aj vchody do kvapľových i ľadových jaskýň. Od hlavného hrebeňa sa tak na juh k rieke Hron, ako aj na sever k rieke Váh tiahnu dlhé, hlboké doliny, v ktorých zurčia bystré riavy a potoky. Horských plies je málo a aj to len na severnej strane - sú trblietajúcim sa svedkom dávnej doby ľadovej. V dolinách a na ich úbočiach sú zväčša porasty smrekových, ale i bukových lesov, v ktorých nájde dobrú skrýšu rozličná zver. Nad lesmi je hustý kosodrevinový porast, ktorý postupne prechádza v hôľnaté lúky. Aj vďaka týmto prírodným podmienkam a hodnotám sú Nízke Tatry národným parkom už 40 rokov.

Historické míľniky na ceste k národnému parku

K vzniku Národného parku Nízke Tatry viedla postupnosť dôležitých udalostí a iniciatív:

• 1718: Georg Bucholtz ml. (rektor evanjelickej školy) objavil kosti v Demänovských jaskyniach a vypracoval prvý pozdĺžny rez Demänovskej ľadovej jaskyne.
• 1895: Ministerstvo orby v Budapešti vyhlasuje lesnú rezerváciu Šalková (Príboj).
• 1909: Karol Kaán (lesmajster) zaradil Nízke Tatry spolu s Vysokými Tatrami medzi najcennejšie územia, ktoré treba chrániť vo vtedajšom Uhorsku.
• 1920: Ján Roubal (riaditeľ gymnázia - entomológ) navrhuje zriadenie väčšej prírodnej rezervácie v centrálnej časti Nízkych Tatier pod názvom Ďumbier.
• 1928: Na návrh Jána Volka Starohorského (geológ) bola vyhlásená čiastočná prírodná rezervácia Dolina Svätojánska.
• 1934: Jan Roubal organizoval konferenciu o zriadení a vyhlásení prírodnej rezervácie Nízke Tatry.
• 1960: Dušan Kubíny (geológ) predložil návrh „Centrálna časť nízkotatranského pohoria“ na zriadenie prírodného parku a rezervácie.
• 1961: Milan Pacanovský (lesný inžinier) spracoval návrh na vytvorenie chránenej krajinnej oblasti Nízkotatranskej.
• 1963: Dušan Kubíny navrhol vytvorenie Stredoslovenského prírodného parku.
• 1965: Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici (KÚŠPSOP) navrhol Ďumbiersky národný park (ĎUNAP).
• 1967: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) Bratislava predložil návrh na Nízkotatranský národný park SNP, s plánom vyhlásiť ho k 25. výročiu SNP.
• 1969: Začal sa program reštitúcie kamzíka vrchovského tatranského do Nízkych Tatier.

Vyhlásenie a rané obdobie NAPANTu

Oficiálne vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) sa udialo Nariadením vlády SSR č. 119/1978 zo dňa 14. júna 1978. Následne, 17. októbra 1978, bolo vydané štatút NAPANTu prostredníctvom Vyhlášky MK SSR č. 120/1978 Zb. Slávnostné otvorenie NAPANTu sa konalo 11. mája 1979 a ešte v tom istom roku vznikla v Banskej Bystrici Správa NAPANT.

Prví pracovníci a sídlo

Prvým riaditeľom Správy NAPANT, ktorá sídlila v rodinnom dome na ulici profesora Ladislava Sáru v Banskej Bystrici, bol Július Pervan (1978 -1979). Medzi jej prvých zamestnancov patrili Ing. Ján Topercer st. (zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra), Ing. arch. Milan Marenčák (z Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici), RNDr. Dušan Mandák a RNDr. Milan Peško. V tomto období sa intenzívne spracovával územný priemet pre NP Nízke Tatry, ktorý obstarávalo Ministerstvo kultúry SSR a spracovával Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave (SÚPSOP).

Vývoj Správy NAPANT a jej riaditelia

Tak ako sa menila a mení príroda Nízkych Tatier, tak sa v priebehu času menila aj Správa NAPANT a jej personálne obsadenie. Za dlhých štyridsať rokov jej existencie sa tu vystriedalo neuveriteľných 166 pracovníkov rôznych profesií, od lesníkov, architektov, prírodovedcov, poľnohospodárov, vodárov až po raritné profesie ako napr. strelmajster. Niektorí, vyskúšajúc si nie ľahkú profesiu ochrancu prírody, tu vydržali kratšie, iní zase našli v tomto povolaní svoje poslanie a sú tu niekoľko desiatok rokov. Medzi nich nesporne patrí pani Alica Uhríková, ktorá od roku svojho nástupu 1988 s veľkou precíznosťou a zodpovednosťou zabezpečuje administratívny chod celej správy. Ďalším z pamätníkov od roku 1988 a najdlhšie kontinuálne pôsobiacim pracovníkom je Ing. Adalbert „Ado“ Mezei, ktorý aj v dnešných dňoch má agendy vyše hlavy.

Zmeny sídla Správy NAPANT

Nemenilo sa len personálne obsadenie Správy, ale aj jej sídlo v Banskej Bystrici. Počas štyridsiatich rokov sa Správa premiestňovala z peknej rodinnej vilky na ulici Prof. Sáru na Rad ľudových milícií (dnes Severná ul.), potom bližšie k ľuďom do stredu mesta na Hornú ulicu. Odtiaľto ju privatizácia a politici presunuli na sídlisko Fončorda, na Internátnu ulicu, kde sa v bývalej budove internátu cítili ako študenti. Neskôr sa presunuli do budovy SHMÚ na Zelenú ulicu. Zatiaľ posledné veľké sťahovanie bolo do súčasných priestorov Správy, do historického meštianskeho domu na Lazovnú ulicu č. 10.

Riaditelia Správy a kľúčové obdobia

1. Ing. Otto Štroffek (1979 -1991): Pod jeho vedením sa začala Správa NAPANT budovať personálne, materiálne i organizačne. V roku 1979 bolo zriadené vysunuté pracovisko Správy v Liptovskom Hrádku pre operatívnosť. Pred pracovníkmi stála aj veľká výzva - realizovať rekultivačné a krajinárske úpravy na Kráľovej holi po 25-ročnej výstavbe TV vysielača a v areáli PVE Čierny Váh, ktoré boli súčasťou národného parku. Táto úloha bola zvládnutá a dnes o tom svedčí okolie oboch stavieb. Postupne pribúdali aj ďalšie úlohy, najmä vypracovávanie odborných stanovísk k zámerom a zásahom do prírodného prostredia pre orgány štátnej správy, ako aj spracovávanie projektov na nové maloplošné chránené územia.
2. RNDr. Ľuboš Čillag (1991-2002): Toto obdobie po politických a spoločenských zmenách prinieslo veľa nových úloh v ochrane prírody a krajiny. V roku 1994 nadobudol platnosť nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z.z., ktorý prvýkrát definoval a uplatňoval stupne ochrany s jasne deklarovanými zakázanými činnosťami. Z tohto dôvodu sa muselo pristúpiť k revízii hraníc NAPANTu a to tak jeho vlastného územia ako aj ochranného pásma. Nariadením vlády SR č. 182/1997 Z.z. zo dňa 17.6.1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku (z 81 095 na 72 842 ha) a jeho ochranného pásma (z 123 990 na 110 162 ha). V súlade s platnou legislatívou v roku 1997 vypracovala Správa NAPANT jeden z prvých programov starostlivosti o veľkoplošné chránené územia na roky 1997 až 2008. Jednou z úloh z tohto programu bolo vyhlásenie nových rezervácií, a tak v roku 1997 bola vyhlásená najväčšia rezervácia NPR Skalka a v ďalších rokoch PR Štrosy a PR Martalúzka. Správa NAPANT sa zapojila aj do medzinárodnej spolupráce a ako prvá sa stala členom Federácie národných a prírodných parkov Európy a nadviazala úzke kontakty s anglickým Národným parkom Yorkshire Dales.
3. Ing. Marián Jasík (2002 - 2007): Ťažiskovou úlohou bolo personálne a organizačné dobudovanie Správy NP a posilnenie ochrany najcennejších častí národného parku prostredníctvom odborného návrhu zonácie. V tomto období sa podarilo dosiahnuť aj výrazné zlepšenie starostlivosti o vzácne a ohrozené nelesné biotopy a na ne viazané druhy. V čase prístupových rokovaní SR do EÚ bola dôležitou úlohou implementácia európskej legislatívy na úseku ochrany prírody do našich právnych predpisov. Správa NAPANT spracovala projekty na vyhlásenie území európskeho významu (ÚEV) - na území Nízkych Tatier bolo výnosom MŽP SR č. 3/2004 -5.1 vyhlásených 30 ÚEV. Súbežne sa spracovávali aj podklady na vyhlásenie ďalšieho zo sústavy chránených území NATURA 2000 - chráneného vtáčieho územia (CHVÚ Nízke Tatry). V rokoch 2004 a 2007 žiaľ zasiahli územie národného parku veľké lesné kalamity, s objemom až 923 000 m3 v roku 2004 a 500 000 m3 v roku 2007. Pracovníci Správy sa niekoľko rokov snažili o likvidáciu kalamitných porastov s minimálnym narušením prírody.
4. Ing. Elena Gregorová (2007 - 2011): Prvá žena na čele Správy NAPANT. Bolo to obdobie dôležitej finalizácie vyhlásenia CHVÚ 018 Nízke Tatry, ktoré bolo konštituované Vyhláškou č. 198 z roku 2010, čím sa prakticky zavŕšilo budovanie siete NATURA 2000 na území Nízkych Tatier. Pokračovalo sa vo vypracovávaní odborných stanovísk k zámerom a plánovaným zásahom do prírodného prostredia, obzvlášť pre developerské záujmy investičných skupín na rozvoj a budovanie turistických centier (Chopok sever - Demänovská dolina, Jasná a Chopok juh - Srdiečko, Kosodrevina).
5. RNDr. Peter Morong (2011 - 2012): V tomto období sa v plnej miere realizovali projekty z Operačného programu Životné prostredie, čo pre zamestnancov Správy znamenalo administratívne aj praktické povinnosti pri realizácii projektov ako sú programy starostlivosti (PS) 131, ŠF Lesné kury, ŠF Mokrade a iné.
6. RNDr. Ľuboš Čillag (od roku 2012, druhýkrát): Návrat RNDr. Čillaga bol zameraný na ukončovanie projektov z OP ŽP. Agendy narastali aj v súvislosti s vypracovávaním stanovísk, predovšetkým s budovaním strediska Chopok sever a juh. V roku 2014 postihla Nízke Tatry ďalšia kalamita - Žofia, pri ktorej padlo takmer 250 tis. m3 lesa, najmä vo východnej, kráľovohoľskej časti. Riešenie tejto problematiky zamestnáva pracovníkov Správy nepretržite od roku 2004.

Súčasné výzvy a budúcnosť

Úbytok lesných porastov spôsobený veľakrát aj necitlivým spracovávaním kalamity a tým aj poškodzovaním biotopov rastlinných a predovšetkým živočíšnych druhov vyvoláva potrebu určenia bezzásahových oblastí v národnom parku. Jednou z najdôležitejších úloh v živote a existencii NAPANTu je vypracovať jeho zmysluplnú a akceptovateľnú zonáciu. Prvé kroky sa, aj vďaka mimovládnym organizáciám zaoberajúcim sa ochranou lesných ekosystémov, podarilo uskutočniť vytypovaním pralesovitých zvyškov a prírodných lesov na území Nízkych Tatier. Správa NAPANT na základe toho spracovala podklady, ktoré sú teraz súčasťou navrhovanej A zóny. Tieto úlohy a zámery musí riešiť súčasný kolektív 25 pracovníkov. Zároveň je dôležité dôstojne pripraviť a pripomenúť si 40. výročie vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry.

Autor: RNDr. Ľuboš Čillag
Foto: Archív NAPANT, Ing.

tags: #40 #vyrocie #ms #profesora #saru