Tento článok sme sa rozhodli uverejniť preto, lebo aj v súčasnosti je migrácia domáceho obyvateľstva, hlavne za prácou, veľmi aktuálna. Tieto informácie boli zozbierané a publikované za účelom informovania Slovákov o amerických Slovákoch, keďže tvoria až skoro 1/3 slovenského národa. Nájdete tu osobnosti, ale aj bežných ľudí, ktorí sa svojou vôľou a slovenskou povahou vo svete nestratili, dokonca sa napriek ťažkým podmienkam presadili a tvoria nám tak dodnes veľmi dobré meno.
Rané kapitoly: Prví slovenskí priekopníci a dobrodruhovia (17. - 18. storočie)
Už v roku 1677 a neskôr v 1754 sa zaznamenali prvé osudy. Andrej Jelik opustil Slovensko, aby sa vyhol vojenskej službe.
V roku 1775, po strávení určitého času na ostrove Madagaskar, kde bol aj kráľom, knieža Móric Beňovský sa stretol s americkým ambasádorom Benjaminom Franklinom v Paríži a neskôr v Londýne, kde od neho obdržal odporúčajúci list a prišiel do Ameriky. Motivovaný ideou slobody sa pridal na stranu amerických revolučných vojsk, kde bojoval pri obkľučovaní mesta Savannah v štáte Georgia pod velením poľského generála Pulaského a jeho jazdeckého regimentu.
V 1780 bol Slovák Ján Ladislav Polerecký šľachtického pôvodu. Profesionálny vojak bol dôstojníkom elitnej husárskej jednotky na čele s veliteľom Ducom de Lauzunom a generálom Rochambeauom. Bojovali po boku generála Georga Washingtona v revolučnej vojne proti Britskej koloniálnej armáde. Major Polerecký stál na čele 300-člennej skupiny jazdcov zvanej „Modrí husári“.
Okolo roku 1800 v meste Mexiko City vtedy pôsobil slovenský misionár Jezuita Otec Konšár zo Štiavnice. Keď raz spovedal, do spovedelnice vstúpil neznámy človek a začal po slovensky: „Spovedám sa, Vyznávam sa…“ Bol to údajne slovenský olejník z Turca, ktorý povedal spovedníkovi, „že chcel aj ten nový svet spatriť…“. Cesta loďou vtedy trvala dva mesiace.
Rozmach migrácie a zakladanie komunít (19. storočie)
Prví remeselníci a osadníci (do 1870)
V roku 1840 bratia Komandovci, výborní drotári z Vyšného Rovného od Trenčína, prišli do mesta Philadelphia v štáte Pennsylvania, kde si založili prosperujúci obchod s drôtovými výrobkami.
Janko Olejník z Klušova pri Bardejove zo Šarišskej župy ušiel z Rakúsko-Uhorskej armády v 1853. Žil v meste New York, kde bol náčelníkom polície.
V roku 1860 Slovák, drotár z Vyšného Rovného pri Trenčíne, Juro Grunik na jeho potulkách precestoval Ameriku od San Francisca až po Buenos Aires, kde založil prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami. Obchod existuje do dnešných dní, kde ho spravujú Grunikovi potomkovia.
Zemplínsky Slovák žijúci v Chicagu Gejza Michalovič 4. februára 1861 poslal list prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi, v ktorom ho žiadal, aby mu udelil autoritu a povolenie zorganizovať v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z novoprišlých emigrantov čisto len slovanského pôvodu, ktorej chcel dať meno „Lincoln Riflemen of Slavonic origin“ (Lincolnovi strelci slovanského pôvodu).
Podobný prípad sa stal aj v New Yorku v 1862, kedy Lincolnovu výzvu z roku 1861 o žiadosti dobrovoľníkov zobral na vedomie aj jeden Slovák menom F. Werther, údajne vysoko vzdelaný prominentný podnikateľ a aktívny v slovenskom kultúrnom a spolkovom živote tiež v New Yorku. Po revolúcii roku 1848 Samuel Figuly pricestoval do Ameriky, ktorý tiež bojoval po boku Lincolnovej armády. Študoval na univerzite v St. Louis medicínu. Po štúdiách istý čas pracoval ako lekár. Bol aj členom jednej výpravy na severný pól a aktívne sa zúčastňoval na vedeckej kultivácii bavlny a tabaku v štáte Virginia. Čestné občianstvo USA mu bolo udelené už v roku 1868.
Formovanie slovenských osád a kultúrneho života (1870 - 1880)
Marti Chalan, vynikajúci slovenský drotár z Vyšného Rovného od Trenčína, prišiel do New Yorku v 1872. Cestoval často a navštívil skoro všetky americké veľké mestá, od New Yorku do Chicaga, St. Louis až po Tichý oceán.
V roku 1872 Daniel Šustek, známy slovenský cestovateľ, ktorý prebrázdil Áziu, Afriku, Perziu, Palestínu a celú Európu, prišiel do Ameriky z Bejrútu, Libanon. Na čas sa usadil v New Yorku. Neskôr pracoval ako stolár vo fabrike v Chicagu. Šustek bol vynikajúci stolársky majster. Za zarobené peniaze si kúpil v roku 1877 v štáte Iowa 80 akrov zeme, na ktorej plánoval zriadiť čisto slovenskú kolóniu podobnú ako Slovaktown v štáte Arkansas. Zo svojich ciest svetom Šustek pravidelne písal svoje zážitky a posielal ich do slovenských novín a časopisov na Slovensku aj v Amerike. Kópie celej jeho zbierky sú uložené v Jankolovej knižnici a v Slovenskom archíve pri kláštore v meste Danville v štáte Pennsylvania.
V 1873 sa v tom čase vytvorila početná slovenská kolónia v meste Streator v štáte Illinois. Prichádzali sem nezamestnaní baníci z miest Plymouth a Shenandoah z Pennsylvánie s nádejou, že tu nájdu prácu. Okrem nich sem prichádzali hlavne zo Spiša veľké skupiny remeselníkov, malých roľníkov a hlavne tkáčov plátna, ktorým mechanizácia na Slovensku zobrala zdroj živobytia.
Už v roku 1874 mesto Cleveland, Ohio malo najväčšiu slovenskú kolóniu v Spojených štátoch Amerických a tak je to aj dnes.
Andrej Dzuriš bol prvý baník, ktorý bol zabitý v banskom nešťastí a oficiálne zaregistrovaný do kroniky banských katastrof v roku 1876. V rokoch 1877 - 1879 prichádzalo veľké množstvo slovenských rodín, hlavne z východného Slovenska, do oblasti mesta Youngstown, kde mali možnosť dostať zamestnanie v oceliarňach US Steel.
V novembri 1879 prišli do Ameriky Janko Slovenský a jeho bratranec Július Wolf. Obaja boli vyštudovaní učitelia, no vzhľadom na to, že nevedeli reč, istý čas pracovali spolu v Pennsylvánskych baniach. Počas rokov 1879 - 1883 Slovenský Zemplín stratil vyše 8 500 obyvateľov.
Presne 18. januára 1880 prví Slováci prišli do mesta Bethlehem, štát Pennsylvania. Stalo sa to takto: Po 28-dňovej únavnej plavbe cez oceán loď konečne pristála vo Philadelphii 27. decembra 1879, kde všetci Slováci boli uzavretí do karantény na určitý čas. Po prepustení z karantény a bez centa sa skupina pustila pešo do neznáma. Cesta ich viedla cez husté lesy a otvorené priestranstvá po veľkej zime s kuframi na chrbte. Keď prišli do mesta Trenton v New Jersey, obyvatelia ich zahnali so zbraňami v rukách, pričom si mysleli, že sú to Indiáni. Naši ľudia v tom čase boli oblečení v slovenských krojoch, no Trentončania to nepochopili. Až 18. januára prišli do mesta Bethlehem, kde boli prijatí slušným spôsobom. Väčšina obyvateľov mesta boli starí Moravania, ktorí sem došli už dávno predtým.
Prvé štatistiky nám hovoria, že 18. júla roku 1880 bol prvý slovenský krst v kapličke Svätého Vincenta v meste Latrobe v štáte Pennsylvania, kňaz Otec Placid Piltz, OSB.
Budovanie cirkevných a podporných štruktúr (1881 - 1887)
1. júla 1882 biskup Gilmour vysvätil za kňaza. Hneď po vysviacke a bez kaplánčenia bol nasadený ako administrátor na Českú faru Svätého Václava v Clevelande. Potom od 1. apríla 1883 až do jeho smrti 18. januára 1915 otec Furdek spravoval faru slovenskej osady Lúrdskej Panny Márie, ktorú on sám založil. Otec Štefan Furdek bol vynikajúcim vodcom amerických Slovákov, ktorý pracoval na roli národa dedičnej tak v Amerike, tak aj na Slovensku.
V roku 1882 maďarská vláda posiela do Ameriky prvého maďarónskeho kňaza, ktorý by mal pôsobiť medzi Slovákmi.
V 1883 si Slováci v New Yorku založili svoj lokálny spolok pod menom „The First Slovak Health Benefit Society“ (Prvý slovenský v chorobe podporujúci spolok).
V 1884 si Slováci v meste Hazleton v Pennsylvánii založili slovenskú katolícku osadu a tiež spolok zdravotne postihnutých. Do Ameriky prišiel z Nemecka Krištof L. Orbach, ktorý sa naučil výborne po slovensky. Bol redaktorom rozličných slovenských periodík. Jeho úlohou bolo rozostvávať slovenskú komunitu.
V 1884 v meste Passaic založili spolok Svätého Štefana I., kráľa Uhorska. V Clevelande, Ohio bol založený podporný rímsko-katolícky spolok. V 1884 luteránsky pastor Cyril Droppa oficiálne založil prvú slovenskú luteránsku osadu v meste Streator, v štáte Illinois. Prvé luteránske bohoslužby osady Svätej Trojice sa konali 30. v čisto slovenskej reči. V 1885 v meste Hazleton v Pennsylvánii 6. decembra toho roku v kostole Svätého Jozefa a v kostole Svätého Štefana v meste Streator, Illinois 8.
V 1886 v meste Plymouth, Pennsylvania bola založená slovenská osada. V Pittsburghu 21. októbra vyšlo prvé číslo prvých slovenských novín "Amerikansko-Szlovenszke Noviny". Prvé čísla vychádzali vo východoslovenskom nárečí (do príchodu Rovnianka). Začal ich vydávať Janko Slovenský za finančnej podpory jeho bratranca Júliusa Wolfa. V tom roku si Slováci v meste Plymouth v Pennsylvánii založili spolok bratstva Sv. V Scrantone, Pennsylvania si Slováci založili spolok bratstva Sv. Štefan Hurajt z dediny Lipovec zo Šarišskej župy sa prv usadil v meste Leisenring, Illinois.
V 1887 sa na trhu objavila 120-stranová kniha pod názvom „Amerikansky Tlumac“ (The Slovak Interpreter), ktorú zhotovil Janko Slovenský. Bol to Anglicko-šarišský slovník. V Bayonne v New Jersey si Slováci založili podporný spolok „Princa Rudolfa“. Po smrti tamojšieho maďarónskeho farára Adzimku (pochádzal z Veľkého Šariša) si Slováci v Bayonne premenovali spolok na Sv. Takisto v 1887 bol založený Prvý spolok zdravotnej podpory, Spolok Sv.
Rast a výzvy: Noviny, organizácie a pracovné konflikty (1888 - 1892)
V 1888 v meste Mc Keesport, Pennsylvania si tamojší Slováci založili svoj slovenský spolok Sv. V máji toho roku Edo Schwartz-Markovič za finančnej podpory farára tamojšej slovenskej osady otca Gellhofa začal vydávať noviny „Nová Vlasť“ v meste Streator, Illinois.
Peter Rovnianek pricestoval do Spojených štátov 6. septembra 1888. V meste Nanticoke, Pennsylvania si Slováci založili Rímsko-katolícku slovenskú osadu Sv.
V 1889 Peter Víťazoslav Rovnianek prerušil teologické štúdiá v Clevelande a prijal pozíciu hlavného redaktora „Amerikansko-Szloveszkych Novinkoch“ v Pittsburghu. Maďarónsky kontroverzný kňaz Kossalko Jozka 1. februára začal vydávať noviny „Zástava“. Noviny boli písané v maďarónskom duchu. Vzhľadom na národnú slovenskú orientáciu sa Zástava neuchytila medzi Slovákmi.
V marci 1889 sa objavili na trhu ďalšie maďarónske noviny. Tiež maďarón Rev. Ignác Jaškovič v meste Hazleton, Pennsylvania vydával „Katolícke Noviny“, ktoré boli písané v maďarónskom duchu. Aj napriek tomu, že Jaškovič bol Slovák, slovensky nevedel dobre, preto si musel za plateného pomocníka vziať Eda Schwartza-Markoviča.
Anton S. Ambrose, 24-ročný Slovák narodený v dedine Kobyly pri Bardejove, začal 21. decembra 1889 v meste Plymouth, Pennsylvania, vydávať noviny „Slovak v Amerike“. Vznikli na troskách skrachovanej Kossalkovej Zástavy (Ambrose ju kúpil od Kossalku aj so sadzačom za veľmi lacno). Z Plymouthu sa presťahovali do Phoenixville, Pennsylvania, neskôr do New Yorku, odtiaľ do Whiting, Indiana a znovu do Allentown, Pennsylvania, z Allentown do Passaicu, New Jersey. Terajším majiteľom je newyorský podnikateľ Milan Cuba. Redakcia je teraz v meste Linden v štáte New Jersey. Určitý čas „Slovak v Amerike“ bol aj úradným orgánom poisťovne JEDNOTA. „Slovak v Amerike“ za svojej existencie prežil veľa problémov, ale zotrval a prežil do dnešných dní, a tým sa stal najstarším bez prestania vychádzajúcim časopisom v slovenskej reči na svete.
Noviny „Robotník“ začali vychádzať v Pennsylvánskom meste Connellsville v 1889. Redaktorom bol Štefánek. Tiež toho roku v Clevelande bola založená Rímsko-katolícka slovenská osada Sv. V meste Bayonne, New Jersey bola založená rímsko-katolícka slovenská osada Sv. V osade Sv. Učiteľmi tam boli sestry z rádu Sv.
V 1889 do Ameriky prišiel Rev. Ľudovít a pani Pulina Novomeský. Novomeský povzbudzoval slovenských luteránov, aby sa snažili tak, ako katolíci, budovať si svoje slovenské osady. Jeho činnosť mala význam na celonárodnej úrovni a výsledkom bolo vznik slovenských luteránskych osád a farností v mestách Freeland, Pennsylvania, New York, Newark, New Jersey a inde.
Slovenský národný spolok bol založený 16. 1890. Už 16. marca 8. zbor Slovenského národného spolku bol zorganizovaný v Mahoning Valley, Ohio. V apríli 13. pod vedením Rev. Štefana Furdeka sa stretla skupina Slovákov v meste Cleveland, aby prediskutovala zjednotenie slovenských katolíkov a vytvorili organizáciu podpornej poisťovne. V Clevelande 4. septembra sa už konal zakladajúci kongres tejto slovenskej katolíckej organizácie. Krátko pred Vianocami 1890 vypukol štrajk v priemyselnej oblasti Pennsylvánie. Bol vydaný prvý slovenský almanach.
Vyše 200 robotníkov sa vzbúrilo v oceliarňach US Steel pri Pittsburghu presne 1. januára 1891, kde robotníci dobili vedúceho prevádzky Michaela Quinna, ktorý 4. januára poraneniu podľahol. Po vzbure bolo uväznených veľké množstvo vzbúrencov, medzi nimi aj 44 Slovákov. V januári 1891 sa skupina slovenských katolíkov zišla v dome Janka Martinidesa v meste Yonkers v štáte New York, mala za cieľ založiť v tejto komunite slovenský podporný spolok. Spolku dali meno: „Podporný Slovenský Spolok Svätej Trojice“.
Vo februári 1891 bola v meste Braddock, Pennsylvania založená slovenská osada Sv. Michala. Osadu posvätil biskup Richard Phelan so spravovaním osady poveril Rev. 2. apríla 1891 traja Slováci padli za obeť štrajku v meste Morewood. Všetci mŕtvi tohto štrajku boli pochovaní v spoločnom hrobe na cintoríne Sv. Jána v meste Scottdale, Pennsylvania.
8. apríla 1891 traja slovenskí robotníci v železiarňach vo firme US Steel v Braddock, Pennsylvania boli odsúdení na doživotné väzenie, ktorí boli obvinení z vraždy Michaela Quinna v štrajku na Nový rok. Po mnohých odvolaniach súdu bolo dokázané, že títo traja Slováci boli iba obeťou skorumpovaného súdnictva. Po pár rokoch boli prepustení.
Slováci v meste Yonkers v štáte New York sa zišli 26. 1891. Tiež v Yonkers, štát New York v máji toho roku mal schôdzu spolok Sv. Jána Krstiteľa. Na schôdzi sa dohodli, že spolok ako taký sa zruší a zluči sa s Rovniankovým Slovenským Národným Spolkom. A prijali meno 34. Slováci v Mahoning Valley v štáte Ohio si založili 25. odbor „Prvej Slovenskej Katolíckej Jednoty“. Vyše 18 000 slovenských baníkov začalo štrajkovať v banskom regióne Connellsville, Pennsylvania.
Do New Yorku bola zvolaná zakladajúca konvencia „Živeny“ v 1891. Zvolal ju Peter Víťazoslav Rovnianek na 10. novembra, kedy bol tento spolok založený. Živena bol spolok čisto pre ženy a bol súčasťou Slovenského národného spolku. Slovenský katolícky kostol bol vysvätený v meste Whitney, Pennsylvania.
Robotníci začali v 1892 veľký štrajk v oceliarňach Carnegie US Steel Co. V meste Homestead, Pennsylvania, ktorý trval osem mesiacov. Vedenie firmy sa pokúsilo štrajk rozbiť vojenskou silou. Veliteľ platenej firemnej polície Pinkerton sa rozhodol rozbiť tento štrajk streľbou do štrajkujúcich robotníkov (podobne ako Česi zabíjali Slovákov o niekoľko rokov neskôr v Krompachoch). Čoho výsledkom bolo desiatky mŕtvych a stovky poranených.
V marci 1892 sa zišlo 19 žien z mesta Yonkers v štáte New York, kde založili spolok Panny Márie. V meste Yonkers v štáte New York bol toho roku postavený kostol Sv. Mikuláša z Myry. Noviny Júliusa Zorna začali v tomto roku vydávať Slo...