Vianoce sú s Veľkou nocou považované za najvýznamnejšie kresťanské sviatky, oslavujúce narodenie Ježiša Krista. S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, kolied, jedál a iných zvykov, ktoré sa v priebehu stáročí vyvíjali a dodnes formujú sviatočnú atmosféru. Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, červená a zlatá. Zelená je vnímaná ako symbol života a znovuzrodenia, červená symbolizuje Kristovu krv a zlatá je symbolom svetla, ale aj bohatstva a blahobytu. Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Popularita červenej farby je často spájaná s cezmínou, no v skutočnosti za ňou stojí aj postava Santa Clausa, ktorú v 20. storočí preslávila reklama spoločnosti Coca-Cola.
Adventné obdobie: veniec a kalendár
Vianočné obdobie začína prvou adventnou nedeľou. Pôvodne sa adventné kalendáre vyvinuli zo staršieho kresťanského zvyku odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Moderné adventné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra, hoci advent môže v niektorých rokoch začať už 27. novembra.
Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Prvý adventný veniec vytvoril v roku 1839 Johann Hinrich Wichern v domove pre opustené deti v Nemecku. Na drevený kruh vtedy pripevnil 23 sviečok: štyri veľké biele sviečky symbolizovali nedele do Štedrého dňa a 19 malých červených sviečok pracovné dni do Vianoc. Každý deň jedno dieťa zapálilo jednu sviečku a na Štedrý večer horeli všetky. Tvorenie vencov, pôvodne spôsob, ako využiť opadané vetvičky, začalo svoju tradíciu už v 16. storočí v Nemecku. Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr ho kresťania prijali ako symbol Vianoc, doplnili ho o sviečky a odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek ako symbolika večného kolobehu či večného života.
Vianočný stromček: od pohanských rituálov po moderný symbol
Vianočný stromček je azda najvýznamnejším symbolom Vianoc, bez ktorého si tento sviatočný čas nevieme predstaviť. Jeho história siaha ďaleko do minulosti, od pohanských zvykov až po dnešné moderné tradície.
Historický vývoj vianočného stromčeka
Pôvod vianočného stromčeka nie je biblický ani kresťanský, siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Stromy požívali veľkú úctu a pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov.
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Už v 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tématikou. Jedna z týchto hier predstavovala pozemský raj a príchod Spasiteľa, pričom rajský strom z tejto hry ostal ako symbol Vianoc.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Úplne prvý vianočný strom sa objavil v roku 1510 na námestí v lotyšskej Rige, kde ho ozdobili a potom spálili. Kolegovia z estónskeho Tallinnu však tvrdia, že prvý vianočný strom stál pred ich radnicou už v roku 1441.
Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. V mestách sa stromček najprv nezdobil sviečkami. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch, do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
V 18. a 19. storočí sa tradícia rozšírila aj do iných štátov, najprv v mestách, neskôr na vidieku. Vianočný stromček sa dokonca spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774. Na Slovensko sa zvyk zdobiť vianočný stromček dostal až koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme, ale je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, ktorí tento zvyk považovali za pohanský. Germánske kmene vraj kedysi takto uctievali boha Wotana pri zimnom slnovrate.
Vianočný stromček evokuje znovuzrodenie, dar Boha, ktorý sa navždy spája s človekom. Cirkev pôvodne videla vo vianočnom stromčeku „oprášený“ pohanský zvyk, no koncom 16. storočia sa začal spájať s Kristom ako stromom života. Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými jablkami alebo guľami možno interpretovať rôzne. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku preberá. Vianočný stromček sa tiež stavia na počesť príchodu Spasiteľa, ktorého so zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme.
Červené jabĺčka alebo gule zase symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva. Stále zelený stromček symbolizuje život, ktorý trvá aj v zime. Svetlo na vianočnom stromčeku, kedysi sviečky, dnes svetielka, má tiež svoju symboliku. Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl.
Šírenie tradície a výzdoba stromčeka
V 19. storočí sa vianočný stromček výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. V Anglicku a Francúzsku mala v 19. storočí významnú úlohu kráľovská rodina pri jeho popularizácii. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Amerike objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, zatiaľ čo v roľníckej kultúre, v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti, plnil prosperitnú a ochrannú funkciu. Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku a až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
V ľudovom prostredí sa stromček zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi, ktoré symbolizovali bohatstvo a hospodársky zdar. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. V súčasnosti sú to najmä sklenené gule a iné moderné ozdoby, nechýbajú ani rôzne čokoládové figúrky a salónky, hlavne v rodinách s malými deťmi. Na Slovensku sa veľa používajú aj ozdoby z prírodných materiálov - napríklad z dreva, slamy, kukuričného šúpolia alebo z textilu.
V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých. V Amerike sa v rovnakom čase vianočný stromček prvýkrát osvetlil elektrickým svetlom.
Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa odporúča upustiť, pretože preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Klasicky sa stromček často zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou, ktoré vykúzlia vianočnú náladu, pričom červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Ak preferujete náladové osvetlenie, svetelné reťaze nezavesujte len na konce vetiev, ale omotajte ich ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.
Moderné trendy a ekologické aspekty
Umelé vianočné stromčeky
S technologickým pokrokom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začala éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia, kedy výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
V posledných rokoch, s nárastom povedomia o environmentálnych problémoch, začínajú spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadajú ekologickejšie alternatívy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín. Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí. Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov. Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je aj ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Ružový vianočný stromček: módny trend alebo nová tradícia?
Ružový vianočný stromček sa ešte pred pár rokmi zdal byť extravaganciou, no dnes čoraz častejšie stojí v centre obývačky. Roky v domácnostiach vládol zelený vianočný stromček ozdobený červenou, zlatou a bielou. Ružové dekorácie sa spočiatku objavovali len ako jemné akcenty, no dnes sa zakomponovanie ružového vianočného stromčeka v mnohých domácnostiach stáva vedomou estetickou voľbou. Ružová farba na Vianoce nie je náhodná; výberom ružových vianočných ozdôb namiesto klasickej červenej ukazujete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo.
Ružový vianočný stromček sa presadil najprv na Instagrame a v aranžmánoch módnych predajní, kde bol vnímaný ako „fashion“ verzia klasického vianočného stromčeka. Kľúčom k správnemu zdobeniu stromčeka je kombinácia jemných riešení (klasický zelený stromček s niekoľkými ružovými akcentmi), „wow“ efektu (ružové ozdoby preberajú vedenie v štýle glamour) a retro štýlu (ružová farba dodáva stromčeku teplo a nostalgiu).
Ak staviate na ružových prvkoch, je lepšie, aby steny zostali tlmené (biele, sivé alebo béžové). Pridajte jemné akcenty v podobnej farbe, ako sú podušky, deka alebo behúň na stôl v pastelovej ružovej. LED svetielka na stromčeku by mali ladiť so stojacími lampami a nástennými svietidlami. Napriek prvému dojmu ružový vianočný stromček neodkláňa od tradície, skôr ju interpretuje, posúvajúc akcent od striktného opakovania starých vzorov k vytváraniu vlastných.
Ostatné vianočné symboly a zvyky
Pôvod postavy Santa Clausa a Mikuláša
V USA darčeky rozdáva Santa Claus, ktorý bol inšpirovaný reálnou osobou svätého Mikuláša. Ten žil v 4. storočí na území dnešného Turecka a bol známy tým, že potajme dával dary chudobným a tým, čo boli v núdzi. Po vyhlásení za svätého sa stal ochrancom detí. Moderná podoba príjemného starého pána v červenom pochádza z básne z roku 1823 s názvom „Návšteva svätého Mikuláša“ (A Visit from St. Nicholas). Súčasnú podobu získal vďaka spoločnosti Coca-Cola, ktorá Santa Clausa využila vo svojich reklamách. Obdarúvanie darčekmi pod vianočný stromček je bežné až v neskoršom období, predtým boli darčeky rozdávané 6. decembra svätým Mikulášom, ktorý ich podľa legendy napĺňal do pančúch zavesených nad krbom.
Vianočné koledy a piesne
Prvé vianočné piesne sa datujú do 4. storočia, keď biskup sv. Hilár z Poitiers zložil hymnickú skladbu Jesus refulsit omnium pre vianočnú omšu. Počas renesancie sa začali spievať aj ľahšie piesne a najstaršia anglická koleda vznikla v roku 1410. Stále známou nemeckou koledou je O Tannenbaum, ktorej prvé zmienky pochádzajú z roku 1550. Najvychýrenejšou kresťanskou koledou je nepochybne Tichá noc, ktorá bola preložená do viac ako 200 jazykov a prvýkrát ju bolo možné počuť na Vianoce roku 1818 v malom kostolíku v rakúskom meste Oberndorf. Najväčšej popularite spomedzi svetských songov sa teší pieseň White Christmas, ktorú preslávil Bing Crosby.
Príbeh vianočných betlehemov
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka sv. Františkovi z Assisi. Ten na Štedrý deň v roku 1223 slúžil omšu za prítomnosti svojich priateľov a miestnych ľudí v lesnej jaskyni neďaleko dedinky Greccio v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť na maximálnu chudobu, v ktorej prišiel Ježiš na svet. Obyvatelia Greccia sami potom pripravovali živé či vyrezávané betlehemy.
Symbolika svetla: od sviečok po betlehemskú hviezdu
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Ďalším symbolom svetla je vianočná hviezda, ktorá podľa kresťanskej viery doviedla troch kráľov do Betlehema. Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná, išlo o konjunkciu Jupitera a Saturnu, ktorá sa javí ako výrazne žiarivá „hviezda“.
Tradičné vianočné ozdoby a ich význam
- Cukrová palička: Začiatkom 19. storočia chcel cukrár v Indiane vyjadriť zmysel Vianoc prostredníctvom sladkostí a ohnúť jednu z cukrových paličiek do tvaru dnešnej vianočnej lízanky. Biela farba symbolizuje čistotu a bezhriešnosť Ježiša Krista. Tri malé červené pásiky symbolizujú jeho utrpenie na kríži, hrubý červený pásik je symbolom jeho krvi.
- Zvonce a zvončeky: V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam - najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
- Imelo: Zavesiť imelo nad dvere malo od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
- Vianočná ruža (Poinsettia): Prýštec najkrajší (poinsettia) k nám prišiel z Mexika. Svoje meno dostala po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol do Ameriky.
- Snehuliaci: Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Boli obzvlášť obľúbení v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé.
Unikátne vianočné tradície zo sveta
- Ukrajina: Vianočný príbeh o pavúčích stromoch hovorí o žene, ktorej stromček ozdobili pavúky krásnymi pavučinami, ktoré sa leskli vo svetle. Dodnes niektoré rodiny na Ukrajine ozdobujú svoje stromčeky falošnými pavučinkami namiesto drahých ozdôb.
- Japonsko: Slávia vianočnú večeru vo fastfoodovom reťazci KFC, je to ich tradícia od roku 1974, ktorá vznikla vďaka marketingovej kampani.
- Švédsko (Gävle Yule Goat): Tradičnou ozdobou je koza Gävle Yule vyrobená zo slamy, ktorá má za úlohu v domácnostiach ochraňovať vianočné darčeky. Na nadrozmernú kozu zo slamy môžete natrafiť na námestiach nielen vo Švédsku, ale aj v Nórsku, Fínsku a Dánsku. Je súčasťou vianočných zvykov v škandinávskych krajinách od konca 18. storočia.
- Guatemala: Týždeň pred Vianocami sa nezaobíde bez zametania či zbierania odpadkov. Miestni údajne veria, že diabol a iní zlí duchovia žijú v tmavých, špinavých kútoch domu. Všetok vyzbieraný odpad hromadia na jednej kope, na vrch položia podobizeň diabla a celé to zapália.
- Venezuela: Vo venezuelskom hlavnom meste Caracas sú viaceré ulice počas Vianoc zatvorené.
- Katalánsko (Caganer): V katalánskych betlehemoch môžete vidieť sedliaka v tradičnom klobúku a bielej košeli, ktorý čupí so stiahnutými nohavicami.
Ako sa slávia Vianoce vo Svete? - UNIKÁTNE INFORMÁCIE ep. 34
Často kladené otázky o ružovom vianočnom stromčeku
- Je ružový vianočný stromček vhodný do každého interiéru? Áno. Ružový vianočný stromček vyzerá dobre tak v minimalistickej obývačke, ako aj v interiéri zariadenom klasickejšie.
- Aké farby sa hodia k ružovému vianočnému stromčeku? Bezpečnou bázou sú biela, strieborná a zlatá. Vďaka nim si zachováte rovnováhu a harmóniu.
- Znamená ružový stromček odklon od tradície? Nie. Tradícia vianočných stromčekov sa vyvíja už celé roky. To, čo zostáva stále, je stretnutie blízkych a útulná, teplá atmosféra, nie konkrétna farba ozdôb.
- Ako zakomponovať ružový stromček do priestoru? Vyberajte súvislú farebnú paletu a obmedzte počet vzorov. Namiesto piatich rôznych farieb zvoľte dve až tri, stavte na kvalitné vianočné ozdoby a dobré LED svetielka.
- Môžu sa použiť aj iné ružové prvky v miestnosti? Áno, môžete pridať jemné akcenty v podobnej farbe, ako sú podušky alebo deka.