Rodina tvorí jedno z najdôležitejších socializačných prostredí a poskytuje jednotlivcovi jeho základnú totožnosť. V rómskom spoločenstve, vrátane komunít ako sú Rómovia v Pavlovciach nad Uhom, má rodina vždy centrálne postavenie. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi sú veľmi silné a jedinec je vždy vnímaný ako súčasť celku. Tieto silné rodinné väzby sa odrážajú aj v manželských zvykoch a tradíciách, ktoré sú v rómskej kultúre hlboko zakorenené a súvisia s množstvom rituálov. Manželstvo je pre Rómov významnou udalosťou, kde sa z dievčaťa stáva žena a ženích preberá zodpovednosť za celú rodinu. Tradičné rómske svadby sú spojené s množstvom rituálov, ktoré majú zabezpečiť šťastný a harmonický život novomanželov.
Manželstvo a jeho zakotvenie v rómskej kultúre
Manželstvo je v rómskej kultúre a tradícii hlboko zakorenené a spája sa s množstvom rituálov. Hoci každá rómska subetnická skupina preferuje rôzne typy zvykov, v konečnom dôsledku je podstata vždy rovnaká. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny a rodina má silný patriarchálny charakter. U nich je samozrejmosťou, že nevesta sa nasťahuje k ženíchovi. V súčasnej dobe si však, hlavne v majoritnej spoločnosti, mladomanželia plánujú vlastné spoločné bývanie. Pre Rómov je hriechom bývať „na divoko“, čo vnímajú ako nezodpovednosť a stratu potreby manželstva, ktoré pre mnohých v majoritnej spoločnosti symbolizuje len „kus papiera“.
Tradičné svadobné rituály a hostiny
Uzavretie manželstva v minulosti
V minulosti, keď sa mladí vrátili z národného výboru (civilného obradu), prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku, ktorú ženích dal napiť neveste. Potom starosta nalial neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. Tento rituál bol sprevádzaný slovami: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“ Po tomto obrade sa spustila hudba, družba obchádzal s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier.
Svadobná hostina a zábava
Po návrate z kostola bola pripravená svadobná hostina, ktorá sa s príbuzenstvom často chystala aj niekoľko dní dopredu. Hudba, ktorú začali hudobníci hrať už pri príchode svadobčanov, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie. Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, sa nevesta vybrala doprostred miestnosti. Tu družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Až potom začala zábava v plnom prúde. Odolať cimbalovej muzike a krásnym rómskym piesňam bolo a je aspoň pre rómske srdce celkom nemožné. Svadobná hostina môže trvať od rána do rána, pričom sa často koná v sobotu.
Amfiteáter ovládla rómska hudba a tanec
Zvyky pri výbere nevesty a pytačkách
U olašských Rómov
U olašských Rómov je zvykom, že nevestu si vyberajú dohodou, zaplatením alebo útekom, nie únosom. Pri zaplatení nevesty sa dodržiavajú tradície takzvaných „pytačiek“. Nevestu ide vypýtať najváženejší a najpostavenejší muž z rodiny ženícha, pričom prichádza celá rodina so sprievodom hudby. Pred vstupom do domu vajda trikrát zabúcha palicou, čo symbolizuje príchod pytača a vypýtanie nevesty od rodičov. Následne hovoria: „dozvedeli sme sa, že tu býva pekná nevesta...“ Potom otec nevesty a zvyčajne ďalší dvaja až traja rodinní príslušníci diskutujú pri okne. Majú v ruke fľašu vína alebo drahej pálenky, a ženíchov zástupca vytiahne peniaze. Nevestin otec najprv odmietne, na čo ženíchov zástupca vytiahne viac peňazí. Keď sa dohodnú, pustia ich dnu a začne sa veľká oslava. Keď sa koná svadba, je to veľká hostina, na ktorú prichádza mnoho ľudí do domu kultúry. Každej rodine, ako prichádza, je zahraná skladba a každý prinesie drahé whisky. Oslavuje sa až do rána.
U Rumungrov
U Rumungrov (východoslovenských Rómov) je výber nevesty taktiež založený na dohode. Stretnú sa rodičia nevesty a ženícha a dohadujú sa o ich budúcnosti života, vrátane miesta bývania, práce a finančných otázok. Svadba je pre Rumungrov veľmi dôležitá udalosť, hlavne keď vydávajú dievku, pretože „z dievčaťa sa stáva žena“. Zvykom je, že nevesta sa vydáva od 18 rokov alebo staršia. Pre obe skupiny Rómov svadba predstavuje obrad, ktorý potvrdzuje prechod z dievčenského života do roly manželky a matky a pre muža rolu zodpovedného hlavy rodiny.