História slovenského povojnového exilu

Od vymenovania prvej československej povojnovej vlády a vyhlásenia jej programu uplynulo 75 rokov. Na konci druhej svetovej vojny bola obnovená Československá republika, ktorá vlastne de iure neprestala existovať, keďže Mníchovská dohoda z roku 1938 bola anulovaná. Obnovenie štátu bolo výsledkom politických rokovaní predstaviteľov československého exilu v Londýne s moskovským vedením Komunistickej strany Československa (KSČ).

Formovanie povojnovej politickej scény a Košický vládny program

Napriek tomu, že Československo bolo počas dvoch desaťročí od svojho vzniku v októbri 1918 prozápadne orientovaným štátom, tvorba novej zahraničnopolitickej koncepcie vlády sa orientovala na Sovietsky zväz v duchu Benešovej teórie „Československa, ako mosta medzi Východom a Západom“. Práve takzvaný Košický vládny program bol pre KSČ prvým krokom k neskoršiemu uchopeniu moci.

Prezident Beneš sa vrátil do vlasti po šesť a pol ročnom exile 3. apríla 1945, keď s členmi exilovej vlády prekročil vo vlaku východnú hranicu postupne oslobodzovaného Československa. Prvým povojnovým premiérom sa stal bývalý československý veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger, sociálny demokrat s veľmi silnými väzbami na komunistov. Ich vplyv sa výrazne prejavil aj vo formulácii vládneho programu.

V 25-člennej vláde mali komunisti najsilnejšie zastúpenie. Osem kresiel, ktoré dohromady obsadili, si „pol na pol“ rozdelili KSČ a slovenská komunistická strana KSS. Okrem toho boli v kabinete zastúpené tri české strany - sociálna demokracia (ČSSD), národno socialistická (ČSNS) a ľudová strana (ČSL), ktoré získali po tri kreslá, slovenská Demokratická strana (DS) mala štyroch zástupcov.

Komunisti obsadili tiež jeden z najdôležitejších silových rezortov, keď post ministra vnútra zaujal Václav Nosek. Ministrom zahraničných vecí sa stal nestraník Jan Masaryk a ministrom národnej obrany takisto nestraník generál Ludvík Svoboda. Silný vplyv komunistov sa prejavil aj vo formulácii takzvaného Košického vládneho programu. Prijatý bol 5. apríla 1945 na spoločnom zasadnutí prvého československého povojnového kabinetu a Slovenskej národnej rady.

V Československu začal po vojne fungovať systém takzvaného Národného frontu, ktorý určoval, ktoré strany a organizácie môžu v spoločnosti pôsobiť a ktoré budú zakázané. Vládu charakterizoval Košický vládny program ako vládu ľudovodemokratického štátu, budovanú na základe širokého Národného frontu Čechov a Slovákov. V ňom mali takisto od začiatku hlavný vplyv komunisti.

V súvislosti s plnením úloh vládneho programu bolo postupne vydaných prezidentom Benešom aj viacero dekrétov. Z nich sú najznámejšie retribučné dekréty (o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich prisluhovačov a o mimoriadnych ľudových súdoch - takzvaný veľký retribučný dekrét, ďalej o potrestaní previnenia proti národnej cti - takzvaný malý retribučný dekrét a dekrét o Národnom súde). Prvá povojnová vláda, v súlade s programom, považovala svoje poslanie za časovo ohraničené a pôsobila do doby, kým sa zišlo Dočasné národné zhromaždenie (28. októbra 1945), ktoré potvrdilo Edvarda Beneša vo funkcii prezidenta republiky.

Konštituovanie a činnosť slovenského povojnového exilu

Problematika slovenského povojnového exilu bola spätá so Slovenskou republikou z rokov 1939 - 1945 a vplyvom jej režimu v širších súvislostiach vnútropolitického a medzinárodnopolitického vývoja v nasledujúcom období od roku 1945 do konca 60. rokov minulého storočia.

Formovanie a aktivity exilových skupín

Historické pramene analyzujú nástup a aktivity mladoľudáckej generácie po vypuknutí Povstania. Venujú sa protipovstaleckým a protičeskoslovenským aktivitám v záverečnej etape krízy režimu, taktiež prechodu do politického exilu v závere druhej svetovej vojny i po jej skončení.

Menej známe fakty a pôsobenie exilu

Publikácie k tejto téme ponúkajú aj menej známe fakty o činnosti exilových centrál, o vysielači Barcelona a o spolupráci bývalých mladoľudákov so spravodajskými orgánmi západných mocností na okupovanom rakúskom území. Okrem toho sa zaoberajú aj aktivitami československého delegáta v londýnskej komisii Spojených národov pre vojnové zločiny a činnosťou domáceho ilegálneho hnutia.

tags: #patdesiatepiate #vyrocie #pociatkov #slovenskeho #povojnoveho #exilu