Deň víťazstva nad fašizmom, oslavovaný 8. mája, je sviatok pripomínajúci bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť v tento deň roku 1945. Táto udalosť oficiálne ukončila druhú svetovú vojnu v Európe a znamenala koniec šiestich rokov nevídaného utrpenia, obetí a deštrukcie.

Deň víťazstva nad fašizmom: Historické pozadie
Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka
Kým na prelome apríla a mája 1945 bolo už len otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, podpíše kapituláciu, samotný akt bol komplexný. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dokončili porážku nemeckých obranných síl pri Berlíne. Napriek samovražde Adolfa Hitlera sa hlavnému vyjednávačovi ZSSR, generálovi Vasilijovi Čujkovovi, nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.
Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, sa snažil zabezpečiť evakuáciu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná. Pôvodná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola podpísaná 7. mája 1945 o 02:41 h v sídle štábu západných spojeneckých vojsk vo francúzskom Remeši. Podpísali ju predstavitelia Nemecka a osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA a Francúzska. Boje mali byť ukončené 8. mája 1945 do 23:01 h stredoeurópskeho času.
Časové rozdiely a opakovaný podpis
Sovietsky vodca Stalin však označil podpis kapitulácie v Remeši za "predbežný protokol o kapitulácii Nemecka," nakoľko sa uskutočnil v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte (amerického generála Eisenhowera), a nie v Berlíne, a neboli pri ňom prítomní zástupcovia Sovietskeho zväzu na najvyššej úrovni. Na žiadosť sovietskej strany bol preto kapitulačný akt podpísaný aj na predmestí Berlína v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov.
Hoci kapitulácia vstúpila do platnosti 8. mája o 23:01 h stredoeurópskeho času, v časovom pásme východoeurópskeho času (v ZSSR) nastala táto chvíľa už 9. mája po polnoci. Preto bol v Sovietskom zväze, ako aj v štátoch, ktoré spadali do jeho sféry vplyvu (východný blok), za Deň víťazstva stanovený 9. máj.

Koniec bojov v Európe a oslobodenie
Napriek formálnemu podpisu kapitulácie sa aj po 8. máji 1945 na niektorých miestach Európy stále bojovalo. Na území Česka sa bojové akcie skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. Aj nemecká ponorka U-2336 potopila 7. mája 1945 dve obchodné lode, len pár hodín pred oficiálnym koncom vojny.
Ešte 3. mája 1945 bolo dokončené oslobodenie Slovenska likvidáciou posledných zvyškov nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Kolaborujúca vláda Slovenského štátu spolu s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945.
V Prahe, metropole vtedajšieho Československa, stále ohrozovali nemecké jednotky. Dňa 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu, ktoré trvalo do 11. mája. Obyvatelia Normanských ostrovov, jediného britského územia okupovaného Nemcami, sa o oslobodení dozvedeli až 8. mája ráno.
Globálne a národné oslavy
Medzinárodné uznanie a rezolúcia OSN
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých obetí druhej svetovej vojny. Organizácia Spojených národov vyzvala členské štáty, mimovládne organizácie a jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni - buď 8., 9. mája, alebo oba. Cieľom je spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a vzdať im náležitú poctu.
Rozdiely v oslavách (8. vs. 9. máj)
Oslava Dňa víťazstva nad fašizmom je sviatok oslavovaný na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka. Tento deň symbolizuje výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých európskych krajinách je tento sviatok známy aj ako Deň víťazstva v Európe (VE Day).
- V krajinách západnej Európy, USA, Veľkej Británii a Kanade sa Deň víťazstva v Európe oslavuje predovšetkým 8. mája. V Spojenom kráľovstve a Francúzsku je 8. máj štátnym sviatkom.
- V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Ruskej federácie, sa tento deň nazýva Veľká vlastenecká vojna a Deň víťazstva nad fašizmom sa oslavuje 9. mája. Rusko obnovilo vojenské prehliadky na Červenom námestí v roku 2008.
- Po zmene politického systému sa na Slovensku a v ďalších krajinách, ktoré predtým patrili do sféry vplyvu ZSSR, oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom presunuli na 8. máj. Na Slovensku a v Česku je 8. máj štátnym sviatkom.
Priebeh osláv vo svete
Po rokoch strachu, bombardovania, racionovania a neistoty prepukla v uliciach európskych miest spontánna radosť. Ľudia vychádzali do ulíc, objímali sa, tancovali a spievali, ozdobovali domy vlajkami a farebnými stuhami.
- V Londýne sa pred Buckinghamským palácom zhromaždil viac než milión ľudí, ktorí vítali kráľa Juraja VI., kráľovnú Alžbetu, princezné Alžbetu a Margarétu i premiéra Winstona Churchilla. Churchill vtedy vyhlásil: „Toto je váš deň. Je to deň víťazstva v Európe!“
- V USA prezident Harry Truman, ktorý mal v ten deň narodeniny, venoval víťazstvo svojmu predchodcovi Franklinovi D. Rooseveltovi, ktorý zomrel len mesiac predtým.
- Napriek obrovskej radosti bol VE Day aj dňom smútku a spomienok, keďže milióny ľudí oplakávali stratených blízkych, mnohí vojaci a civilisti zostávali v zajatí a vojna v Ázii ešte pokračovala.
Druhá svetová vojna – príčiny, priebeh a dôsledky | Vzdelávací film
Trvalý odkaz a obete druhej svetovej vojny
Rozsah konfliktu a ľudské straty
Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, trvala 2194 dní a zasiahla milióny ľudí na oboch stranách frontu. Priniesla nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách. Bola to najničivejšia vojna v dejinách ľudstva, ktorá trvala takmer šesť rokov, zasiahla každý kontinent a zanechala po sebe milióny obetí, zničené mestá a rozvrátené rodiny.
Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.
Podľa najnovších údajov zahynulo v nej približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov, čo predstavuje viac ako 50 miliónov životov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov.

Účasť Slovákov v protifašistickom odboji
Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. To nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. československej armáde na Slovensku, ale aj v partizánskych jednotkách a podzemných hnutia odporu.
Účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. Podľa údajov z Vojenského historického ústavu predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 obyvateľov, z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235 000 osôb, z nich asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350 000 osôb.
Koniec vojny znamenal nielen úľavu, ale aj začiatok obrovskej obnovy. Európa bola rozdelená na východný a západný blok, začala sa studená vojna, no zároveň vznikli nové inštitúcie pre udržanie mieru - OSN a neskôr Európske spoločenstvo. 8. máj je príležitosťou pripomenúť si hrdinstvo a obetu generácie, ktorá vybojovala mier, ale aj varovaním pred tým, kam až môže viesť nenávisť, totalita a vojna.
8. máj ako štátny sviatok na Slovensku
Legislatívny status a vývoj
V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom považovaný za deň pracovného pokoja. Toto rozhodnutie prijali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v júni 1996.
Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni na Slovensku sú definované zákonom č. 241/1993 Z. z.
Súčasná legislatívna neistota
V súvislosti s platnosťou sviatkov na Slovensku existuje legislatívna neistota. Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2018 prijala zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch vložilo prechodné ustanovenie (§ 4a). Toto ustanovenie sa týkalo roku 2018, kedy sa oslavovalo sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918.
Zákon č. 241/1993 Z. z. bol novelizovaný zákonom č. 281/2018 Z. z. (lex konsolidácia), ktorý mal zrušiť 8. máj a 15. september ako dni pracovného pokoja s cieľom zvýšiť ekonomickú aktivitu a znížiť náklady na sviatočné príplatky. Avšak v zákone o sviatkoch tieto dni ostali zapísané ako sviatky, čo vytvára konflikt so Zákonníkom práce. Podľa Zákonníka práce totiž za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi minimálne 100-percentný príplatok k mzde.
Táto legislatívna chyba, ktorá nebola dodnes opravená, znamená, že ak sa situácia nezmení, ľudia pôjdu do práce 8. mája (a neskôr aj 15. septembra), ale zároveň im bude patriť sviatočný príplatok, čo je presný opak pôvodného zámeru reformy. Predpokladá sa, že novela by musela byť účinná najneskôr deň pred dotknutým sviatkom, čo znamená, že by musela byť schválená, podpísaná prezidentom a zverejnená v Zbierke zákonov v krátkom čase pred 8. májom 2026. Existuje možnosť skráteného legislatívneho konania, ale čas na opravu sa kráti.
Prehľad vybraných štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja na Slovensku (podľa zákona č. 241/1993 Z. z.):
| Dátum | Sviatok | Typ |
|---|---|---|
| 1. január | Deň vzniku Slovenskej republiky | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 6. január | Zjavenie Pána (Traja králi) | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 1. máj | Sviatok práce | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 8. máj | Deň víťazstva nad fašizmom | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja (s legislatívnou neistotou od roku 2026) |
| 5. júl | Sviatok svätého Cyrila a Metoda | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 29. august | Výročie Slovenského národného povstania | Štátny sviatok |
| 15. september | Sedembolestná Panna Mária | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja (s legislatívnou neistotou od roku 2026) |
| 1. november | Sviatok všetkých svätých | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 17. november | Deň boja za slobodu a demokraciu | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 24. december | Biele Vianoce | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 25. december | Prvý sviatok vianočný | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
| 26. december | Druhý sviatok vianočný | Štátny sviatok, deň pracovného pokoja |
Ďalšie významné dni pripadajúce na 8. a 9. máj
Svetový deň Červeného kríža (8. máj)
Svetový deň Červeného kríža je oslavou úlohy zamestnancov a dobrovoľníkov svetovej organizácie Červeného kríža pri záchrane ľudských životov a pomoci ohrozeným komunitám po celom svete. Poskytujú humanitárnu pomoc pri katastrofách a zmierňujú ľudské utrpenie z choroby, hladu, nešťastia či vojny. Dátum vybrali na počesť švajčiarskeho humanistu a filantropa Jeana Henryho Dunanta, ktorý sa narodil v tento deň roku 1828 v Ženeve a je jedným z otcov myšlienky na vytvorenie Červeného kríža.
Deň matiek (druhá májová nedeľa)
História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. Za predchodcu Dňa matiek v jeho dnešnej podobe možno považovať tzv. Nedeľu matiek (Mothering Sunday), ktorú začali oslavovať v 16. storočí v Anglicku. V novodobej histórii ľudstva sa Deň matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storočia vďaka Američanke Anne Marie Jarvisovej. Iniciatíva vyústila do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA dňa 8. mája 1914. Prezident Woodrow Wilson neskôr podpísal dokument, v ktorom bol Deň matiek vyhlásený za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete. V Československu sa Deň matiek začal oslavovať v roku 1923 zásluhou Alice Masarykovej. V 50. rokoch boli oslavy Dňa matiek v komunistickom Československu nahradené marcovým Medzinárodným dňom žien. Tradícia Dňa matiek na Slovensku bola obnovená až po roku 1989, kedy sa začal sláviť druhú májovú nedeľu v roku.
Deň Európy (9. máj)
Deň Európy, spolu s vlajkou, hymnou, mottom a jednotnou menou - eurom, je symbolom Európskej únie. Dňa 9. mája 1950 Robert Schuman prezentoval svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy, ktorá je nevyhnutná pre udržanie mierových vzťahov. Schumanova deklarácia sa považuje za začiatok budovania EÚ. Deň Európy je tak príležitosťou pre zdieľanie európskej identity a oslavou mieru a jednoty v Európe.