Obec Valaská Belá, jedna z najstarších osád belansko-rudnianskej doliny, si v priebehu rokov pripomínala svoju bohatú históriu prostredníctvom viacerých významných výročí. Tieto oslavy, často spojené s kultúrnymi programami a spomienkovými podujatiami, zdôrazňujú hlboké korene a dedičstvo, ktoré obec formovali.
Historické míľniky Valaskej Belej
Pôvod a najstaršie zmienky
O vzniku obce Valaská Belá niet presnejších dát. Názov Valaská Belá - Bella Valaszka sa prvýkrát vyskytuje v listine z roku 1120, ktorá sa však pokladá za falzum. Až koncom 13. storočia, konkrétne v maďarskom zázname z roku 1272 pod názvom Bélapotak, možno usudzovať, že Valaská Belá vznikla v dobe kolonizácie Slovenska na prelome 12. storočia, zvlášť zosilnenej v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde. Smerodajná listinná zmienka o vzniku obce je však až z roku 1324, kde je spomínaná pod menom Belafelde. Vo Féjerovom Codexe Diplomaticus Hungariae je prvá zmienka o obci z roku 1272 a 1324, kde sa spomína Belapotok ako hranica medzi Košecou a Zliechovom. Ako Bulaa sa spomína v roku 1553 pri súpise port (usadlostí).
V roku 1324 obec patrila Ujfalussyovcom, od roku 1427 Bossányovcom, neskôr nitrianskemu biskupovi, Rudnayovcom a Splényiovcom. V 16. storočí bola Valaská Belá definitívne kráľovskou kúriou priznaná Ujfallussyovcom a Rudnayovcom. Osadu založili zemepáni Ujfallussyovci a Rudnayovci. Majitelia Košeckého hradu Petroczyovci viedli s týmito rodinami boje od roku 1543 až do roku 1591.
Vývoj názvu obce
V Terézianskom súpise z roku 1753 je zaznamenaný názov Bela. V Lexe obcí z roku 1808 od G. Lipovského je to Bella. Valaszka a Valaszka Bela je označená v daňovom súpise z roku 1828. Vyskytli sa aj názvy Walaska Béla a Valaská Bělá. Ďalšie názvy obce v niektorých rokoch zahŕňajú:
- 1774 - Bela
- 1786 - Bella
- 1808 - Bela, Valaszá Bella, Walaská Bela
- 1863-1898 - Valaszkabella
- 1900-1913 - Belapotaka
- 1920 - Valašská Belá
- 1927 - Valaská Belá
O pôvode názvu obce Valaská Belá neexistujú žiadne záznamy, len rôzne povesti. Pomenovanie prvej časti názvu „Valaská“ vyplýva z pôvodného zamestnania obyvateľov - pasenie oviec a salašníctvo. Pôvodní obyvatelia sa sem dostali pravdepodobne v období valaskej kolonizácie. Niektorí pastieri prišli až z Rumunska, o čom svedčí často sa vyskytujúce meno Siekel.
Druhá časť názvu obce „Belá“ sa dá vysvetliť rôzne. Pravdivý je názor, že táto časť názvu je starobylejšia a vznikla podľa bystrej bielej vody Belanky, ktorá pramení na úpätí vrchu Homôlka. Sú však aj názory, že Belá je odvodená od belanskej doliny alebo bieleho belanského kroja. Ba dokonca koluje povesť, že za tatárskeho vpádu sa skrýval v belanských salašoch Belo IV. (v roku 1241), keď utekal cez Gemer do Nitry a odtiaľ do Záhrebu. Je to dosť pravdepodobné, pretože obec sa spomína ako Bélapotaka, čo možno z maďarčiny preložiť ako Biely potok, ale aj Bélov potok.
Správne začlenenie
V rokoch 1883-1945 existoval v obci Obvodný notársky úrad, patriaci do okresu Prievidza. Valaská Belá patrila do Nitrianskej župy a od roku 1949 do roku 1959 pod okres Ilava, kraj Žilina. Od 1. januára 1959 bola obec znovu začlenená do Prievidzského okresu.
Štruktúra osídlenia a život na lazoch
Obec Valaská Belá nie je osadou čistého typu. Najstaršie domy boli stavané do podoby kruhovej, netvoriac domorad, ale takzvané „grunty“. To znamená, že domy, nielen obytné, ale i hospodárske stavby boli postavené okolo spoločného dvora (k najznámejším gruntom patrili - Slugňov, Labov, Tantošov, Králov, Topákov grunt...). Spoločné mali kamenné, jednoposchodové komory. Pred komorami boli pitvory, ktoré mali tvar oblúkových výklenkov, zvané rampúchy. Jednotlivé grunty boli od seba vzdialené 100-150 m, čím obec nadobudla pretiahnutý tvar. 1 až 2 grunty (niekedy aj viac) tvorili laz. Najväčším lazom bol Bukovec, ktorý mal okolo 30 domov. Spolu bolo 99 lazov.
Niektoré lazy sú od centra obce vzdialené 5-6 km. V zime bol k nim prístup neľahký a tieto miesta boli odrezané od sveta. V lete tam bol nedostatok vody, a preto obyvatelia boli nútení chodiť pre vodu viac ako 1 kilometer. Ľudia na lazoch žili ťažký život a vo všetkom boli odkázaní len na svoje vlastné sily. Obyvatelia lazov boli príslušníci jednej rodinnej vetvy alebo jednej rodiny. Názvy lazov boli pomenované podľa jednotlivých rodín (napr. Kochanovci, Pánisovci) alebo podľa zemepisných oblastí (pod Skalkou). Niektoré postupom času zanikli. Ťažké životné podmienky nútili ľudí sťahovať sa dole do dediny. V súčasnosti žijú ľudia len na niektorých lazoch. Väčšina domov na lazoch je prestavaná na rekreačné chaty a chalupy.
Podľa Vlastivedného súpisu obcí bola Valaská Belá založená na valašskom práve. Vznikla z kopaničiarskych osád. Základom obce je osada Sebedružka, ležiaca na úpätí Homôlky, ktorá oddeľovala Nitriansku župu od Trenčianskej župy. Postupom času sa Sebedružka stala lazom a stred obce sa posunul na dnešné miesto.
Pôvodné zamestnania a hospodárstvo
Pôvodným zamestnaním Belanov bolo pasenie oviec a salašníctvo. Ovce chovali gazdovia z dediny i lazov, tí bohatší vlastnili aj 120 oviec. Tiež sa venovali poľnohospodárskym prácam a chovu dobytka. Lepší gazdovia orali so zapriahnutými volmi, zriedka s koňmi, tí chudobnejší len s kravou. Okrem dobytka chovali kozy a hydinu. Pokles chovu nastal v 60-tych rokoch 20. storočia, pretože bol obmedzený industrializáciou krajiny. Na jar roku 1949 bolo založené JRD I. typu, ktoré začalo hospodáriť na jeseň v roku 1949 na výmere 400 ha.
V obci bola dobre zastúpená aj domáca výroba. Ľudia si vedeli doma vyrobiť truhlice na obilie, šatstvo, drevený riad, koše na zemiaky a ovocie, metly či súkno. Z potravín vedeli dopestovať takmer všetko - z plodín najviac zemiaky, kapustu, jačmeň, ovos, konope, ľan, zo strukovín hlavne fazuľu a hrach, ďalej cibuľu, kvaku, mak a pre dobytok kŕmnu repu. Nedostatkom bola soľ a cukor. V 18. storočí v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči.
Rozvoj remesiel: sklenárstvo a oknárstvo
Nízka kvalita pôdy, zaostalé poľnohospodárstvo a relatívna preľudnenosť kraja boli jednou z hlavných príčin, ktoré nútili obyvateľov hľadať iné formy existencie ako tradičné obrábanie zeme. Už v prvej polovici 18. storočia sa tu objavili rozvinuté formy podomového obchodu a potulného zamestnania, predovšetkým sklenárstvo a oknárstvo. Pôvod oknárstvu vo Valaskej Belej dali počiatky výroby tabuľového skla v gápelskej sklárni.
Vznik gápelskej sklárne spadá do obdobia, kedy sa sklárne zakladali vo veľkom počte na šľachtických a cirkevných majetkoch, aby sa zúžitkovalo vtedajšie veľké a nevyužité bohatstvo lesov. Svoje výrobky miestna skláreň dopravovala najskôr po ceste do 30 kilometrov vzdialenej železničnej stanice Nováky. Neskôr, od roku 1925, po úzkokoľajke Ilava-Zliechov-Gápel. Kuriózna sklárska preprava však netrvala dlho, pretože v roku 1929 bola skláreň v Gápli zrušená.
Podomoví obchodníci z Valaskej Belej sa výrazne zaslúžili o rozšírenie dobrého mena gápelského tabuľového skla, ktoré roznášali v krošni na chrbte. Hovorí sa, že prvým oknárom z Valaskej Belej bol Ján Sivák od Kršákov, ktorý naučil zasklievať okná ostatných Belanov, a tak sa Valaská Belá stala kolískou slovenských oknárov.
Spočiatku mali oknári voľnosť v podnikaní a mohli sa pohybovať bez obmedzenia. Za zárobkom chodili hlavne do Pešti, ale aj do Eséku, Bukváru, Dolováru a Báčky, neskôr už len na Dolnú zem a Moravu. Vravelo sa, že idú na „hauzírky“. Mestské úrady v maďarských a českých mestách im v polovici 19. storočia začali brániť pri vstupe, boli trestaní a posielaní domov. Od roku 1902 bol oknárom vstup povolený iba v tom prípade, ak mali živnostenskú legitimáciu.
Cez prvú svetovú vojnu podomový obchod stagnoval a oknári sa vracali domov. Po vojne sa zmenili podmienky pre prevádzanie podomového obchodu, oknári stratili niekdajšie rajóny, už nemohli „hauzírovať“ po Maďarsku a Juhoslávií, ostalo im len územie Československej republiky. I keď oknári veľa toho nezarobili, nevedeli sa zdržať doma, museli „hauzírovať“ po svete, lebo doma by nezarobili ani toľko. Odchádzali po skončení letných prác na poli v auguste alebo v septembri. Domov neprichádzali pravidelne a nie všetci naraz. Z toho vzniklo aj belanské porekadlo: „Vtedy bude koniec sveta, keď sa na Belej všetci oknári zídu.“
Belanskí oknári a sklári vytvorili profesiu, ktorá vynikla ako slovenské národné špecifikum. Dnes sa už síce život zmenil, ale prítomnosť nadväzuje na dedičstvo oknárov, ktorí vštepili prítulnosť ku sklu celým generáciám. Dali tak prvý impulz pre vznik sklárského výrobného družstva vo Valaskej Belej.
V obci bola zastúpená aj textilná výroba. Výrobné družstvo Ľudová tvorba vo Veľkom Rovnom malo od roku 1951 prevádzku textilnej výroby vo Valaskej Belej. Práve s Ľudovou tvorbou SVD Krištáľ vo svojich začiatkoch úzko spolupracoval. Predmetom výroby Ľudovej tvorby boli bavlnené šatky, uteráky, posteľné tkaniny, obrusy a iné produkty.
Oslavy a spomienkové podujatia
Oslavy 685. výročia obce (2009)
Dni 4. a 5. júla 2009 sa niesli v znamení osláv niekoľkých výročí. Okrem celonárodného sviatku sv. Cyrila a Metoda si obec pripomenula 685. výročie prvej písomnej zmienky o obci Valaská Belá, zároveň 100. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru a 25. výročie vzniku Folklórnej skupiny Belanka. Oslavy boli otvorené vydareným koncertom skupiny The Kreins, ktorých piesne uspokojili každého milovníka populárnej hudby. V ich podaní zazneli nielen piesne z vlastnej tvorby, ale aj piesne legendárnych skupín ako The Beatles a U2. Po koncerte sa konala diskozábava, ktorá v dobrej atmosfére a nálade trvala až do rána.
Oslavy pokračovali v nedeľu ráno. O 9:30 hod sa na ihrisku telovýchovnej jednoty konala okresná súťaž hasičských družstiev, ktorej sa zúčastnilo 17 súťažiacich dobrovoľných hasičských zborov. Najúspešnejším účastníkom bolo družstvo z Lehoty pod Vtáčnikom. Aj napriek tomu, že sa jubilujúcemu domácemu družstvu príliš nedarilo, na súťaži vládla príjemná priateľská atmosféra, ktorú podčiarkovalo aj pekné slnečné počasie a príjemné prírodné prostredie.
O 10:15 hod vykročil od budovy obecného úradu tradičný krojovaný sprievod do kostola sv. Michala, kde sa konala slávnostná svätá omša, ktorá sa niesla v duchu spomienky na vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ako aj pamiatky predkov a ich zvykov. V popoludňajších hodinách sa konal slávnostný sprievod do kina Slovan, kde bol pre občanov a návštevníkov obce pripravený kultúrny program. Sprievodu sa zúčastnili členovia FS Belanka, členovia DHZ Valaská Belá, hostia z družobného mesta Wolfen z Nemecka, poslanci obecného zastupiteľstva a ostatní občania a návštevníci obce.
V kine Slovan všetkých privítal starosta obce Ing. Jozef Mulinka, ktorý sa prítomným v slávnostnej chvíli prihovoril. Vo svojom príhovore uviedol, že dejiny nie sú len dátumy a míľniky, sú to predovšetkým ľudia, ktorí ich svojimi životnými príbehmi, starosťami i radosťami tvoria. Na záver starosta obce zvlášť poďakoval jubilujúcemu DHZ Valaská Belá a FS Belanka za dlhoročnú prácu a pôsobenie v obci. Ich zástupcom odovzdal pamätné poháre a kytice kvetov. Oficiálnu časť programu ukončila záverečným slovom riaditeľka MKS Elena Kopčanová. Predtým ako sa so všetkými rozlúčila, prítomných pozvala na hudobno-zábavné vystúpenie speváka, zabávača a imitátora Števa Hruštinca a Juraja Chlebana pod názvom "Úsmev, prosím", na ktorom sa publikum výborne zabávalo.
Počas osláv si návštevníci mohli prezrieť výstavu diel obrazov, drevorezieb a výšiviek z produkcie domácich ľudových umelcov a remeselníkov a výstavku historických fotografií obce, ktoré boli nainštalované v interiéri kina Slovan. Priaznivci športu si mohli v rámci osláv pozrieť priateľský futbalový turnaj, ktorého sa zúčastnili 3 družstvá. Turnaj sa konal v areáli futbalového ihriska TJ Krištáľ Valaská Belá. Vďaka sponzorom osláv bolo pre účastníkov osláv zabezpečené občerstvenie a vstup na všetky podujatia zdarma.
Sponzori osláv 685. výročia:
- Ján Hofer - HmB Crystal s. r. o. Crystal Valaská Belá
- Jana Krištofová - Belanka Valaská Belá
- Poľovnícke združenie Valaská Belá
- Anton Blaho - Stavebniny BaB Valaská Belá
- Čierna hora, a. s., Valaská Belá
- Peter Dolinaj - Sklenný sen Valaská Belá
- Jaroslav Ďurmek - Crystal Valaská Belá
- Anna Ďurmeková - Glassdekor Valaská Belá
- Ľubomír Hagara - Orion Valaská Belá
- Ján Ivin - Drogéria Valaská Belá
- Ľudovít Kočka - Gabikabar Valaská Belá
- Jarmila Kopčanová - Rozličný tovar Valaská Belá
- Jozef Mihál - zušľachťovanie skla Valaská Belá
- Mária Podskočová - Kaderníctvo Majka Valaská Belá
- Jozef Slugeň - Potraviny Valaská Belá
Oslavy 690. výročia obce (2014)
V sobotu 5. júla 2014 si obec pripomenula 690. výročie prvej písomnej zmienky o Valaskej Belej. Slová básne vyjadrujúce túžbu opäť uzrieť svoj rodný kraj, rodný dom, vrátiť sa v spomienkach späť do detstva a rokov mladosti, ktoré zneli počas úvodu, vystihli pocity mnohých. Obec sa vrátila v spomienkach späť, zaspomínala si na predkov, na bôle i radosti, ktoré ich počas ťažkého života sprevádzali.
Oslavy pripravilo Miestne kultúrne stredisko vo Valaskej Belej v spolupráci s Obcou Valaská Belá a za výraznej pomoci Regionálneho kultúrneho strediska Prievidza. Začali sa krojovaným sprievodom, ktorého sa zúčastnili členovia FS Belanka a obyvatelia obce. Kostolné zvony pozývali veriacich na slávnostnú svätú omšu do kostola sv. Michala Archanjela. Omšu celebroval miestny kňaz vdp. Róbert Stenchlák. Počas omše sa prítomným prihovoril rodák páter Peter Dušička a vdp. Štefan Vícen.
V popoludňajších hodinách sa konal slávnostný sprievod do kina Slovan. Sprievod tvorili členovia FS Belanka, členovia DHZ Valaská Belá, za TJ Štart Krištáľ družstvo žiakov, hostia a ostatní občania obce. Následne sa v kine Slovan uskutočnil kultúrny program, ktorého nosným bodom bolo predstavenie prvej monografie o obci. Na úvod sa predstavila FS Belanka piesňou Rodná dedina. Po nej nasledovala prezentácia Mgr. Andreja Mateáša o rodnej obci a v krátkych video ukážkach predstavenie samotnej monografie. Prítomných privítala moderátorka programu Elena Kopčanová.
Program dopĺňala svojimi vstupmi FS Belanka, ktorá piesňami a scénkami "Lazníčky", "Sklenári" a "Opáčky" priblížila život ľudí žijúcich v obci v minulosti. Ľudí, ktorí obec založili, zveľadili a žili v nej svoj krásny i keď jednoduchý život. Potlesk neutíchal, ba práve naopak, pri vystúpení detského folklórneho súboru Belanček, pod vedením Mgr. Aleny Bagínovej a Mgr. Petry Furkovej, sa stupňoval. Deti sa prítomným predstavili veselým pásmom o živote a hrách detí v minulosti. Počas programu sa prítomným prihovoril i starosta obce Ing. Miloš Cúcik. Po jeho príhovore nasledovalo uvedenie monografie k čitateľom, ktorého sa ujal hosť páter Peter Dušička. Vo svojom príhovore sa vrátil v spomienkach do svojho detstva, dospievania a veľmi pekne opísal svoj vrúcny vzťah k rodnej obci a nádhernej prírode, ktorá ju obklopuje. Táto mu bola často oporou a dodávala mu sily v duchovných meditáciách a tiež odpočinkom pre dušu.
Po uvedení monografie sa prítomným prihovorili jej tvorcovia Mgr. Jozef Urminský a JUDr. Eva Urminská, ktorá tu strávila útle detstvo a v mladosti každé prázdniny u starých rodičov v laze Račkovci. Záver kultúrneho programu patril besede s rodákom Ľubošom Calpašom, moreplavcom, ktorému sa podarilo oboplávať na palube lodí už celú zemeguľu. Privítala ho a rozhovor o zaujímavých zážitkoch z jeho profesionálneho života s ním viedla Mgr. Elena Obuchová. Po ukončení besedy zaspievala FS Belanka pieseň Slovensko naše. Potom moderátorka programu poďakovala prítomným za účasť a pozvaním na občerstvenie do kultúrneho domu oficiálnu časť kultúrneho programu ukončila.
V neskorších popoludňajších hodinách pobavil svojím vystúpením mladých, ale aj tých skôr narodených, Samuel Tomeček & Band. Spolu s modernými skladbami zazneli aj skladby z rokov minulých, ktoré sa aj dnes tešia veľkej obľube. Známe piesne spieval Samuel spolu s divákmi a zanechal nezabudnuteľný zážitok. Na záver osláv bola pre priaznivcov hudby a tanca pripravená tanečná zábava, do tanca hrala hudobná skupina Triton.
Okrem programu v kultúrnom dome sa v areáli futbalového ihriska na Škrípove uskutočnila ukážka zásahu profesionálnych hasičov z Prievidze, ktorým asistovali členovia DHZ Valaská Belá. O 16:30 hod nasledoval futbalový zápas medzi mužstvami z horného a dolného konca obce.
Počas tohtoročných osláv si mohli návštevníci pozrieť výstavu diel obrazov, fotografií, drevorezieb, sklenených a krištáľových výrobkov a výšiviek šikovných rúk občanov, ako aj trhy remeselníkov. Výstava bola nainštalovaná v priestoroch kina Slovan. Pre najmenších bol pripravený vo dvore kultúrneho domu skákací hrad, trampolína a maľovanie na tvár. Prístup na všetky podujatia konané počas osláv 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci Valaská Belá, ako aj zabezpečené občerstvenie, bolo vďaka sponzorom osláv zdarma.
Poďakovanie sponzorom osláv 690. výročia od Miestneho kultúrneho strediska a Obce Valaská Belá:
- Antonovi Vrbanovi, Mäsiarstvo Tempo
- Čiernej hore, a.s., Valaská Belá
- Jánovi Höferovi, H&M Crystal
- Jánovi Ivinovi, Drogéria Valaská Belá
- Ing. Jozefovi Kupkovi
- Jozefovi Mihálovi, brúsenie skla Valaská Belá
- Júliusovi Nemčkovi, Valaská Belá
- Pavlovi Mišurovi, Chata Homôlka Valaská Belá
- Petrovi Dolinajovi - Sklenný sen Valaská Belá
- Poľovníckemu združeniu Valaská Belá
- Stanislavovi Grambličkovi, Valaská Belá
- Stanislavovi Sieklovi ml., Valaská Belá
- STS - Stavebnej obchodnej spoločnosti Prievidza
- Urbárskemu spoločenstvu vo Valaskej Belej, PS Valaská Belá
- Vdp. Valaská Belá
- Regionálnemu kultúrnemu centru Prievidza
- Folklórnej skupine Belanka
- Detskej folklórnej skupine Belanček
- Dobrovoľnému hasičskému zboru Valaská Belá
- Profesionálnemu hasičskému zboru Prievidza
- Telovýchovnej jednote Štart Krištáľ Valaská Belá
- Ľubomírovi Fajerovi, Valaská Belá
- Stanislavovi Obuchovi, Valaská Belá
- Pavlíne Grambličkovej, Valaská Belá
- Antonovi Blahovi, Hypo Máčov
Oslavy 695. výročia obce (2019)
V dňoch 5. a 6. júla 2019 si obec pripomenula 695. výročie 1. písomnej zmienky o obci Valaská Belá. Zároveň s výročím obce sa oslávilo aj 110. výročie vzniku DHZ Valaská Belá, 70. výročie vzniku ZŠ Valaská Belá a 35. výročie vzniku FS Belanka. Oslavy začali v piatok 5. júla slávnostným krojovaným sprievodom. Účastníci sprievodu sa zúčastnili slávnostnej svätej omše v kostole sv. Michala. Do sprievodu sa zapojili aj členovia DHZ a ich hostia kolegovia z Nemecka. O 16:00 hod sa v kultúrnom dome konala schôdza hasičov, na ktorú boli pozvaní aj členovia z okolitých obcí. Večer o 20:00 hod sa začala tanečná zábava, kde hrala hudobná skupina TRITON.
V sobotu 6. júla oslavy pokračovali sprievodom obcou, ktorý tvorili členovia FS Belanka, členovia DHZ a Detská dychová hudba Hradišťanka. Hlavný program prebiehal v parku pred budovou obecného úradu. V bohatom kultúrnom programe vystúpili: moderátor a zabávač Števo Hruštinec, FS Belanka, žiaci zo ZŠ s MŠ Valaská Belá - deti z divadelného krúžku a Detský FS Belanček, FS Markovac z Chorvátska, duo Lukáš Sobota a Petra Furková. V závere programu vystúpila hudobná skupina Hrdza. Pre návštevníkov boli pripravené stánky ľudových remeselníkov, občerstvenie a príjemná atmosféra. Poďakovanie patrí všetkým účinkujúcim, zúčastneným občanom, hosťom a predovšetkým sponzorom za spoluprácu, ktorí svojou účasťou pomohli pri tomto podujatí.
Beseda o histórii obce (2025)
Vo štvrtok 23. októbra 2025 sa v priestoroch Obecnej knižnice Valaská Belá uskutočnila beseda venovaná histórii obce. Hosťom podujatia bol občan obce, pán Július Podskoč, ktorý prítomným predstavil množstvo zaujímavých faktov a príbehov z minulosti Valaskej Belej. Počas besedy sa hovorilo o počiatkoch osídlenia obce, o vývoji remesiel a tradícií, ale aj o významných osobnostiach, ktoré majú korene práve v tejto obci.
Pán Július Podskoč doplnil svoje rozprávanie historickými fotografiami a dokumentmi, ktoré priblížili prítomným, ako sa Valaská Belá menila v priebehu rokov. Atmosféra stretnutia bola veľmi príjemná a podnetná. Účastníci besedy mali možnosť klásť otázky a zdieľať vlastné spomienky na minulosť obce. Podujatie sa stretlo s pozitívnym ohlasom a potvrdilo, že záujem o históriu a kultúrne dedičstvo obce Valaská Belá je stále živý. Pánovi Júliusovi Podskočovi patrí vďaka za jeho čas a vedomosti, o ktoré sa podelil, a prítomným za ich účasť. Veríme, že toto stretnutie bolo začiatkom ďalších stretnutí.