Maľovaný sen Vianoc: Tradície a Význam

Vianoce sú časom radosti, pokoja a krásnych symbolov, ktoré vytvárajú magickú atmosféru v našich domovoch. Obdobie Vianoc je pre mnohých najkrajším obdobím roka, ktoré spája rodiny a pripomína dôležitosť súdržnosti, lásky a pohody. Hoci sú Vianoce kresťanským sviatkom, mnohé z ich zvykov a symbolov majú hlboké korene aj v pohanských obradoch.

História a Symbolika Vianočného Stromčeka

Pohanské korene a prvé zmienky

Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a bez krásne vyzdobeného stromčeka si Vianoce už nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. V minulosti jej význam súvisel s pohanskými obradmi, ktoré symbolizovali život a znovuzrodenie prírody.

Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Prvá zmienka o ozdobenom stromčeku sa však objavila v kronike nemeckého mesta Brémy pred viac ako 500 rokmi. Na výzdobu vtedy použil horiace fakle v tvare kríža, a takto chcel prilákať ľudí na svoje kázne, čo sa mu aj podarilo. Tri vrcholy jedle prirovnal k jednotlivým božským osobám - Otcovi, Synovi a Duchu Svätému.

Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Pôvodne za vznikom vianočného stromčeka stáli protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci.

Rozšírenie v Uhorsku a na Slovensku

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny, do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku; zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.

Vývoj Vianočných Ozdôb

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie. Ľudia si ich zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami alebo orechmi. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy či rôznych tráv alebo kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami.

Postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.

V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Koncom 18. storočia boli sklenené ozdoby vo svete pomerne drahé a dovoliť si ich mohli iba ľudia, ktorí na to mali. U nás sa stromčeky až do Druhej svetovej vojny zdobili iba ručne vyrábanými ozdobami. Až po vojne sa už aj na Slovensku objavilo prvé výrobné družstvo v Čadci, ktoré sa venovalo výrobe ozdôb z fúkaného skla a výrobňa tam funguje dodnes, pričom si vyrábajú vlastné návrhy ozdôb.

Okrem medovníčkov či sušeného ovocia sa v minulosti na stromček vešali aj sladkosti, čo obľubovali hlavne najmenší členovia rodiny. V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky. Bol to pálený cukor, ktorý sa balil do pestrofarebného trblietavého papiera. Firmy postupne prišli na trh aj s čokoládkami či sladkosťami určenými presne na stromček. Vianočné kolekcie sa ako prvé vyrábali v krajinách, ktoré mali dlhodobú cukrársku a čokoládovú výrobu. V 20. storočí sa dali kolekcie kúpiť už aj u nás a po 2. svetovej vojne bolo módne, že na vianočnom stromčeku museli okrem ozdôb visieť aj salónky z obchodu.

Dnes sa už oproti tradičným stromčekom veľmi zmenil ich výzor. Nebývajú zavesené z povaly, ozdôb je viac, pribudli elektrické svetielka a v našich obývačkách už mnohí preferujú skôr veľké stromčeky. Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, či sú to borovice, jedličky alebo smreky. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sú dostupné v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.

Kľúčové Vianočné Tradície a Zvyky

Adventný Veniec a Kalendár

Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už štyri týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré predstavujú štyri nedele do Štedrého dňa.

Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol vychovávateľom aj učiteľom na hamburskej škole a zriadil si útulok pre chudobné a opustené deti. Vtedy im priniesol Johann Wichern koleso od voza, ktoré pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku.

Kruh adventného venca predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Kedysi mali vence fialovú farbu s jednou výnimkou: tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť. Dnes vence ladíme do farieb interiéru.

Prvý známy adventný kalendár, ktorý bol urobený ručne, je z roku 1851. Dovtedy si ľudia robili po stene len kriedové čiary za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. V roku 1921 však Lang vyrobil adventný kalendár aj s malými okienkami na otváranie. Okienka naplnené čokoládou však boli v predaji až v roku 1958.

Vianočné Oblátky

Oblátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška predstavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám a ľudia ho používali aj ako ochranu proti upírom či zlým duchom.

V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oplátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oplátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oplátok sprevádzali vinšom.

Betlehemy

Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi na Vianoce v roku 1223, keď pripravil v jaskyni v talianskom mestečku Greccia živý betlehem. Do jaslí uložil živé dieťa, vedľa stála Mária i Jozef, bol tam dokonca osol a vôl. Prišli aj traja mudrci - Gašpar, Melichar a Baltazár, ktorí odovzdali vzácne dary - zlato, kadidlo a myrhu. Odvtedy si ľudia do domov dávajú betlehemy, či už drevené alebo papierové. Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce.

Vianočné Pečivo

Aj vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru.

Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Každý druh potrebuje svoje suroviny aj čas prípravy. Práve linecké pečivo si nenechávajte na poslednú chvíľu, ale pustite sa doň s predstihom.

Rastlinné Symboly: Imelo a Cezmína

Celý rok ho takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa jeho vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti. Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi.

Vianočné Piesne a Sviečky

Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami a jej melódia i slová sa nesú našimi príbytkami. Táto krásna svetoznáma pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená do viac ako 200 jazykov sveta. Miestny učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša Franz Gruber sa tesne pred Vianocami rozhodol skontrolovať organ a zistil, že si z neho urobili kostolné myši slávnostnú predvianočnú večeru. Poprosil teda o pomoc milovníka hudby, kaplána Josepha Mohra, aby mu k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu. Tá sa stala svetoznámou, obľúbenou a začala sa rýchlo šíriť. V roku 1840 prekročila hranice Drážďan, o ďalších 30 rokov dobyla Ameriku a presadila sa v ďalších krajinách sveta.

Zvyk zapáliť sviečku prebrali kresťania od pohanov, ktorí verili, že svetlo sviečky posilní oslabnuté slnko. Neskôr sa sviečky stali symbolom solidarity. V dobe narodenia Ježiša Krista bola sviečka v okne údajne odkazom, že Jozef a Mária sú v dome vítaní.

Štedrý Deň: Večera a Zvyky

Štedrá Večera

Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. „Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac.“ Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli tri jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak.

U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom. „Potom to museli byť oplátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. Varili sa na sladko, osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko,“ vymenovala etnologička. V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. „Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka.“

Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia. Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nielen čerstvé, ale aj údené, sušené či kyslé. U protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina.

Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr. Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50. rokoch, ale odvtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi. „Toto bolo klasická Štedrá večera, ktorá sa viaže k začiatku 20. storočia, ale tým, ako sa mení spôsob nášho života, menia sa aj podávané chody.“

Ľudové Zvyky na Štedrý Deň

Aké by to boli Vianoce bez rôznych ľudových zvykov, ktoré dodržiavali naši predkovia. Niektoré sa udržali a preniesli až do dnešných dní a iné už pomaly zanikli. Je ale fajn vedieť, ako to kedysi fungovalo.

V minulosti na Štedrý deň skoro ráno ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy od skorého rána obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti mali tiež svoju úlohu, aby im čas strávený čakaním na Ježiška zbehol čo najrýchlejšie. „V mnohých rodinách sa stromček zdobil až na Štedrý deň, to robili staršie deti s mladšími.“

Aj Štedrovečerný stôl bol ináč usporiadaný ako dnes. „Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom, mal nohy položené na reťazi. Malo to symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola sekera a ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny. Dávala sa tam aj slama, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštaľke v Betleheme.“

Gazdinky museli poriadne vyzdobiť aj stôl a myslieť na každý detail a symboliku. „Hore na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Ak bol pekný a jablko bolo zdravé, tak to symbolizovalo pevné zdravie.“

Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. To pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode. No a zvyk, ktorý bol rozšírený na celom území Slovenska a pretrváva dodnes, je tiež spojený so symbolikou: „Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť.“

Možno ste aj vy ako dieťa chceli vidieť zlaté prasiatko a snažili sa celý deň až do večera nejesť. Pôst patrí k vianočným zvykom nielen na Slovensku, ktorý má dnes už len trochu inú podobu. Ak ho však nedodržíte, nestane sa vám nič zlé. Ovšem napríklad nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu. Odporúča sa mať prestreté aj pre nečakaného hosťa a neodmietnuť žiadnu náhodnú návštevu či pocestného, ako hovoria ďalšie vianočné povery.

Pri krájaní jablka dúfajte v hviezdičku. A pri púšťaní lodičiek, aby sa žiadna nepotopila, pretože potom by ste mohli prísť o niekoho blízkeho. Ale nebojte, ide len o jednu z mnohých vianočných povier, ktorým môžete, ale rozhodne nemusíte veriť.

Moderné Vianoce a Význam Tradícií

Zatiaľ čo v minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania. Dnes si ich dodržiavanie asi nevieme ani predstaviť. „To, že sa pod stôl dávala slama alebo nádoba s mliekom, dnes už nemá až taký význam, pretože aj keby sme ho chceli dodržiavať, tak ľudia z mesta budú ťažko zháňať slamu.“ V minulosti ale mali pre ľudí veľký význam. Niektoré vám zase môžu pripadať až bizarné. „Platil taký zvyk, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí. To je zvyk, ktorý dnes neberieme vážne.“

Podobne je to aj s jedlom a počtom chodov počas večere. „Hoci sa navarilo viacero druhov jedál, to neznamenalo, že boli plné hrnce jedla. Vždy sa v minulosti jedlo tak, že z každého jedla si každý dal jednu lyžičku a mal ochutnať. Aj tu vidieť starostlivosť a šetrnosť, aby sa s jedlom neplytvalo.“

„Výzdoba domov, interiérov aj exteriérov je novodobou záležitosťou a vianočná výzdoba k nám prišla až koncom 90. rokov.“ Američania si dlhé roky extrémne zdobia interiéry a exteriéry, pričom dominujú rôzne druhy svetielok. Dnes je škála ozdôb, výška stromčeka a rôznych možností na vkuse každého z nás. „Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, či sú to borovice, jedličky alebo smreky.“ Mnohí ho majú už od začiatku decembra, aby si ho užili, tešili sa na Vianoce a nasávali sviatočnú atmosféru.

Mnohé ľudové zvyky sú ale natoľko symbolické, že by bolo fajn, keby sa obnovili a ľudia si ich uctili. „Mne sa veľmi páčilo, že počas Adventu, teda 4 týždne pred sviatkami, sa ľudia snažili zmieriť a mali si odpustiť všetky hádky. Hovorilo sa, že kto nie je s niekým uzmierený, tak si nesmie ani sadnúť k Štedrovečernému stolu.“ Rovnako by sme mali dbať aj na to, že sviatky nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti. „Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia, a teda neplytvať s jedlom. Urobiť si Štedrú večeru príjemnú, ale aby sviatky neboli o konzumácii obrovského množstva potravín a koláčov. Naše gazdinky sa dnes starajú, aby sviatky boli hojné, ale niekedy je jedla až toľko, že ho nestihneme skonzumovať a potom ho vyhadzujeme,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská. Na záver vám prinášame niekoľko inšpirácií na vkusne vyzdobené vianočné stromčeky od spokojných zákazníčok, ktoré si svoj vianočný stromček kúpili v e-shope svetstromcekov.sk. Slovensko je krásna a rozmanitá krajina a rozdiely nájdete nie len v prírode, ale aj v kultúre, zvykoch a tradíciách. To sa týka aj najkrajších sviatkov v roku. Vianoce sa v každom kúte našej krajiny jemne líšia a každý má rád tie svoje zvyky. Čo je ale všade rovnaké, že Vianoce sú o rodine, že sa stretnú všetci pokope a užijú si vzájomnú prítomnosť.

Skúsenosti Zákazníkov s "Maľovaný sen Vianoc"

Ak hľadáte ten pravý vianočný stromček, určite vás zaujímajú skúsenosti ostatných zákazníkov. Pozrite sa, čo hovoria o kvalite, dodaní a celkovej spokojnosti s nákupom produktov od predajcu Maľovaný sen Vianoc. Nižšie sú zozbierané recenzie a postrehy zákazníkov, ktoré vám môžu pomôcť zistiť, či sa oplatí investovať do ich produktov a aké sú ich silné a slabé stránky.

Pozitívne ohlasy

Mnohí zákazníci vyjadrujú spokojnosť s rýchlosťou doručenia a kvalitou tovaru, ako aj s celkovým vybavením objednávky a prístupom personálu.

• Rýchlosť a spoľahlivosť: "Pekný stromček, mi bol dodaný v termíne, ktorý sľúbili, ďakujem." "Rýchla dodávka tovaru: Na druhý deň po objednávke." "Rýchle dodanie, kvalitný výrobok."
• Kvalitný tovar: "Nakupovala som 1x a som milo prekvapena celkovym vybavenim objednavky aj kvalitou tovaru. Dodali nam krasny a kvalitny vianocny stromcek, vyzera uplne ako zivy." "Stromček je nadherny, zodpoveda tomu na obrazku."
• Celkové vybavenie objednávky: "Tovar bol doručený do Vianoc, ako to garantovali. Všetko OK." "Super zabalené, tovar v top stave."
• Ochota a ústretovosť personálu: "Veľmi ochotný a milý personál." "Dobrá komunikácia, dodanie rýchle." "Rýchle dodanie, šikovne riešia prípadné problémy, ochota a ústretovosť." "Veľmi ústretový prístup k riešeniu problemov s dodaným tovarom. Bez problemov mi vymenili 150 cm stromcek za vacsi."

Negatívne skúsenosti a kritika

Napriek pozitívnym ohlasom sa objavili aj negatívne skúsenosti. Niektorí zákazníci boli nespokojní s výškou stromčeka alebo kvalitou vyhotovenia, iní mali problémy s doručením či komunikáciou.

• Nespokojnosť s výškou: "Som nahnevaná, stromček ma výšku 123 cm z výhonkom jedným na vrcholku 131cm predávajú ho ako 150cm, prehnaná cena platila som 120EU." "Stromček je krásny, iba po zložení nemá objednanú výšku 180 cm ale asi len 165 cm."
• Kvalita vyhotovenia a zápach: "Ocakaval som ovela lepsiu kvalitu vyhotovenia toho ihlicia. Na obrazkoch su vsetky tip top, no v realite niektore boli polepene ako prsty zaby (tenkou blanou)." "Stromček naozaj smrdí umelinou - intenzívny čínsky pach...až tak, že manžela rozbolela hlava, vetrá sa na balkóne už týždeň a ešte nejakých pár dní tam bude, tak len verím, že aspoň trochu smrad vyprchá, inak ho nebudem môcť ozdobiť." "Stejně tak se mi vůbec nelíbí ukončení stromku kde "chybí" špička, uprostřed stromku je kovová tyč s dírou uprostřed, takže to vypadá jako by ještě jedna číst stromku chyběla."
• Problémy s doručením a komunikáciou: "Nespolahlivý obchod!!!! Stromček som objednala s garanciou dodania do Vianoc. 21.12. som informovala predajcu že tovar ešte nemám. dostala som odpoved, že stromček nemali na sklade." "Bol problem s dorucenim, ale ne chybe bola prepravna firma, ktora sa spravala dost zavadzajuco, zo strany obchodu velka ochota problem vyriesit."

Zhrnutie Spokojnosti Zákazníkov

Maľovaný sen Vianoc má mnoho spokojných zákazníkov, ktorí oceňujú rýchlosť dodania, kvalitu tovaru a ústretovosť personálu. Avšak, objavili sa aj negatívne skúsenosti s výškou stromčeka, kvalitou vyhotovenia a zápachom umeliny. Pred nákupom si preto dôkladne prečítajte recenzie a zvážte všetky pre a proti.

tags: #malovany #sen #vianoc