Halloween v anglicky hovoriacich krajinách: Tradície a ich pôvod

Halloween, sviatok oslavovaný predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách, pripadá na 31. októbra. Hoci si pomaly začína získavať priaznivcov aj v iných regiónoch, jeho korene a väčšina tradícií sú úzko späté s keltskou a neskôr anglosaskou kultúrou. K tomuto sviatku neodmysliteľne patria vydlabané tekvice osvietené sviečkou, pavúky, čierne mačky, čarodejnice, duchovia a, samozrejme, sladkosti.

Hoci dnes je Halloween známy ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a večierkami v kostýmoch, jeho pohanský pôvod siaha až k starému keltskému národu. Pre mnohých ľudí je Halloween považovaný za čisto americký sviatok, no jeho skutočné korene sú v Európe, konkrétne na území dnešného Írska.

Pôvod a historické korene Halloweenu

Samhain - Staroveký keltský sviatok

Halloween má svoje korene v keltskej kultúre a vychádza zo sviatku nazvaného Samhain. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa Kelti lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života, a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, vládcu zimy. Tento deň bol považovaný za obdobie, kedy sa hranice medzi svetom živých a mŕtvych stávajú tenkými. Kelti verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych predkov vracajú na zem a môžu sa snažiť ovládnuť všetko živé. Prechod do nového zimného obdobia nebol pre Keltov ničím príjemným, vzhľadom na míňajúce sa zásoby potravín sa totiž nastávajúce obdobie považovalo aj za obdobie hladu.

Aby sa Kelti ochránili pred zlými duchmi, obliekali si strašidelné masky a maľovali sa. Verili, že vďaka tomuto prestrojeniu sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji. Počas tohto sviatku bolo tiež zvykom prestierať pri večeri aj pre zosnulých príbuzných, od ktorých sa očakávalo, že ich prídu navštíviť.

Transformácia na kresťanský sviatok a vznik názvu

Neskôr, v období vlády katolíckej cirkvi okolo roku 835, chcel pápež Gregor IV. zamedziť sláveniu pohanských sviatkov. V dôsledku toho sa z keltského Samhainu stal „Sviatok všetkých svätých“, ktorý sa slávil 1. novembra, a nasledujúci deň, 2. november, bol vyhlásený za „Deň všetkých duší“. Sviatok všetkých svätých bol prvýkrát slávený v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, známy ako Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Zmenu dátumu slávenia z 13. mája na 1. november zaviedol pápež Gregor III., keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. V kláštore začali večer 1. novembra vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych, a na nasledujúci deň, 2. novembra, potom slúžili veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa pomerne rýchlo rozšíril v celej západnej cirkvi.

Samotný názov Halloween zaviedla až protestantská cirkev v 16. storočí. Je to slovo prevzaté z anglického výrazu "All Hallows' Evening", čo doslovne znamená predvečer všetkých svätých. Dnešnú podobu nadobudol Halloween v Amerike, kam ho priniesli írski prisťahovalci v 19. storočí, ktorí odchádzali zo svojej rodnej krajiny kvôli hladomoru. Títo prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neoslavovali cirkevné Dušičky, ale udržiavali svoje pôvodné zvyky.

Charakteristické symboly Halloweenu a ich význam

Jack-o'-lantern - Svetlonos

Najtypickejším symbolom Halloweenu je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, ktorá je zvnútra osvetlená sviečkou alebo kahancom a slúži ako lampáš. V USA sa volá "jack-o´lantern". S pôvodom tohto symbolu sa spája zaujímavá povesť z írskeho folklóru o Jackovi, lenivom, ale lišiackom sedliakovi, ktorý okabátil a dolapil samotného diabla. Podľa jednej legendy nahovoril diabla, ktorý pre neho prišiel, aby vyliezol na jabloň, a potom ho obkolesil krížmi, aby sa nemohol dostať preč. Jack diabla okabátil ešte niekoľkokrát, vždy ho však prepustil na slobodu s tým, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla. Keď Jack zomrel, do neba ho však nevzali a diabol ho do pekla odmietol prijať. Jack nariekal, že nevie, kam sa má bez svetla pohnúť, a tak mu diabol dal žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Tak sa zrodil Jack of the Lantern. Írsky národ tiež vyrezával do repy desivé tváre pripomínajúce lebky zosnulých, pričom sviečka vložená dovnútra mala nepokojné duše mŕtvych odohnať. V Amerike, kam írski a škótski prisťahovalci priniesli túto tradíciu, repu nahradila ľahšie dostupná tekvica.

Čierne mačky

Počas sviatku Halloween sa čierna mačka často používa ako symbol smoly. Zlá povesť čiernej mačky siaha až do temného stredoveku, kedy boli hony na čarodejnice samozrejmosťou. Najmä staršie osamelé ženy, ktoré mali čierne mačky, boli často obviňované z čarodejníctva. Ďalší stredoveký mýtus hovorí, že Satan sa obrátil na mačku, keď sa stýkal s čarodejnicami.

Netopiere

Ak niekto videl na Halloweena netopiera, bolo to považované za veľmi zlé znamenie. Jeden mýtus hovorí, že keď bol videný netopier, ako lieta okolo jedného domu trikrát, že čoskoro v tom dome niekto zomrie. Ďalším mýtom bolo, že ak vletel netopier na Halloween do domu, bolo to znamenie, že dom bol prenasledovaný, pretože duchovia nechali netopiera vo vnútri.

Pavúky

Pavúky tiež patrili v stredoveku k zlým spoločníkom čarodejníc. Jedna povera hovorí, že v prípade, ak pavúk spadne do lampy so sviečkou a plameň ho spáli, v blízkosti sa nachádzajú čarodejnice. Ďalšia povera hovorí, že ak sa zhliadne na Halloweena pavúk, duch blízkej osoby na danú osobu dohliada.

Čarodejnice a ich atribúty

Predstavy o vychudnutej čarodejnici so špicatým čiernym klobúkom a bradavicou na nose, ako mieša magický elixír vo svojom kotli, pochádzajú z pohanskej bohyne. Starena mala tiež symbolizovať múdrosť a mala dokázať meniť ročné obdobia. Vševediaca stará čarodejnica sa dnes premenila na hrozivú čarodejnicu.

• Vriaci kotol: Pohanskí Kelti verili, že po smrti pôjdu všetky duše do kotla čarodejnice, kde mala nastať reinkarnácia, kedy sa mali staré duše znovuzrodiť.
• Čarodejnica na metle: Táto povera má svoje korene v stredoveku. Staré ženy, obvinené z čarodejníctva, boli často chudobné a nemohli si dovoliť koňa, tak chodili po lese pešo, podopierajúc sa vychádzkovými palicami, ktoré boli niekedy nahradené metlami. Počas nočných obradov si natreli na telo masť a cítili sa, akoby leteli. Halucinogénna masť spôsobila otupenosť, búšenie srdca a zmätok, čo im dalo ilúziu lietania po oblohe.

Tradičné halloweenske zvyky a oslavy

Trick or Treat - Sladkosť alebo žart

Jednou z najznámejších halloweenskych tradícií, najmä v anglicky hovoriacich krajinách, je "Trick or Treat". Deti v kostýmoch a maskách chodia po zotmení z domu do domu a žiadajú sladkosti s formulkou „trick or treat“, teda „sladkosť alebo žart“. Pôvodne sa verilo, že duchovia zomrelých sa mohli prezliecť do ľudskej podoby, napríklad ako žobrák, a zaklopať na dvere pýtajúc si peniaze alebo jedlo. Ak sa mu domáci obrátili chrbtom, riskoval domáci hnev ducha a prekliatie. Za starých čias slávili Kelti sviatok Samhain aj komickými žartmi. Postupne sa však oslavy stali hlučnými a s rastúcim vandalizmom, preto dospelí začali rozdávať deťom sladkosti, aby sa mu predišlo. Ak dnes deťom nič nedajú, môžu im vyviesť nejaký žartík, napríklad poprevracajú kvetináče alebo obhádžu dom surovými vajíčkami. V USA sa chodenie detí po domoch v kostýmoch stalo na Halloween bežnou tradíciou už od 19. storočia.

Kostýmy a masky

Ľudia sa počas Halloweenu prezliekajú do rôznych prevlekov strašidelných bytostí. Prevlek do rôznych kostýmov a pomaľované tváre mali taktiež za účel odpudiť zlých duchov, podobne ako v starovekom keltskom Samhaine. Okrem čarodejníc s metlami, netopierov a pavúkov môžeme za ďalšie charakteristické znaky a symboly Halloweenu považovať napríklad kostlivcov, všelijaké príšery a samozrejme duchov.

Hry a zábava

V dávnych dobách bolo jablko považované za posvätné ovocie, ktoré by mohlo byť použité na predpovedanie budúcnosti. Jednou z tradičných hier používaných na veštenie počas halloweenskej noci je lovenie jabĺk (bobbing for apples). Verilo sa, že prvú osobu, ktorá dostala z misky s vodou jablko bez pomoci rúk, čaká sobáš. Ak jablko niekto chytil na prvý pokus, znamenalo to, že bude mať naozajstnú lásku, zatiaľ čo tí, ktorí získali jablko po mnohých pokusoch, budú v láske nestáli. Ďalším mýtom je, že keď má dievča v noci na Halloween pod vankúšom jablko, sníva o budúcom manželovi.

Halloweenske pochutiny

K autentickým oslavám neodmysliteľne patria aj špeciálne pochutiny. Na Halloween sú veľmi populárne cukríkové jablká (caramel apples), ktoré sa začali robiť v Severnej Amerike. Dnes sú obľúbené v karameli alebo čokoláde s orieškami, či omáčané v červenom sirupe. V USA sa ľudia nezaobídu ani bez trojfarebných bonbónov „classic candy corn“ (cukrová kukurica), ktoré boli vynájdené okolo roku 1880 a masovo začali byť vyrábané v roku 1900. Pôvodný proces na výrobu bol ťažký a časovo náročný, pretože každá farba sirupu musela byť zahriata vo veľkých kadiach a starostlivo ručne nalievaná do špeciálne tvarovanej formy. Servírujú sa aj sladkosti v tvare ľudských prstov alebo očí, zdobené muffiny a perníčky v tvare mačiek, netopierov či tekvíc.

Halloweenske farby

Tradičný Halloween sa nesie vo farbách oranžovej a čiernej. Oranžové farby pochádzajú z pohanskej oslavy jesene, zberu plodín a symbola padania listov, kým čierna znamená smrť. Kedysi boli na tento sviatok využívané aj iné farby, napríklad zelená, purpurová a žltá.

Moderné oslavy Halloweenu

Postupom času sa sviatok výrazne skomercializoval a zmodernizoval. Hoci sa tento sviatok pravdepodobne najviac spája s USA, Halloween sa oslavuje aj v iných častiach sveta, predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách ako je Kanada, Veľká Británia, Írsko, Austrália či Nový Zéland.

V súčasnosti si ľudia, najmä v Spojených štátoch amerických, tematicky ozdobujú svoje obydlia. Američania berú oslavy Halloweenu naozaj vážne, pripravujú sa na ne s niekoľkodenným predstihom a za výzdobu svojich domovov sú ochotní minúť takmer toľko ako pred Vianocami. Vo väčších mestách sa organizujú tradičné halloweenske sprievody so súťažou o najkrajší a najnápaditejší kostým. Zrejme najznámejší je sprievod v New Yorku - The Village Halloween Parade. V Írsku a v Kanade prebiehajú oslavy podobne, deti v kostýmoch obchádzajú domy a čakajú na sladkosti. Súčasťou Halloweenu sú taktiež strašidelné príbehy, pozeranie strašidelných filmov a mnohé seriály pripravujú špeciálne čarodejnícke diely (napríklad Simpsonovci).

Halloween na Slovensku

Hoci sa téma článku zameriava primárne na anglicky hovoriace krajiny, je dôležité poznamenať, že aj na Slovensku si Halloween v posledných rokoch získava na popularite. Na Slovensko sa dostal Halloween po roku 1989 a udomácnil sa ako popkultúrny a komercializovaný sviatok. Dnes sa organizujú karnevaly, oslavy na hradoch a opustených zrúcaninách alebo dokonca v zoologických záhradách. Mnohí dospelí sa zabavia na halloweenskych party po celom Slovensku s pôsobivými dekoráciami, súťažami o najlepšie masky a strašidelným maľovaním na tvár. Niektorí ho považujú za „americký sviatok“, ktorý vytláča naše Dušičky, avšak jeho historický pôvod je hlbší a globálnejší.

tags: #halloween #prezentacie #po #anglicky #tradicie