Pravoslávne Vianoce, oslavované na počesť narodenia Ježiša Krista, patria medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Tieto Vianoce sú obzvlášť rozšírené vo východných krajinách, ako aj na Slovensku. Hoci existuje rozšírený názor, že Pravoslávna cirkev neslávi sviatok Narodenia Pána samostatne, ale spája ho so sviatkom Zjavenia Pána 6. januára, skutočnosť je iná. Všetky východné cirkvi, s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi, už od 4. storočia slávia sviatok Kristovho narodenia 25. decembra, rovnako ako západné cirkvi. Rozdiel v dátumoch, kedy cirkvi dnes slávia narodenie svojho Pána, pramení z používania odlišných kalendárov.
Napriek tomu, že výpočty dátumu Kristovho narodenia, ktoré vykonali pápežský dvorný sekretár Dionysius Philocalus v roku 354 a neskôr skýtsky mních Dionysius Exiguus okolo roku 550, boli nesprávne o 2-7 rokov, je pozoruhodné, že aj krajiny mimo kresťanskej tradície prijali letopočet orientovaný podľa Krista. Kresťania sa však dodnes nedokázali zhodnúť na spoločnom kalendári.
Vývoj Kalendárov a Ich Vplyv na Sviatkovanie
Kalendár nie je len matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj dôležitým faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že počítanie času sa vždy orientovalo podľa udalostí s osobitným významom. Rimania datovali svoj kalendár od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci podľa olympijských hier (776 pred Kr.), Židia od stvorenia sveta (3761 pred Kr.), moslimovia od hidžry proroka Mohameda (622 po Kr.), zatiaľ čo iné národy sa orientovali podľa rokov vládnutia panovníkov.
Juliánsky Kalendár
Moderný letopočet, ktorý sa začína v roku 48 pred Kr., súvisí so vstupom rímskeho vojvodcu Gaia Júlia Caesara do Egypta. Tam sa stretol so slnečným kalendárom Egypťanov, zatiaľ čo iné kultúry sa orientovali podľa Mesiaca.
S pomocou egyptských astronómov, pod vedením Sosigena z Alexandrie, Caesar v roku 46 pred Kr. zaviedol prechod od starého rímskeho lunárneho kalendára na slnečný kalendár, ktorý nesie jeho meno - Juliánsky kalendár. Podľa vtedajšieho výpočtu mal slnečný rok priemernú dĺžku 365,25 dňa. Aby sa s týmto počtom vyrovnalo, tri roky mali 365 dní a každý štvrtý rok (priestupný rok) 366 dní.
Gregoriánsky Kalendár
Výpočet dĺžky slnečného roka v Juliánskom kalendári (365,25 dňa) je o 11 minút a 14 sekúnd dlhší ako skutočné astronomické trvanie (365,2422 dňa). Toto mierne oneskorenie spôsobilo, že začiatok jari sa v Juliánskom kalendári postupne posúval smerom k zime. Po 128 rokoch sa tento posun prejavil v strate jedného dňa oproti astronomickej realite.
Pokusy o korekciu tejto chyby, ako napríklad reforma navrhnutá Nikephorom Gregorasom, narazili na prevažne emocionálne podmienený odpor verejnosti. K úspešnej reforme došlo až vďaka rozhodnutiu pápeža Gregora XIII. (1572 - 1585). S pomocou jezuitského matematika Christopha Clavia uskutočnil reformu kalendára a nahromadený desaťdňový rozdiel odstránil tak, že po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval piatok 15. október.
Gregoriánsky kalendár (Nový štýl), pomenovaný po Gregorovi XIII., ktorý je dnes celosvetovo platný, korigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) úpravou pravidiel pre priestupné roky. V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky - roky, ktoré sa končia storočím a nie sú deliteľné číslom 400 (napríklad roky 1700, 1800, 1900 neboli priestupné). V dôsledku toho rozdiel medzi oboma kalendármi v súčasnosti predstavuje 13 dní.
Odpor voči Gregorovej Reforme
Napriek tomu, že Gregoriánsky kalendár nie je úplne exaktný (je v priemere dlhší o 26 sekúnd, čo si po 3333 rokoch vyžiada vypustenie jedného priestupného dňa), odpor voči jeho prijatiu nevznikol z tejto malej nepresnosti, ale predovšetkým z rozštiepenia kresťanstva. Protestantská Európa a pravoslávny Východ sa nedokázali zmieriť s "pápežským" kalendárom.
Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár plne presadil v Nemecku. Anglicko ho prijalo v roku 1752, Rumunsko a Juhoslávia až po prvej svetovej vojne, Rusko v roku 1918 po boľševickej revolúcii a Grécko v roku 1923.
Pravoslávne Cirkvi a Kalendárna Otázka
Pravoslávne cirkvi sa nedokázali dohodnúť na jednotnom rozhodnutí. Niektoré cirkvi, ktoré v nadväznosti na Konštantínopolský všepravoslávny kongres (1923) prijali Gregoriánsky kalendár (Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Gruzínsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, Česko a Slovensko, Fínsko), čelili odporu menších skupín, čo viedlo k vytvoreniu tzv. starokalendárnikov.
Starý kalendár dnes dodržiavajú patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr podľa Gregoriánskeho kalendára. Napríklad Vianoce slávia 25. decembra podľa Starého štýlu, čo zodpovedá 7. januáru podľa Nového štýlu.
Pri výpočte dátumu Veľkej Noci sa však pravoslávne cirkvi, s výnimkou Fínskej pravoslávnej cirkvi, riadia Juliánskym kalendárom. Toto prepojenie oboch cyklov sviatkov (pohyblivého a nepohyblivého) vedie k zaujímavým situáciám. Napríklad dĺžka Apoštolského pôstu, ktorý má pohyblivý začiatok (pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha) a pevný koniec (28. jún), závisí od použitého kalendára. V roku 2002 Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11. júla, zatiaľ čo podľa Gregoriánskeho kalendára úplne vypadol.
Pravoslávne Vianoce na Slovensku
Na Slovensku sa k Pravoslávnej cirkvi hlási približne 50 000 veriacich, pričom ich počet sa mierne zvýšil po začiatku vojny na Ukrajine. Významnú časť tvoria Rusíni, preto sa oslavy niekedy nazývajú aj Rusínske Vianoce. Pravoslávie sa koncentruje najmä na severovýchodnom Slovensku, ale komunity existujú aj v mestách ako Bratislava, Košice či Komárno.
Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku, podobne ako v ďalších krajinách, sa riadi Juliánskym kalendárom. To znamená, že Vianoce začínajú sláviť 6. januára.
Tradičné Zvyky a Oslavy
Pravoslávne Vianoce sú spojené s mnohými zvykmi a tradíciami. Pred samotnými Vianocami prebieha adventné obdobie, ktoré trvá 40 dní a je sprevádzané pôstom a modlitbami. V tomto období veriaci dodržiavajú pôst nazývaný aj filipovka, od sviatku svätého Filipa až do Vianoc.
Štedrý večer (Svjatyj večur) je vrcholom príprav. Pred večerou sa veriaci umývajú vo svätenej vode, do ktorej môžu hodiť mince pre úspech v nasledujúcom roku. Na stole, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny a je často ozdobený reťazami okolo nôh, sú pripravené pôstne jedlá. Nikto nesmie od stola odísť, čo symbolizuje želanie dožitia sa ďalších Vianoc.
Štedrovečerné Jedlá
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z tradičných pôstnych jedál, ako sú:
- Kapustnica (bez klobásy)
- Fazuľa alebo hrach (prívarok pre hojnosť)
- Pirohy (pripravované na rôzne spôsoby: so slivkami, bryndzou, zemiakmi alebo hubami)
- Bobalky
- Chlieb, med a cesnak (symbol zdravia)
- Ryba (v niektorých domácnostiach)
Na stole nechýbajú ani oplátky a soľ. Večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine, po ktorej pán domu prednesie úvodnú reč. Gazdiná potom vyznačí každému na čelo kríž z medu. Dôležité je ochutnať z každého jedla.
Bohoslužby a Sviatkovanie
V podvečer Štedrého dňa (6. januára) sa konajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie (Veliké povečerie). Týmto dňom vrcholí 40-dňový pôst.
Samotný sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista) sa oslavuje 7. januára. Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia, počas ktorej sa spievajú vianočné piesne a koledy. V pravoslávnej cirkvi nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Nasledujúce dni sú tiež významné:
- 8. januára: Sviatok Presvätej Bohorodičky (sobor presvjatoj Bohorodici).
- 9. januára: Sviatok svätého prvomučeníka Štefana (sv. prvomučeníka Štefana).
Pravoslávne Vianoce trvajú do 9. januára a sú pre veriacich príležitosťou na stretnutie s rodinou a upevnenie rodinných vzťahov.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára (podľa Juliánskeho kalendára 1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára (podľa Juliánskeho kalendára 6. januára).