Vianoce patria medzi najkrajšie sviatky roka, ktoré spájajú rodiny, priateľov a komunity po celom svete. Aj keď má tento sviatok svoje korene v kresťanskej tradícii, spôsob jeho oslavy sa výrazne líši v závislosti od kultúry, zvykov a regionálnych tradícií.
Európske vianočné zvyky
Filipíny: Najdlhšie oslavy Vianoc
Filipíny sú známe svojou láskou k Vianociam, ktoré oslavujú najdlhšie na svete - od septembra až do januára. Jedným z najväčších momentov je Simbang Gabi, séria deviatich ranných omší, ktorá končí na Štedrý deň.
Island: Magické príbehy Yule Lads
Islandské Vianoce sú plné magických príbehov. Podľa legendy prichádza počas 13 dní pred Vianocami každý deň jeden z Yule Lads - škriatkov, ktorí sú známi svojimi nezbednosťami. Deti nechávajú svoje topánky na okne a ak boli dobré, nájdu v nich darčeky.
Austrália: Vianoce v lete
V Austrálii sú Vianoce opačným zážitkom ako na severnej pologuli - namiesto snehu a chladného počasia si ich Austrálčania užívajú v horúcom lete. Oslavy často zahŕňajú plážové pikniky, grilovanie s morskými plodmi a hranie kriketu s rodinou.
Mexiko: Las Posadas a symbolika
V Mexiku sú Vianoce synonymom pre Las Posadas, deväťdňovú oslavu, ktorá znázorňuje cestu Márie a Jozefa do Betlehema. Rodiny a susedia sa stretávajú na sprievodoch, modlitbách a spievaní tradičných piesní. Na Štedrý deň sa koná polnočná omša, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
Fínsko: Súčasť tradície aj spomienka na blízkych
Vo Fínsku je Štedrý večer časom nielen na oslavu, ale aj na uctenie si zosnulých príbuzných. Rodiny navštevujú cintoríny, kde zapália sviečky na hroboch, čo vytvára magickú atmosféru. Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne radujú z darčekov.
Taliansko: Gastronomické a náboženské zvyky
V Taliansku sú Vianoce plné chutných jedál a náboženských obradov. Platí však, že na Štedrý deň sa mäso neje, talianska večera sa preto skladá z viacerých jedál pripravených z rýb či morských plodov. Deti dostávajú darčeky nielen na Štedrý deň, ale aj 6. januára od čarodejnice La Befana. Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
Nórsko: Ochrana pred zlými duchmi
V Nórsku sa na Štedrý večer verí, že vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia. Aby si nemohli vziať metly na lietanie, Nóri ich starostlivo ukrývajú. Tento zvyk je spätý s ich bohatou mytológiou, v ktorej významné miesto zaujímajú aj trollovia.
Etiópia: Vianoce v januári a duchovné obrady
V Etiópii oslavujú Vianoce veriaci zo 6. na 7. januára. Stredobodom slávenia Vianoc je slávnostná liturgia s nádhernými poetickými modlitbami s mnohými obrazmi a metaforami. Trvá viac ako tri hodiny a sprevádza ju zvuk bubnov a hrkálok.
Česká republika: Pôst, zlaté prasiatko a kaprie šupiny
V Českej republike patrí medzi dôležité vianočné zvyky pôst na Štedrý deň. Tí, ktorí vydržia bez jedla až do večere, vraj uvidia na oblohe zlaté prasa, symbol šťastia a hojnosti. Počas štedrovečernej večere je hlavným chodom tradične kapor so zemiakovým šalátom. Šupiny z kapra si mnohí odkladajú do peňaženky ako talizman pre finančné šťastie v novom roku.
Grécko: Svätý Vassilios a boj so škriatkami
Grékom nosí netradične darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie. Grékom sa tiež spájajú s vierou v Kallikantzaroi - malých zákerných škriatkov, ktorých odplaší horiaci oheň a zapálená stará kožená topánka.
Holandsko: Sinterklaas a Zwarte Piet
Zo Španielska pripláva 25. decembra dobrácky dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami.
Írsko: Otvorené dvere pre pútnikov
Na Štedrý večer sa v Írsku nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov.
Maďarsko: Darčeky pred večerou
Maďarské Vianoce sa od slovenských odlišujú iba jednou výnimkou - vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.
Nemecko: Adventné kalendáre a Mikuláš
Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň v Nemecku. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si budú musieť deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty.
Poľsko: Dvanásť chodov a extra príbor
Poľské Vianoce sa odlišujú od tých slovenských jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi.
Rakúsko: Remeselné ozdoby a Barborka
Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia hojnosti.
Rumunsko: Adventná zabíjačka a veštenie
V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky. Kedysi rozdeľoval darčeky v Rumunsku "kmotríček". Dnes ich väčšinou prináša Svätý muž, nie pod stromček, ale ich schováva do topánok a pod posteľ. Na Vianoce sa konzumuje pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami a veští sa budúcnosť podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.
Slovinsko: Božičník pre ľudí aj zvieratá
Božič - malý boh - sa volá prvý adventný deň a na Troch kráľov sa dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Zvykom Slovincov pre štedrovečernou hostinou je modlitba za zdravie a šťastie a po večeri nasledovalo čarovanie.
Španielsko: Vianočná lotéria a ľudové tance
Oslavy Vianoc sa v Španielsku nesú v znamení spevu, hudby a tanca. Na uliciach, v kaviarňach a dokonca v kostoloch sa tancujú miestne ľudové tance. Ako hlavný chod sa na Štedrý večer podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vína. Na stole nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Čo je pre nás nezvyčajné, Španieli sa na Štedrý večer neobdarúvajú darčekmi. Vianočná lotéria „El Gordo“ je však neodmysliteľnou súčasťou sviatkov.
Švédsko: Jultomten a švédska legenda o capovi
Vo švédskej domácnosti nesmie chýbať trojramenný vianočný svietnik so sviečkami, ktorý pripomína mystérium Svätej Trojice. Stromček sa zvykne zdobiť až na Štedrý deň a doprostred miestnosti sa zavesí "vianočná koruna". Darčeky nosí hrbatý vianočný škriatok nazývaný Jultomben, ktorého sprevádza malý trpaslík Julnissar a občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa. Spája sa s ním legenda. Starý cap odmietol dať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku a preto za trest musí roznášať po domoch darčeky.
Veľká Británia: Santa Claus a ponožky na darčeky
Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkať sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.
Slovenské vianočné zvyky
Slovenské Vianoce sú plné symboliky a rodinnej atmosféry. Každá krajina prináša do Vianoc niečo jedinečné - či už ide o špecifické jedlá, netradičné zvyky alebo duchovné rituály. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Pri tanieroch ešte zostaneme. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
- Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších.
- Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné zvyky mimo Európy
Ázia: Rozmanité oslavy
Aj napriek malému počtu kresťanov, poznajú oslavy Vianoc aj v Ázii. Používajú výzdobu domov, zdobia stromčeky, rozdávajú darčeky. Samozrejme poznačené lokálnymi znakmi a kultúrou danej krajiny. Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby.
V Japonsku sú Vianoce viac komerčným sviatkom a nesúvisia priamo s kresťanskými tradíciami. Japonci však radi slávia Vianoce s rodinou a priateľmi, pričom populárnym zvykom je objednávanie špeciálnych vianočných večerí z KFC. Tento nezvyčajný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec KFC začal ponúkať vianočné špeciály, ktoré sa stali tak populárnymi, že si ich ľudia objednávajú aj mesiace vopred.
V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia.
Afrika: Vianoce bez snehu a stromčekov
Na africkom kontinente sa sviatky pokoja v porovnaní s Áziou a Latinskou Amerikou prezentujú pravdepodobne najmenej. K tradičnej atmosfére chýba pre nás neodmysliteľný sneh a hlavne v strednej a južnej Afrike chýba ozdobený ihličnatý stromček. Domáci ho nahrádzajú ozdobenou palmou. Cez vianočné obdobie sa navštevujú rodina a známi, nie všetci sa obdarúvajú darčekmi, keďže veľa ľudí nemá peniaze napríklad na hračky. Tu nezohrávajú Vianoce takú komerčnú úlohu ako vo vyspelých štátoch Európy či Ameriky, je to viac o narodení Ježiša Krista, o radosti, speve, návšteve kostola. Vianoce, ktoré sa podobajú tým našim európskym, priniesli na africký kontinent najmä rôzni misionári a dobrovoľníci.
V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.
Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví.
Pobrežie Slonoviny leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky.
Amerika: Od Santa Clausa po Kwanzaa
Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií - to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v USA a Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Jeden nikdy nevie, možno to tento rok nebude márne. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné Santov, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Pošty sú preplnené pohľadnicami. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer ale až 25. decembra ráno. Nečudujte sa, že práve v tento deň deti vstávajú veľmi skoro. Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky. Existuje tu však jedno veľké ALE… Množstvo etnických skupín a komunít, ktoré sa v týchto krajinách nachádzajú ovplyvnilo aj Vianoce. Preto by sme v Spojených štátoch našli aj také vianočné zvyky, ktoré sa u nás nikdy neobjavili. Napríklad niektorí Afroameričania skombinovali Vianoce so sviatkom - Kwanzaa, ktorý trvá od 26. decembra až do 1. januára. Počas týchto 7 dní rodina každý deň zapaľuje jednu zo 7 sviečok, z ktorých každá symbolizuje princíp harmonického života, ako je napr. tvorivosť, vernosť, či svornosť.
Venezuelská populácia je prevažne kresťanská, takže návšteva kostola na Vianoce nie je prekvapením. Čo však môže prekvapiť, je spôsob dopravy do kostola - na korčuliach!
V Kolumbii sa Vianoce nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia. Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
V Argentíne zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
Latinská Amerika: Rodinné stretnutia a tradičné hry
Vianoce v Mexiku sa vymykajú z bežného rámca nášho chápania. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred samotnými sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny po Betleheme. Až po skončení tejto púte, teda na Vianoce, môžu Mexičania slobodne oslavovať. Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka, či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi. Je zavesený...
Vianočná sezóna na Novom Zélande sa spája s perfektným letným počasím - horúcim slnkom a relaxom na pláži. Aj preto sa štedrovečerná večera zvyčajne koná vonku - barbeque s grilovanými plodmi mora, mäsom a zeleninou a zhromaždením rodiny a priateľov. Za vianočný stromček je považovaný Pohutukawa strom (Železnec vznešený), ktorý rozkvitá nádhernými červenými kvetmi.
V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.
V Katalánsku (Španielsko) existuje tradícia s dreveným polenom s namaľovanou tvárou nazvaným Caga tió. Deti veria, že poleno im darčeky doslova „vykaká“. Preto mu od 8. decembra nosia jedlo a starajú sa oň.
V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos.
Symbolika a univerzálne posolstvo Vianoc
Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.
Adventné obdobie, ktoré predchádza Vianociam, je časom duchovnej prípravy a očakávania. Symbolizuje ho adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch nedeľných období pred Vianocami. Každá sviečka má svoj symbolický význam.
Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Tradícia uctievania imela siaha do antiky a od nepamäti sa mu pripisovala čarovná moc.
Sklenené gule sú jednou z najstarších a najobľúbenejších vianočných ozdôb. Ich výroba siaha do konca 19. storočia a postupne sa vyvíjala od jednoduchých jednofarebných gúľ k rôznym vzorom a tvarom.
Vianočné pohľadnice, predchodcovia dnešných moderných pozdravov, sa objavili v Škótsku v roku 1841. Zvyk posielania prianí sa rýchlo rozšíril po celom svete.
Sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný 6. decembra, je dňom, na ktorý sa tešia najmä deti. Hoci je dnes často spojený s komerciou, pôvodne pripomína štedrosť a láskavosť svätca, ktorý pomáhal ľuďom v núdzi.