Tieto chvíle v živote bývajú rôzne. Sú také, pri ktorých sa človek ani na chvíľu nepozastaví a pripadajú mu celkom bežné. Bežne človek čaká na autobus, stretáva známych, či myslí na to, čo si kúpi. Sú však, a nie je ich chvalabohu málo, i chvíle, ktoré nie sú obyčajné a ktoré sa jednoducho vryjú do pamäte navždy.
Mám pocit, že práve takouto má šancu byť i táto chvíľa a to pre všetkých nás, ktorí tu teraz stojíme a ja som rada, že som tu dnes spolu s Vami.
Posolstvo vzdelania pre život
Latinské príslovie hovorí: „Non scholae, sed vitae discimus.“ Neučíme sa pre školu, ale pre život. Vzdelanie a vedomosti nemôžete považovať za majetok: nedajú sa kúpiť a spočiatku ani dobre predať. Učili ste sa teda nadarmo? Len pre známky, ktorými Vás oceňovali moji kolegovia - učitelia našej školy, a nie pre život?
Ak to, čo máte napísané v zošitoch za celú dobu Vášho vzdelávania od základnej školy až po maturitu a myslíte si, že to nikdy nebudete potrebovať, na čo to teda je? Strávili ste svoj doterajší život len hraním?
Nie! Hrá sa na hudobný nástroj, hrá sa aj v divadle. V literatúre a politike sa hrá so slovami a šach sa hrá s figúrkami. Naša škola je ako veľký orchester a ja práve dnes vidím, aké nadšenie, aké zaujatie, akú aktivitu vyvoláva náš spoločný zbor, náš orchester a myslím tým na Vaše štvorročné predstavenie plné úsilia, potu, zážitkov a fantázie.
Pozorujem však na Vašich tvárach aj smútok - smútok z toho, že Vy - maturanti - tento náš orchester už čochvíľa opustíte.
Spomienky na školské časy
Myslím na krásne chvíle, ktoré ste na našej škole prežili, všetky Vaše úspechy aj pády, výhry aj prehry, priateľstvá, písomky, skúšanie, reprezentáciu školy na rôznych súťažiach, na utrápené tváre Vašich rodičov aj pedagógov keď sa Vám nedarilo a ich šťastné a uznanlivé úsmevy, keď ste boli šťastní a úspešní. Toto všetko je naša škola a študentský život v nej.
Keď si teraz v hlavičkách premietnete všetky predmety, ktoré ste za svoje štúdium absolvovali, prídete na to, že medzi nimi a Vašim ďalším štúdiom či zamestnaním je vzácne prepojenie. Niekedy sa Vám toto všetko naozaj mohlo zdať ako hra, ktorú hráte z donútenia, ale mnohí z Vás, aj Vaši rodičia a pedagógovia brali túto hru s plnou vážnosťou a smerovala celý čas k jednému cieľu - k vyformovaniu Vašej osobnosti, ktorá bude pripravená nielen na dospelosť, ktorá Vám má priniesť zodpovednosť pri výbere ďalšieho štúdia alebo zamestnania, ale aj na Váš ľudský, morálny rozvoj.
Komplexné vzdelanie je pre správne utváranie charakteru a osobnosti veľmi dôležité. Je mojim veľkým želaním, aby ste si všetky zážitky, vedomosti a skúsenosti získané na našej alma mater zobrali so sebou do ďalšieho života.
Zachovajte si kritický zmysel pre realitu, ale nezabudnite, že svet sa neskladá len z materiálnych hodnôt, z vecí vypočítateľných, merateľných a zvážiteľných, ale tiež z toho, čo Vy sami ako veľký dar nosíte vo svojom vnútri - snov, ideálov a túžob. Veľa informácií a poznatkov, ktoré ste sa naučili, môžete zabudnúť. Vždy sa však držte logiky, triezveho úsudku, rozumu a ideálov tolerancie a humanizmu. Ak sa Vám tieto ušľachtilé ciele podarí čo len sčasti naplniť, dokážete tým sebe aj iným, že ste sa neučili pre školu, ale naozaj pre život.
Príhovor maturantov
Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci! Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia, a tak ako tisícky študentov pred nami sa s vami rozlúčili.
Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život. Aká však bola naša púť za vzdelaním?
Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí či už z prírodovedných alebo humanitných. Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami.
Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka.
Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky. Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti, toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.
Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu. Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať. Preto vám patrí naša vďaka.
Poďakovanie pedagógom a rodičom
Ďakujeme vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom, a v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať.
Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej. Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu.
Po rokoch sme pochopili jeho podstatu. Stužková slávnosť je významná spoločenská udalosť. Je symbolickým krokom na ceste k maturite a dospelosti. Stužková slávnosť sa spravidla organizuje v novembri či decembri posledného školského roka (4. ročníka) a jej hlavnou časťou je pripnutie zelenej stužky. Zelená stužka je symbol študenta, ktorý je na prahu maturity.
Život nie je o čakaní, kým búrka prejde. Zišli sme sa v tejto vyzdobenej sále, aby sme spoločne oslávili jednu z dôležitých chvíľ nášho života. Stužková slávnosť nie je len symbolom nášho dospievania. Stojíme tu a uvedomujeme si, ako rýchlo utiekli naše školské roky.
Chcem úprimne poďakovať všetkým našim učiteľom. Za trpezlivosť, podporu a vedenie počas celého štúdia. Boli ste našimi sprievodcami, ktorí nás usmerňovali a pomáhali nám rásť, aj keď to niekedy nebolo ľahké. Podržali a motivovali ste nás, aj keď sme často mali chuť utekať pred školskými povinnosťami. Vďaka vám sme sa nevzdali a zvládli sme dosiahnuť všetky ciele.
Špeciálne poďakovanie patrí pani biologikárke, ktorá sa nás ujala v štvrtom ročníku. Vďaka vašej obetavosti a snahe ste nám pomohli dohnať všetko, čo sme zameškali v predošlých rokoch.
Chcem sa poďakovať aj vám, milí rodičia, za to, že ste nás neustále podporovali, aj za to, že ste nás odtrhávali od mobilov, keď sme to najmenej chceli. Vieme, že to nebolo vždy ľahké, ale vďaka tomu sme sa dokázali naučiť na písomky a zvládnuť všetky náročné testy. Bez vašej trpezlivosti a občasného prísneho pohľadu by sme to asi vzdali oveľa skôr.
Milí spolužiaci, dnes sme sa stretli na tomto výnimočnom mieste, aby sme oslávili našu stužkovú. Stužková nie je koncom, ale skôr začiatkom niečoho nového a veľkého. Stužka, ktorú nám dnes pripli, je symbolom nádeje a odhodlania, ktoré nás budú sprevádzať v nadchádzajúcich mesiacoch. Tento školský rok bude plný výziev, ktoré sú pre nás nesmierne dôležité. Máme v sebe potenciál prekonať akúkoľvek prekážku, ktorá nám príde do cesty.
Rozlúčka maturantov so školou
Veľavážený pán riaditeľ, vážený pán zástupca, milí naši triedni profesori, drahí učitelia, zamestnanci školy, milí spolužiaci! Stretávame sa v tento slávnostný okamih, aby sme sa rozlúčili. Bok po boku sme strávili neuveriteľný čas… a po štyroch rokoch sa naše cesty rozchádzajú, aby sme brázdili nekonečný priestor sveta každý sám…
Štyri roky! Čo vlastne znamenajú? Štvorka môže znamenať 4 svetové strany, 4 oceány či 4 veže Bratislavského hradu. Pre nás, štvorka znamená 4 roky úsilia, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, možno spoločných problémov, ale určite aj spoločných riešení. Preto sa k tomu času neobracajme chrbtom, ale spomínajme naň hlavne v dobrom.
V mene svojich spolužiakov by som sa chcel poďakovať naším drahým triednym učiteľom. Za ich dobré rady, za ochrannú ruku, ktorú nad nami držali, za kilometre, ktoré kvôli nám nabehali. Drahí učitelia, neplačte. Veď nie sme na pohrebe. Nevidíme sa naposledy. A vy tu musíte zostať, aby sme mali koho navštevovať a tiež, aby ste vychovali ďalšiu generáciu chemikov, geodetov, živoťákov či umelcov s rovnakou láskou, akú ste dopriali nám.
Rovnako chcem poďakovať všetkým vyučujúcim, ktorí do nás natlačili toľko vedomostí, div nám hlava nepraskla… A potom sa čudujú, že nám rožky narastajú. Keď sa už do hlavy nezmestia, nuž musia von…
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa. Pán riaditeľ, chceme vám poďakovať za študijné podmienky, ktoré na tejto škole vytvárate a tiež za dobré meno, ktoré si táto škola aj vďaka vám zachováva.
V neposlednom rade chcem poďakovať aj ostatným zamestnancom školy. Aj keď sme sa nestretávali tak často, vieme, že bez Vás by to tu nemohlo fungovať. Veď, nech je mechanizmus akokoľvek veľký, obsahuje maličké nity, bez ktorých by sa veľmi rýchlo rozpadol. A práve tie určujú jeho efektivitu.
Na záver sa chcem rozlúčiť aj s vami, milí spolužiaci. Takto sa končí naša spoločná púť a začína sa púť jednotlivca. Avšak, každý z nás, poznačený týmto súžitím, bude, dúfam, vnášať do ďalších kolektívov atmosféru „chemickej“, labákov, ateliérov či odborných učební a Banskej Štiavnice.
Rozlúčka s deviatakmi
Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci! Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov.
Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov. Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretneme pred bránami tejto školy. Naozaj všetci? Určite nie. My, deviataci, tu už medzi vami stáť nebudeme. Budeme niekde úplne inde, každý na inej škole. Pre všetkých nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole. Pre vás sa začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme. Ale začínali sme TU.
Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém. No v škole sme sa naučili i to, čo učitelia na hodinách nevysvetľujú. Boli to hlavne vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie všetci si zo všetkými rozumejú, no aj tak sa treba snažiť ich porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný.
V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi išlo všetko ľahšie. Teraz nám už nezostáva nič iné, len sa poďakovať a rozlúčiť.
Ďakovné slová
Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás poctivo viedli cestičkou vzdelania, že nás pripravovali na život na stredných školách, že sa nám s láskou venovali a pomáhali nám prehrýzť sa životom na základnej škole. Naša vďaka patrí každému z nich. Každému rovnako úprimná, vrelá. Každý si ju zaslúži rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že na nás budú spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako si predstavovali a ako by sa patrilo.
Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdela nad naším vzdelaním a dozerala na všetko. Ďakujeme aj tetám upratovačkám, ktoré po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli na nás vždy milé. Im nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky.
S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem.
V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Naše dni sa na tejto škole skončili, no čakajú na nás ďalšie, no na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať.
Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti. Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať. Pretože, len čo odídete, preberieme vaše žezlo my. Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc.
tags: #rozlucka #s #absolventmi #prihovor