24. december: Štedrý deň ako štátny sviatok na Slovensku

Na Slovensku je 24. december, známy ako Štedrý deň, uznaný za štátny sviatok a deň pracovného pokoja, čo ho odlišuje od mnohých iných krajín. Tento deň má hlboký historický a kultúrny význam, spájajúci predkresťanské tradície s kresťanským očakávaním narodenia Ježiša Krista.

História Štedrého dňa ako dňa pracovného pokoja

Slováci, podobne ako ich susedia Česi, si 24. december užívajú už tri desaťročia ako voľný deň. Zákon 93/1951 Zb. obsahoval iba jeden štátny sviatok, a to 9. máj ako výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať, predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista.

Komunistický prezident Antonín Zápotocký ešte ako predseda vlády v legendárnom prejave 21. decembra 1952 vyzdvihol premenu nahého Ježiška „z chlieva“ na deda Mráza oblečeného v kožuchu. Vo svojom prejave uviedol: „Dedo Mráz k nám prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen jediná, betlehemská.“ Napriek tomu snahy o potlačenie pôvodných vianočných tradícií napokon neboli úspešné a po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa.

Prvý „ponovembrový“ Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na nedeľu. Návrh na uznanie tohto dňa ako dňa pracovného pokoja bol zdôvodnený slovami českého poslanca Karola Stomeho: „Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva.“ V samostatnej Slovenskej republike potom Štedrý deň zaradil medzi dni pracovného pokoja Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Význam a tradície Štedrého dňa

Štedrý deň, ktorý pripadá na 24. decembra, je posledným dňom prípravy na vianočné sviatky. V stredoveku išlo o posledný deň v roku, ktorý začínal práve na slávnosť Narodenia Pána 25. decembra. So Štedrým dňom je spojených množstvo predkresťanských i kresťanských zvykov a povier.

Štedrý deň má rôzne pomenovania ako Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun. Tieto názvy sú odvodené od obyčajov a rôznych magických úkonov, ktoré sa vykonávali v tento deň. Boli zamerané najmä na pozitívne ovplyvnenie nasledujúcich dní, udalostí a pracovných činností.

Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni - Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný rozmer. Oslavy, koledy a výzdoba oficiálne začínajú už v septembri, s príchodom tzv. „vianočnej sezóny“, ale slávnostná atmosféra vrcholí tradičnou polnočnou hostinou Noche Buena 24. decembra a oficiálne končí až na Deň Troch kráľov (6. januára) alebo dokonca až na Sviatok Obetovania Pána (2. februára).

24. december v medzinárodnom porovnaní

Zatiaľ čo väčšina západoeurópskych krajín má 24. december len ako bežný alebo skrátený pracovný deň, Slovensko patrí medzi krajiny, kde je tento deň oficiálnym dňom pracovného pokoja. Táto skutočnosť umožňuje Slovákom vychutnať si vianočné sviatky už od Štedrého dňa v kruhu rodiny.

Zaujímavosťou je, že krajiny ako Slovensko, Česko, Litva, Lotyšsko, Švédsko alebo Fínsko majú 24. december uznaný ako štátom platený sviatok, alebo sa tu obvykle jedná o voľný deň.

Prehľad statusu 24. decembra v okolitých krajinách

tags: #24 #december #statny #sviatok