Ježiško prichádza ku každému z nás: Posolstvo Vianoc a jeho oslava

Sila viery a jednoty v „Božom zbore“

„Slnka svit je v duši mojej dnes,“ napísala Eliza Hewittová, „nádhernejšie a žiarivejšie ako v pravé poludnie, lebo Ježiš je mojím svetlom.“ S radosťou v každej note, túto podivuhodnú starokresťanskú náboženskú pieseň prakticky nie je možné spievať bez úsmevu. Avšak, aj v dňoch, kedy je ťažké spievať alebo usmievať sa, môžu riadky piesní priniesť úľavu a pomoc.

V takýchto chvíľach je dôležité prijať radu apoštola Pavla a „ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame.“ V okamihoch, keď sa melódia radosti podlomí pod našou silou prejavu, budeme musieť po určitú dobu stáť v tichosti a jednoducho načúvať druhým a čerpať silu z nádhery hudby okolo nás. Mnohí z nás, ktorí máme „hudobný hluch“, môžeme posilniť našu dôveru a výrazne zlepšiť náš spev tým, že sa postavíme vedľa niekoho, kto má silnejší a istejší hlas.

Z toho vyplýva, že pri speve piesní večnosti by sme mali stáť tak blízko, ako je to len ľudsky možné, pri Spasiteľovi a Vykupiteľovi sveta - ktorý má absolútne dokonalý sluch. Potom si vezmeme odvahu z Jeho schopnosti počuť naše mlčanie a nádej z Jeho ľubozvučného mesiášskeho príhovoru v náš prospech. Počas tých dní, kedy sa cítime trochu mimo tón, menší od toho, čo si myslíme, že vidíme alebo počujeme od druhých, je dôležité mať na pamäti, že je božím zámerom, aby všetky hlasy v Božom zbore neboli rovnaké. Nádherná hudba si žiada rôznorodosť - sopránov a altov, barytónov a basov.

Toto však neznamená, že každý v tomto božskom refréne môže jednoducho začať nahlas spievať svoje vlastné osobné oratórium! Rôznorodosť nie je kakofónia a zbory si vyžadujú disciplínu - pre náš dnešný účel by sa dalo povedať, učeníctvo. Hneď ako sme prijali božsky zjavené texty a harmonickú inštrumentáciu zloženú skôr, ako bol svet, náš Nebeský Otec sa raduje, že spievame svojím vlastným hlasom, nie hlasom niekoho iného. Nenechajte si znižovať Svoju cenu alebo zmenšovať váhu svojho príspevku. Predovšetkým neopustite svoju úlohu v zbore, pretože ste jedineční; ste nenahraditeľní.

Infografika/schéma: Rôzne ľudské hlasy (soprán, alt, barytón, bas) tvoriace harmonický zbor, symbolizujúce rôznorodosť v jednote.

Výzvy sveta a trvalá nádej Vianoc

Keď vidíme ohromujúcu ekonomickú nerovnosť vo svete, je ťažké spievať spolu s pani Hewittovou o požehnaniach, ktoré Boh dáva. Tento zbor nemôže naplno verne spievať, kým sa so cťou nestaráme o chudobných. Ekonomická deprivácia je prekliatie, ktoré poškodzuje telá, položí ducha, ubližuje rodine a ničí sny.

Rovnako je ťažké spievať slnečné, energické texty, keď toľko ľudí okolo nás trpí duševnými a emocionálnymi chorobami alebo inými oslabujúcimi zdravotnými obmedzeniami. Toto bremeno žiaľ niekedy pretrváva napriek statočnému úsiliu starostlivých ľudí, vrátane členov rodiny. Napriek týmto výzvam dúfame, že jedného dňa sa veľký celosvetový chór zladí vo všetkých rasových a etnických riadkoch, deklarujúc, že zbrane, očierňovanie a jedovaté slová nie sú spôsobom, ako sa vyrovnať s ľudským konfliktom.

Prehlásenia z nebies k nám hovoria, že jediný spôsob, akým môžu byť tieto zložité spoločenské problémy uspokojivým spôsobom vyriešené, je milovať Boha a dodržiavať Jeho prikázania, a to otvorí dvere k jedinému trvalému, spásnemu spôsobu milovať svojich blížnych ako seba samých. Prorok Eter učil, že máme mať nádej na lepší svet.

Uprostred týchto druhov výziev príde z času na čas úplne odlišný druh piesne, ktorú z nejakého dôvodu nie sme schopní spievať. Tieto pocity sú také hlboké a osobné, ale aj také posvätné, že to buď nemôžeme alebo by sme nemali vyjadriť - podobne ako Cordeliina láska k otcovi, o ktorej povedala: „Moja láska … bohatšia je než reč moja.… Lebo nemôžem srdce svoje pozdvihnúť jazykom mojím.“ Prichádza to k nám ako niečo božské, niečo sväté, že tieto pocity sú jednoducho nevysloviteľné - duchovne nevysloviteľné - ako modlitba, ktorú Ježiš ponúkol za deti Nefitov.

Žijeme vo svete smrteľníkov s mnohými piesňami, ktoré nemôžeme alebo ešte nemôžeme spievať. No prosíme každého z nás, aby sme zostali v zbore trvalo a verne, budeme si môcť navždy vychutnávať zvuk tej najcennejšej piesne - piesne vykupiteľskej lásky. Našťastie, sedadlá pre toto konkrétne vystúpenie sú neobmedzené. Je tu priestor pre tých, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, oslavujú rôznorodosť kultúr a žijú v rozličných lokalitách. Je tu priestor pre slobodných, pre ženatých, pre vydaté, pre veľké rodiny a pre bezdetných. Je tu priestor pre tých, ktorí kedysi mali otázky týkajúce sa svojej viery a priestor pre tých, ktorí ich ešte stále majú. Je tu priestor pre tých, ktorí majú rozdielnu sexuálnu príťažlivosť. Stručne povedané, je tu miesto pre každého, kto miluje Boha a ctí Jeho prikázania ako nedotknuteľné zásady osobného správania, lebo v láske k Bohu je melódia našej spoločnej piesne, a určite naša spoločná snaha byť Mu poslušnými je oná nevyhnutná harmónia. S božskými imperatívmi lásky a viery, pokánia a súcitu, poctivosti a odpustenia, je tu v tomto zbore priestor pre všetkých, ktorí tam chcú byť.

V tomto veľkom oratóriu, ktorým je Jeho plán pre naše povýšenie, môžeme pokorne prevziať Jeho štafetový kolík a pokračovať v práci na piesňach, ktoré nemôžeme spievať, kým nebudeme môcť zaspievať chvály nášmu Kráľovi. Svedčíme, že príde hodina, kedy Boh, náš Večný Otec, znova zošle na zem Svojho Jednorodeného Syna, tentoraz aby vládol ako Kráľ kráľov navždy. Svedčíme, že toto je Jeho znovuzriadená Cirkev a je prostriedkom pre učenie a spásne obrady Jeho evanjelia pre celé ľudstvo. Keď toto posolstvo prejde každou krajinou a navštívi každé podnebie, Ježiš nám skutočne „ukáže svoju usmievavú tvár“. Ten deň budeme mať mnoho slnečného svitu v duši.

Tematické foto: Skupina ľudí rôznych kultúr spievajúcich spolu v harmónii, s pozadím zeme a hviezd.

Príbeh narodenia Ježiša Krista

Tento posvätný príbeh, hoci sa odohral veľmi dávno, nie je iba rozprávkou. Ešte úplne na začiatku nebol ani kostol, ani dedina, ani slnko, ani hviezdy, ani naša zem. Bol iba Boh, nekonečne dobrý, múdry a milujúci. On sa rozhodol vo svojej láske a dobrote stvoriť niekoho, komu by mohol dávať svoju lásku a kto by ho tiež mal rád. Preto stvoril tento krásny svet a preto stvoril ľudí. Boh chcel, aby boli vždy šťastní a ich šťastie bolo v tom, že boli Božími deťmi a priateľmi. Ale ľudia toto Božie priateľstvo pokazili tým, že ho odmietli poslúchať a prestali byť Božími deťmi. Prestali byť šťastní, pretože odmietli toho, kto ich miloval. Najhoršie na tom bolo, že už nemali silu to všetko napraviť.

Ale tu sa ukázala ozajstná veľkosť Božej lásky. Sľúbil ľuďom, že im pošle svojho Syna, aby im vrátil stratené priateľstvo, aby ich priviedol naspäť k Bohu a urobil ich šťastnými. Ľudia dlho čakali na sľúbeného Vykupiteľa, ako to vyjadrujú aj prorocké verše: „Kedy už príde, kedy, kedy, ten, čo ho už dávno čakáme, ten, čo z nás sníme dávne biedy a putá naše rozláme? Prorocké zraky dávno zhliadli tajomné svetlo zďaleka, na svoje tváre pred ním padli, veď malo spasiť človeka.“

Mária, Jozef a cesta do Betlehema

Iba Boh vedel, kedy sa Vykupiteľ narodí. Vybral si preňho matku - chudobné dievča z Nazareta, Máriu. K nej poslal anjela, ktorý jej oznámil, že má byť matkou. Mária potom navštívila Alžbetu a po jej návrate domov sa stala manželkou Jozefa, chudobného tesára z Nazaretu. Jozef pochádzal z Dávidovho rodu z mesta Betlehem. Na rozkaz cisára Augusta sa Jozef s Máriou vybrali na cestu do Betlehema, aby sa dali sčítať. Na ich putovanie spomínajú verše: „Cisár August rozkaz píše, Sčítať ľudí z celej ríše, Na cestu sa dajte hneď! Ide matka z Nazaretu, Lebo vyšší rozkaz je tu: Splniť Božiu predpoveď.“

Jozef a Mária dorazili do Betlehema unavení po dlhej ceste, pričom Mária bola „v požehnanom stave“. Jozef s nádejou hľadal pre nich nocľah, ale mesto bolo plné a nenašli si miesto v hostinci. Nakoniec Jozef našiel chudobnú maštaľ za mestom a tam sa s Máriou uchýlili na noc. A práve tam sa narodil Ježiš.

Pre mnohých ľudí musela byť predstava malého Ježiška v chladnej maštali zvláštna, keďže očakávali Vykupiteľa, ktorý príde s veľkou parádou, bude mocný, bohatý a slávny. Boh to však naplánoval inak. Boh si cení čisté srdce, chudobu, pokoru, lásku a poslušnosť. Boh hľadá krásu duše a múdrosť, ktorá hľadá dobro iných.

Ilustrácia/fotografia: Mária a Jozef putujúci na oslovi v chladnej, zasneženej krajine smerom k siluete Betlehema.

Návštevníci z jaslí a posolstvo pre dnešok

Hoci sa Ježiš narodil v pokore, našli sa tí, ktorí ho prišli uctiť. Chudobní pastieri na blízku pásli ovce, keď sa im zjavil anjel a oznámil radostnú novinu: „Do maštaľky pozrieť choďte! Dieťatko tam v jasličkách, v chladnej zime, ovinuté iba v biednych plienočkách.“ Pastieri sa ponáhľali k maštali a priniesli skromné dary ako jabĺčka, hrudku syra a ovečku, túžiac po tom, aby ich srdiečka a sila boli naplnené Ježišovou láskou.

Z veľkej diaľky prišli aj traja králi, ktorých viedla hviezda. Priniesli vzácne dary - zlato, kadidlo a myrhu - s modlitbou za celý svet a prianím nosiť Ježiša stále v srdci. Ako spomínajú verše: „Traja králi jednou z hviezd dávajú sa cez púšť viesť - idú k Ježiškovi. Pusť ma hviezda, pusť ma v púšť, aj ja idem, pusť ma, pusť - začať život nový.“

Aj dnes platí, že Ježiš prichádza do sŕdc pastierov, kráľov a detí pri jasličkách. No pyšné, zlobou naplnené srdcia ostávajú chladné a prázdne, nikdy nepočuli a nepocítili jeho lásku. V dnešný deň myslíme aj na nich a prosíme, aby im čím skôr zažiarila tá najkrajšia hviezda - Ježiš.

Keď sa zamýšľame nad tým, ako by vyzeralo Ježišovo narodenie dnes, v našej dobe plnej technológií, Ježiš (z pozadia) by nám povedal: „Prišiel som k vám, keď nadišla plnosť času. Poslal ma Otec. Už od počiatku vám sľúbil, že prídem, že budem mať Matku, že sa narodím v Betleheme v meste chleba. Prišiel som medzi svojich, ale neprijali ma. Ja však chcem, aby bol blahoslavený ten, kto hoci nevidel - uveril. Veď na svete je toľko vojen, toľko zabitých detí, toľko plačúcich matiek ... A keby aj ... kto by uveril, že som Boží Syn?"

Ďakujeme, že Ježiš sa stal človekom, že prišiel, aby nám dal nový, radostný život. Ďakujeme za to, že sa narodil v chudobnej maštaľke a že sa všetko stalo tak, ako to chcel Boh. Ďakujeme za jeho lásku, za to, že sa dnes narodil i v našich srdciach, a prosíme za všetkých tých, ktorí ho ešte nepoznajú, aby pocítili jeho lásku a aby vylial svoju lásku na celý svet a do sŕdc všetkých ľudí. Ježiš od nás chce predovšetkým lásku ku kamarátom, spolužiakom, rodičom a ku všetkým ľuďom. „Za noci chladnej, keď Betlehem spal, ľuďom dobrej vôle anjel zvestoval: „Sláva na výsostiach Bohu. Dnes sa vám narodil Mesiáš a Pán.“

Biblia pre najmenších - Narodil sa Ježiš

Vianočné tradície a rodinné oslavy

Vianoce sú najkrajší sviatok v roku, čas radosti, pokoja a rodiny, na ktorý sa mnohí tešia a pripravujú už týždne dopredu. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru. Samotným vianočným sviatkom predchádza obdobie adventu, ku ktorému neodmysliteľne patrí nielen adventný veniec, ale aj adventný kalendár. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes.

Prípravy a štedrovečerný stôl

Už v novembri mnohí začínajú piecť oplátky a trubičky, často na stroji od babičky, ktorý pamätá ešte roky dávno minulé. Medovníčky sa pečú už k prvej adventnej nedeli - najprv na ochutnávku, ktoré rozvoňajú dom, a potom pred Vianocami znovu. Tradícia písania listu Ježiškovi pretrváva v mnohých rodinách, aj keď sú deti už veľké. Prípravy na sviatky sú často v zhone, ale v závere sú vždy prežiarené nádherným sviatočným slávením.

Štedrý deň sa nesie v znamení pohody pri počúvaní vianočných piesní a pozeraní klasických vianočných rozprávok. Pred štedrou večerou sa rodiny zvyčajne pomodlia, zaspomínajú na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Večerné menu je tradičné - často s hríbovou polievkou, kapustnicou, tvarohovými opekancami, ako aj opečenou rybou (kaprom / pstruhom) a zemiakovým šalátom. Na vianočnom stole určite nemôže chýbať prípitok, rôzne zákusky a tradičné starkine trubičky a oplátky.

Dodržiavajú sa aj rôzne zvyky: hádzanie orechov do kútov miestnosti pre zdravie, prekrojenie jabĺčka pre veštenie budúcnosti, šupinky z kapra pod tanierom pre hojnosť, či krížik s medom na čelo od najstaršieho člena rodiny. Často je pri večeri prestreté aj jedno miesto navyše pre náhodných pocestných, ale zároveň predstavuje spomienku na zomrelých z rodiny. V mnohých domácnostiach sa vianočný stromček zdobí až 24. decembra dopoludnia, pričom každá ozdoba má svoj príbeh. Tesne pred Vianocami sa tiež prináša betlehemské svetlo z kostola, ktoré sa udržiava celé sviatky. Niektoré rodiny si vyrábajú vlastné rodinné vianočné pozdravy s fotografiou, často s originálnym tvarom a dizajnom.

Fotografia: Tradičný štedrovečerný stôl s kaprom, šalátom a vianočnými oblátkami.

Osobné zážitky a spomienky

Vianoce sú predovšetkým o rodine, o blízkosti, o pokoji a o oddychu, o stretávaní sa s tými, ktorých milujeme, ale na ktorých v bežnom zhone nemáme toľko času. Pre mnohých sú najsilnejšie zážitky spojené s detstvom, s prekvapeniami a nedočkavosťou, keď sa tešili, čo prinesie Ježiško. Tento pocit sa často opäť vracia po narodení detí, keď ich šťastné tváre pri rozbaľovaní darčekov sú na nezaplatenie.

Spomienky na Vianoce v detstve zahŕňajú dni bez počítačov, internetu a mobilov, sánkovanie na kukuričnom poli, korčuľovanie na zaľadnenom ihrisku za panelákom, alebo spievanie obľúbených piesní prekladaných koledami. Nádherné a vzácne spoločné chvíle zažívajú aj rodiny, ktorých členovia žijú v zahraničí. Magické sú aj "prvé Vianoce" - prvé Vianoce s manželom, s deťmi, domácimi zvieratami alebo v novom byte.

Pocit zasneženej krajiny, kedy sneh vŕzga pod nohami, je pre mnohých to, čo najviac pripomína Vianoce v detstve. Iní si zase spomínajú na vianočné rituály, ako je rozkrajovanie jablka, a na obavy, aby tam bola tá správna hviezdička, ktorá by znamenala šťastie.

Biblia pre najmenších - Narodil sa Ježiš

Vianočné vinše a priania

Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a s väčšinou z nich sa už stretol azda každý. Tieto krátke vianočné priania môžete využiť na poprianie krásnych Vianoc svojej rodine pri vianočnom stromčeku, či priateľom prostredníctvom sms priania, alebo tradičnejšie, prostredníctvom papierového vianočného pozdravu.

Tradičné a kresťanské vinše

  • Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.
  • S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš.
  • Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.
  • Vinšujem vám tieto vianočné sviatky, Pána Krista narodenia. Dobrého zdravíčka a na stôl chlebíčka, do duše radosti, do srdca svornosti.
  • Počujte jak na nebesiach anjelici spievajú, sláva Bohu na výsostiach pokoj ľuďom želajú. Všetky zvony sveta zvoňte, v tento sviatočný, vianočný deň.
  • Maličká som, ale zato veľké veci zvestujem: Kristus Ježiš narodil sa, z toho sa ja radujem. Radosť svätú i vám prajem, rodičia milení. Pokoj nech vám v žití dáva Kristus Pán narodený.

Vtipné a detské priania

Vianočné a novoročné vinše, ktoré sú vtipné, sú obľúbené najmä medzi priateľmi. Takéto krátke vianočné priania môžete taktiež využiť ako vianočné priania kolegom či súrodencom. Smiech a dobrá nálada predsa jednoducho patrí k pohodovej, vianočnej atmosfére.

  • Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí.
  • Nech čerti od vás smolu odnesú, a choroby stratia vašu adresu, veľké príjmy, nízke dane a lásky tak primerane.

Je niečo krajšie ako vianočné priania a vinše z úst detí? Deti si často spájajú Vianoce s rozsvieteným vianočným stromčekom a okolo neho na svoje otvorenie čakajúce darčeky. Pre nich sú Vianoce časom sníčkov a očakávania:

  • My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom.
  • Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá, idú Vianoce. Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka.
  • Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve. Mrazivé ticho, všade biely sneh, konečne pokoj, nebo plné hviezd. Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých. Nech stromček zapáli svetlo v nás, nech sviečka vyčarí úsmev zas. Vianoce lásky a pokoja, nech každú Vašu bolesť zahoja.
Fotografia: Rozosmiate deti pri vianočnom stromčeku, otvárajúce darčeky.

tags: #pesnicka #jezisko #pride #ku #kazdemu #z