Oslavy výročia prvej písomnej zmienky o obci bývajú naplnené citmi a dojmami. Počas týchto dní sa stretávajú ľudia, známi a priatelia, ktorí sa možno roky nevideli. Na chvíľu sa zastavia, zaspomínajú a prechádzajú sa po miestach, ktoré zmenil čas. Obec Slovenské Pravno žila nostalgiou v dňoch 11. až 14. júla, kedy sa konali oslavy 900. výročia od prvej písomnej zmienky o obci.
Geografická poloha a počiatky osídlenia
Obec Slovenské Pravno leží približne 10 km severozápadne od okresného mesta Turčianske Teplice, v južnej časti Turčianskej kotliny pod východnými svahmi pohoria Žiar, po oboch stranách rieky Briešťanky. Obcou prechádza cesta II/519, ktorá spája Turiec s Hornou Nitrou. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 505 m n. m., pričom kataster obce dosahuje výšky 452-752 m n.m. Okolie obce tvoria polia, lúky a lesy pohoria Žiar, kde prevládajú smrečiny a borovice, z menšej časti aj jedľa biela. Najvyššie hrebene Žiaru pokrývajú bučiny. V lesoch možno nájsť porasty čučoriedok, brusníc a vresu, zatiaľ čo na slnečných miestach je charakteristická nepôvodná lupina.
Jednou z kľúčových podmienok pre vznik obce Slovenské Pravno bol horský priechod cez pohorie Žiar - hlavná cesta z Nitrianskeho Pravna cez Vyšehradné do Rudna a ďalej do Turčianskej kotliny, ktorá viedla aj cez Slovenské Pravno. Na túto cestu sa práve tu napájala odbočka cez Brieštie a Hadvigu do Kľačna. Vďaka tejto výhodnej polohe vznikli v Slovenskom Pravne už v dobe rímskej dve významné sídliská - lokality Lamošova prašnica a Sokolský jarok. Archeologické nálezy naznačujú, že osídlenie tejto lokality je oveľa staršie. Na ochranu Lamošovej prašnice slúžil malý zemný hrádok Miliansko. Na území dnešnej obce Slovenské Pravno bolo zaznamenané aj púchovské sídlisko zo zlomu letopočtu a slovanské sídlisko z 9. storočia. Okolo roku 1000 na lokalite Šiance vzniklo staroslovanské drevené opevnenie, pôvodne nazývané hradisko. Niekedy v 11. až 12. storočí bol na vrchu postavený murovaný hrad. V hradisku alebo jeho okolí budovali Slovania kostoly, čo potvrdzuje aj predpoklad o existencii jedného na protiľahlom „Petrovom vŕšku“.
História obce Slovenské Pravno
Prvé písomné zmienky a stredoveký vývoj
Prvá písomná zmienka o obci Slovenské Pravno je uvedená v Zoborskej listine z roku 1113, kde sa spomína ako Prauna. Názvy obce sa v priebehu storočí menili: z roku 1275 ako Prona, z roku 1279 ako Prauna, z roku 1293 ako Prouna, z roku 1302 ako Prouna, Prona, z roku 1453 ako Prona Sclavonicalis, z roku 1514 ako Thothprona a z roku 1736 ako Tót Prona, Slowenske Prawno. Maďarsky sa nazývala Tótpróna a nemecky Windisch Proben. Koncom 11. storočia sa aj oblasti severného Slovenska, vrátane Turca, dostali pod Uhorskú správu, vstupujúc do stredoveku pod vládou feudálov a cirkevných hodnostárov.
Po tatárskom vpáde do Európy v rokoch 1241-1242 panovník Belo IV. v snahe osídliť spustošenú krajinu rozdával pôdu svojim verným vojakom. Pravno získala jedna z početných zemianskych rodín hradných jobagionov. Obec patrila zoborskému konventu, od roku 1252 turčianskemu. V roku 1279 Ladislav IV. daroval zem Pravna komesovi Rečkovi a jeho synom, pričom Ondrej III. neskôr potvrdil Rečkovým synom večné vlastníctvo za ich zásluhy.
V 14. storočí sa oblasť povodia Turca stala samostatnou Turčianskou župou, kde Pravno spolu s inými obcami získalo určité mestské práva. Pravnianske panstvo, ktorého vznik a trvanie nepoznáme, tvorili obce Rudno, Liešno, Kaľamenová, Budiš, Dubové, Blážovce, Borcová a nemecké osady Jasenovo, Brieštie a Hadviga. Počas 15. storočia prúdili do turčianskych obcí, a teda aj do Pravna, nemeckí kolonisti. Po vymretí rodu Rečkovcov si robili nároky na pravnianske zeme početné zemianske rodiny, až bolo panstvo napokon rozdelené na tri kúrie (panstvá): Serafínovu, Dócyho a Amade. Medzi zemepánov patrili rodiny Thurócziovcov, Ujfalussyovcov, Baloghovcov, Törökovcov, Apponyiovcov, Záblatskovci, Serafilovci, Dócsiovci, Amadeovci, Prónayovci, Justhovci a Veliteovci.
Pravno ako zemepánske mestečko
Napriek komplikovaným vlastníckym vzťahom patrilo Pravno v 16. storočí medzi najbohatšie turčianske obce, o čom svedčilo druhé najvyššie odvádzanie desiatkov ostrihomskému arcibiskupovi. Svoju významnú pozíciu si obec zabezpečila, keď sa stala škultétskou obcou, a získala také výsady ako právo rybolovu, poľovačky, právo držať mlyn, pivovar a krčmu, a slobodu páliť pálenku. V roku 1655 dostala trhové práva a vyvíjala sa ako zemepánske mestečko, ktoré často viedlo spory s vlastným i so znievskym panstvom. V roku 1769 bol zaznamenaný spor o staré práva dedičných richtárov a v roku 1780 pre odopieranie dlhých furmaniek. Výhodná poloha na starej obchodnej ceste z Ponitria na Liptov a Oravu (s pokračovaním do Poľska) podporovala obchod a remeslá. V obci boli zastúpené cechy hrnčiarov, pláteníkov, krajčírov, kováčov, čižmárov, remenárov a súkenníkov. V 16. storočí tadiaľto viedla dôležitá poštová cesta Magna via z Bratislavy do Košíc, ktorú založil v rokoch 1552 - 1553 Matej Taxis. V období protihabsburských povstaní sa tu zastavil vodca povstalcov Gabriel Bethlen a prijal zástupcov banských miest, aby ich požiadal o ochranu. Mestečko ležalo na dôležitej obchodnej ceste, a preto tadiaľto často prechádzali cisárske vojská, ktoré sa zdržali aj dlhšie a obyvateľov „vyjedali“.
Pravno malo významnú pozíciu aj v cirkevnom živote. Často sa tu konali stoličné kongregácie (župné zhromaždenia). V 16. storočí sa obec prihlásila k reformácii a bola dejiskom synody (cirkevný snem).
Demografický vývoj obce: v roku 1715 mala obec 35 domácností, v roku 1720 mala 42 domácností, v roku 1785 mala 144 domov a 874 obyvateľov a v roku 1828 mala 115 domov a 911 obyvateľov.
Úpadok a novodobá história
Do vývoja Pravna významne zasiahol rok 1848, kedy bolo zrušené nevoľníctvo a poddaní sa uvoľnili zo závislosti na zemanoch. Remeselná výroba naďalej zabezpečovala nielen vlastnú potrebu, ale zásobovala aj cudzie trhy. V 19. storočí patrilo Pravno počtom obyvateľov na popredné miesto medzi turčianskymi obcami a z národnostného hľadiska si zachovávalo slovenský charakter. Avšak, v 80-tych rokoch 19. storočia nastala stagnácia až úpadok významu a rozvoja Pravna. V rokoch 1890-1910 bola zaznamenaná vlna vysťahovalectva do Ameriky. Za I. ČSR sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali ešte remeslami ako hrnčiarstvo, kožušníctvo, čižmárstvo a farbením plátna. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1923. Obyvatelia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania (SNP). V obci v tej dobe pôsobil aj drevospracujúci podnik.
Architektonické pamiatky obce
Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých
Kostol Všetkých svätých je najstaršou zachovanou stavbou v Turci a jednou z mála doložených románskych sakrálnych stavieb v tomto regióne, čo potvrdzuje starobylý pôvod siahajúci až do 12. storočia. Prvý kostolík bol postavený vo vyvýšenej polohe ešte v románskom slohu v priebehu 12. storočia. Starší názor datoval jeho vznik do 13. storočia, ale najnovší výskum potvrdil starší románsky pôvod. Okrem neho boli v regióne doložené už len zaniknutá rotunda v Martine a zaniknuté kostolíky v Sebeslavciach a Socovciach (prvý chrám). Jedinou doteraz známou stojacou stavbou bol Kostol Narodenia Panny Márie v Socovciach datovaný do prvej polovice 13. storočia.
Románsky objekt prešiel výraznou prestavbou na prelome 13. a 14. storočia, kedy došlo k veľkému rozšíreniu chrámu prístavbou novej lode zo západnej strany. Loď románskej stavby sa funkčne zmenila na presbytérium, pričom bola zbúraná pôvodná svätyňa i východná stena lode a nahradil ich polygonálny záver s opornými piliermi na nárožiach. V západnej stene bol prebúraný nový víťazný oblúk. V tejto stavebnej etape postavili aj severnú sakristiu a vytvorili tiež rozmerný vstup v južnej (románskej) stene dnešného presbytéria vedúci do južnej kaplnky. Z románskej etapy sa zachoval južný a severný múr lode spolu s oboma nárožiami na západnej strane a nadväzujúcimi krátkymi úsekmi západnej steny, ktoré dnes tvoria hmotu víťazného oblúka. Z architektonických detailov ide o zamurované štrbinové okno vo východnej časti južnej steny (dnes v interiéri veže) a časť horizontálneho vlysu tvoreného opracovanými kamennými blokmi. Počas veľkej renesančnej prestavby v prvej polovici 17. storočia bola loď zaklenutá valenou klenbou s protistojnými lunetami. Novú podobu dostali aj okná a zamurovaný bol tiež južný vstup do svätyne.
Južnú vežu kostola, ktorú niektorí autori v staršej literatúre datovali ešte do neskororománskeho obdobia, zaradil najnovší výskum až do obdobia na začiatku 18. storočia (po roku 1709). V 19. storočí pribudla do lodi tribúna. Kostol Všetkých svätých je jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1270. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. V 15. storočí bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný pravouhlý záver. Veža pochádza z prvej polovice 17. storočia, v tomto období bola nanovo zaklenutá aj loď, valenou klenbou s lunetami. Barokovo bol upravený v 18. storočí, kedy vznikla baroková helmica veže s laternou.
V lete 2021 sa uskutočnili architektonicko-historický výskum (Mgr. Kristína Zvedelová, PhD.) a reštaurátorský výskum (Mgr. art. - (...)). Významným objavom bolo odkrytie zvyškov freskovej výzdoby zo 14. storočia. Išlo o obraz Panny Márie Ochrankyne na severnej stene lode, ktorého horná časť s hlavou Panny Márie sa nachádza už v podkrovnom priestore, a tiež zvyšok výjavu Pieta na víťaznom oblúku. Z neho sa zachovala len tvár Panny Márie, štýlovo blízka Madone z rovnakého obrazu v Necpaloch. Kostol Všetkých svätých slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. Od roku 1963 má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Stojí na vyvýšenom mieste v obci pri hlavnej ceste v opevnenom, ale prístupnom areáli.
Rokokový kaštieľ
Rokokový kaštieľ z roku 1754 bol postavený miestnym zemianskym rodom Prónayovcov na renesančných základoch staršej kúrie z roku 1630 patriacej rodu Amadeovcov. Z architektonického hľadiska ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným rizalitom. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí s horizontálnou rustikou. V interiéri je stavba delená priechodnou stredovou chodbou.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol je jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z roku 1886. Fasáde kostola dominuje zuborez pod korunnou rímsou, veže sú ukončené ihlancovými helmicami. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca murovaná zvonica na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou.
Záhradný pavilón
Záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou bol vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia a je doplnený ľudovými maľbami z roku 1792.
Renesančná kúria
Renesančná kúria je jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba s manzardovou strechou zo 17. storočia. Objekt bol upravovaný v 19. storočí. Na strane orientovanej do dvora sa nachádza priebežné stĺporadie.
Oslavy 900. výročia (júl 2013)
Obec Slovenské Pravno si pripomenula svoje 900. výročie prvej písomnej zmienky sériou podujatí, ktoré sa konali v dňoch 11. až 14. júla 2013.
Prípravy a otváracie podujatia
Vo štvrtok 11. júla boli slávnostne otvorené dvere do Izby spomienok - výstavy fotografií a predmetov zo zbierok miestnych občanov, ktorá bola inštalovaná v budove starej materskej škôlky. Túto výstavu pripravili pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine v spolupráci s miestnymi občanmi, čo prispelo k prehĺbeniu pocitu nostalgie a hrdosti na miestnu históriu.
Hlavný program
V sobotu 13. júla sa konala ďalšia slávnosť. Za sprievodu dychovej hudby Dubovčianka bola prestrihnutá páska na vynovenom areáli amfiteátra. Počas slávnostného kultúrneho programu vystúpili talentované deti z materskej a základnej školy, mažoretky a ženy z miestneho spevokolu, čím predviedli bohatstvo miestnej kultúry. Oslavy poctili svojou prítomnosťou aj významní hostia, vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, primátorov okolitých miest a starostov obcí. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár dokonca priniesol nielen pamätnú plaketu, ale aj obrovskú tortu pre všetkých prítomných, čo bolo milým prekvapením pre obyvateľov i návštevníkov.
Záver osláv
Slávnosti boli zakončené v nedeľu 14. júla popoludní v amfiteátri, kde sa konali ekumenické služby božie. Tento duchovný záver podčiarkol význam tradícií a komunitného života v obci Slovenské Pravno.
Súčasnosť obce Slovenské Pravno
V obci sa v súčasnosti nachádza základná škola s telocvičňou, materská škola, knižnica, pošta, zdravotné stredisko, futbalové ihrisko a viaceré súkromné podniky. Obec je napojená na vodovod a je plynofikovaná, čo zabezpečuje modernú infraštruktúru pre jej obyvateľov.