Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Pre veriacich na celom svete predstavujú čas, kedy si pripomínajú historický okamih narodenia Ježiša Krista, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.
Polnočná omša: Tradícia a symbolika
Katolíci na celom svete tradične slávia v noci z 24. na 25. decembra polnočnú svätú omšu. Je to čas, keď sa prelamuje adventné a vianočné obdobie. Tradícia polnočnej omše siaha až do ranokresťanských čias a jej dátum i čas sú symbolické.
Zo Svätého písma vieme, že Pán Ježiš sa podľa toho, čo sa píše o pastieroch, narodil v noci. Práve pastieri v noci utekali a išli sa pozrieť do jasieľ. Ľudia chcú preto nasledovať ich príklad. Hoci presný termín narodenia Krista nepozná nik, polnočná hodina aj dátum 25. decembra sú symbolom oslavy narodenia „svetla sveta“.
Polnočná omša bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde sú relikvie z betlehemských jasličiek. Pripomína trojaké zrodenie Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.
Význam sviatkov Narodenia Pána
Slávnosť Narodenia Pána (25. december) je stredobodom vianočných osláv. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali v Betleheme. Tento deň je známy aj ako Božie narodenie.
Tri tradičné omše na Vianoce:
- Omša v noci: tzv. polnočná.
- Omša na úsvite: tzv. pastierska.
- Omša vo dne: slávnostná, najstaršia a hlavná omša.
Príprava a liturgia
Advent je časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista, ktorý trvá štyri týždne. Slovo pochádza z latinčiny (*adventus*) a znamená príchod. Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Jednou z najvýznamnejších tradícií je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré predstavujú nádej, pokoj, radosť a lásku.
Štedrý deň (24. december) je dňom bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večerná vigíliová omša už platí za sviatočnú. Po večeri nasleduje polnočná omša, ktorá je slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Druhý sviatok vianočný a vianočné obdobie
Druhý sviatok vianočný (26. december) je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol diakonom prvej Cirkvi a je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Vianočné obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Krista Pána. Súčasťou tohto obdobia je aj sviatok Zjavenia Pána (6. január), ľudovo nazývaný Traja králi, ktorý je spomienkou na príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.