Začiatok každého akademického roka je významnou udalosťou, ktorá spája študentov, pedagogických pracovníkov a celú akademickú obec. Je to obdobie plné očakávaní, nových výziev a príležitostí. Okrem slávnostných ceremónií prináša nástup na vysokú školu aj sériu dôležitých krokov a zoznámenie sa s novým, odlišným študijným prostredím.
Slávnostné Otvorenie Akademického Roka: Príklad VŠZaSP sv. Alžbety
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP sv. Alžbety) tradične slávnostne otvára nový akademický rok. Napríklad, slávnostné otvorenie akademického roka 2024/2025 je spojené s pripomenutím si významného 21. výročia vzniku Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave srdečne pozýva svojich pracovníkov, študentov a absolventov na slávnostné otvorenie nového akademického roka. Slávnosť, ktorá je tradičným vyvrcholením príprav na nový študijný cyklus, sa často koná v symbolickom priestore pre mnohých Bratislavčanov aj návštevníkov, napríklad v kostole. Ide o priestor, ktorý svojou atmosférou podčiarkuje poslanie školy v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce, postavené na etických a kresťanských základoch. Účasťou na tomto podujatí preukážete úctu k tradíciám a hodnotám VŠZaSP sv. Alžbety.
Program slávnostného otvorenia akademického roka 2024/2025 býva rozdelený do dvoch hlavných bodov. Celá slávnosť je obvykle zahájená slávnostnou svätou omšou. Túto dôležitú časť programu často celebruje Mons. Po cirkevnom obrade nasleduje oficiálna akademická časť. Vedenie školy k takejto príležitosti odkazuje svojim členom a partnerom: „Srdečne vás pozývame, aby ste s nami oslávili nielen začiatok nového študijného obdobia, ale aj viac ako dve dekády úspešného pôsobenia našej inštitúcie v oblasti vzdelávania a vedy.“
Tento slávnostný deň je ideálnou príležitosťou na stretnutie a upevnenie vzťahov v rámci akademickej komunity. Vedenie škôl verí, že sa akademická obec stretne v hojnom počte a spoločne úspešne odštartuje akademický rok.
Prvé Kroky a Zápis na Štúdium
Na to, aby ste boli do štúdia prijatí a mohli skutočne začať, musí byť splnených ešte niekoľko podmienok. Dôležitou súčasťou nástupu na vysokú školu je zápis. Kým na základnej škole to bola relatívna formalita, na vysokej škole svojim zápisom potvrdzujete, že od nového akademického roka nastúpite na štúdium na danej vysokej škole.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ste svoj záujem prejavili podaním prihlášky či absolvovaním prijímacieho konania. Od tej doby sa však mohlo veľa zmeniť, alebo ste mohli mať podaných viac prihlášok v rámci záložného plánu. Na zápis do štúdia je preto viazaný aj status študenta, ktorý študentov oprávňuje k viacerým výhodám. Zápisom do štúdia potvrdíte vysokej škole svoj záujem o štúdium a ona s vami bude počítať.
Akonáhle ste boli prijatí, príde vám o tom oznámenie, alebo ste túto informáciu mohli dohľadať na vopred určených webových stránkach. Zároveň s tým vám môže prísť aj informácia o zápise. V tomto dokumente je uvedená informácia, či zápis prebieha online formou, alebo prezenčne. Pokiaľ online formou, mali by ste byť informovaní o postupe a následne o dokumentoch, ktoré bude potrebné dodať. V prípade prezenčného zápisu bude dokument obsahovať informáciu o čase a mieste konania. Väčšina vysokých škôl má stanovené dva termíny zápisu, aby vyšli uchádzačom v ústrety s termínom. Niektoré vysoké školy môžu mať zápisy relatívne hneď po sebe, iné nechávajú väčší rozostup.
Oplatí sa ísť na vysokú školu? 👩🎓| Zmudri.sk
Kľúčové Dokumenty Potrebné pre Zápis
Na zápis na vysokú školu je potrebné pripraviť si nasledujúce dokumenty:
- Doklad totožnosti - pri zápise do štúdia sa budete musieť preukázať dokladom totožnosti.
- Doklad o ukončení predchádzajúceho vzdelania - v prípade, že nastupujete na vysokú školu po absolvovaní strednej, ide o maturitné vysvedčenie. V prípade pokračovania na nadväzujúce vysokoškolské štúdium ide o diplom z predchádzajúceho štúdia.
- Poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi - toto môže byť samostatný dokument, ktorý bude potrebné si vytlačiť, prečítať a podpísať.
- Zápisový list a imatrikulačný sľub - oba dokumenty môže a nemusí škola vyžadovať, závisí to od interných procesov.
- Potvrdenie o štúdiu - dokument, ktorý nepotrebuje vaša vysoká škola, ale vy. Väčšinou ide o prázdny formulár, do ktorého si doplníte svoje údaje a škola vám ho podpíše. Toto potvrdenie môžete potrebovať napríklad na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vašim rodičom priznali prídavky na dieťa, alebo na odpustenie poplatku za odpady v mieste trvalého bydliska, pokiaľ budete študovať v inom meste.
Zápis do štúdia nie je vedou, ale v mnohých prípadoch ide o značne byrokratický proces.
Akademické Prostredie: Rozdiely a Očakávania
Či už ste stredoškolák alebo stredoškoláčka a postupne začínate rozmýšľať nad vysokou školou, alebo ste sa práve dostali na vysokú školu a cítite sa byť v tomto svete stratený/á, je dôležité poznať jej fungovanie. Na základnú a strednú školu musíte chodiť, nútia vás rodičia, učitelia, ale hlavne aj zákon (do 16 rokov). Na vysokej škole je to inak - je dobrovoľná. Ak vás nebaví, môžete pokojne odísť. Reálne vás tam nikto do ničoho nebude nútiť.
Vysoká škola vs. Stredná škola: Kľúčové Rozdiely
Na strednej škole sa chodí do školy každý deň. Vyučovanie prebieha približne od ôsmej rána do cca druhej poobede. Hodiny trvajú 45 minút a z každého predmetu máte 1, 2 alebo 3 takéto hodiny týždenne. Na každú hodinu sa v podstate musíte pripravovať, pretože hrozí, že bude nejaká 5-minútovka, alebo že budete skúšaný/á. Niektoré písomky sú aj ohlasované a na tie sa musíte trochu učiť večer pred písomkou. Počas školského roka si zbierate známky. Dostanete 5-ku, tak si ju jednoducho ďalšíkrát opravíte. Možno.
Na vysokej škole je to tak trochu inak. Vyučovanie sa môže konať kedykoľvek od 7:00 až do 21:00 a po prvom ročníku môžu byť aj dni, kedy vyučovanie nemáte vôbec. Vyučovanie väčšinou prebieha v 2-hodinových blokoch (2×50 minút) bez prestávky. Cez prestávku si trochu oddýchnete, zbehnete na záchod a môžete ísť na ďalšiu hodinu. Alebo aj domov, pretože ďalšiu hodinu máte až o 18:00 a teraz je iba 9 hodín ráno.
Počas semestra vás čakajú zadania, zápočty a na záver veľké skúšky alebo veľké zadania. Je možné, že predmet to má nastavené tak, že ak zo zápočtu dostanete napr. menej ako 5 bodov, tak už nemáte šancu predmet urobiť a rovno si ho môžete odpísať (vzdať to) a skúsiť šťastie ďalší rok. Nie je to veľká tragédia, deje sa to pomerne bežne. Dokopy trávite v škole asi 30 hodín týždenne. V prvom ročníku je to viac, neskôr menej. Ak akurát nemáte vyučovanie, tak pracujete na nejakom zadaní, alebo si počítate matematiku, aby ste s ňou nemali veľké problémy, keď príde na zápočty.
Štruktúra Štúdia a Hodnotenie
Organizácia Predmetov a Študijný Plán
Podstata predmetu sa oproti strednej škole veľmi nemení. Na predmete sa preberá vždy nejaký jeden celok, z ktorého sa na každej prednáške odprednáša (odučí) časť. Taký predmet môže byť napríklad Objektovo Orientované Programovanie (OOP). Celkovo sa na ňom naučíte základy OOP a jednotlivé prednášky môžu byť o triedach, o enkapsulácii, o dedení, alebo o rozhraniach.
Predmetov máte za semester od 4 až po 7. Na niektorých fakultách sú predmety pevne dané, inde sú voľnejšie a predmety sa dajú navoliť podľa chute (aj z iných fakúlt). Keď ste šikovní, viete si dať v jeden semester viac predmetov a mať väčší pokoj neskôr. Študijný plán definuje, aké predmety musíte absolvovať. Predmety sa môžu na seba nadväzovať priamo alebo nepriamo. Napríklad, v študijnom pláne môže byť priamo zadefinovaná závislosť Matematiky 2 na Matematike 1. To napovedá tomu, že znalosti z Matematiky 1 sa vám zídu pri Matematike 2.
Prednášky a Cvičenia
Predmety sa väčšinou skladajú z prednášky a cvičenia. Na strednej škole sú hodiny väčšinou také, že učiteľ vám niečo vysvetľuje a medzi tým niekedy vypočíta nejaký príklad. Prednášky sú veľmi podobné, až na to, že je to iba o tom, že učiteľ vám niečo vysvetľuje a sem-tam on počíta nejaký príklad alebo niečo programuje. Môže mať nejakú prezentáciu, podľa ktorej ide, alebo môže rovno písať/ukazovať nejaký kód.
Na strednej škole učiteľky často strašili, že sa máme naučiť rýchlo a dobre písať poznámky, pretože „Na výške na vás nikto čakať nebude!“. Nie je to úplne tak. Možno že to niekedy ide trochu rýchlejšie, ale úplne v pohode sa to dá stíhať. A ak náhodou nestíhate, tak môžete prednášajúceho alebo prednášajúcu poprosiť, či by vám niečo nezopakoval/a. Pokiaľ to nerobíte každú minútu, tak je to úplne v poriadku. A je veľká šanca, že ak to nestíhate vy, tak nie ste sami. Vtedy sa dá poprosiť prednášajúceho, aby trochu spomalil.
Prednášky navyše väčšinou nie sú povinné. Človek sa môže rozhodnúť prednášku vynechať. Je to iba na ňom. Mnohí študenti chodia na drvivú väčšinu prednášok, aby im náhodou niečo neušlo, a pri tom si robia zadania alebo pracujú. Zároveň je aj fajn mať tie poznámky z prednášky, pretože sa vám zídu pri učení sa na zápočty alebo skúšky.
Cvičenia slúžia na precvičenie témy odprednášanej na prednáške. Na matematických predmetoch sa na cvičení počítajú príklady. Niekedy počítajú cvičiaci sami, vysvetľujú a prijímajú otázky. Inokedy chodia študenti k tabuli a počítajú oni. V týchto prípadoch je vymyslený buď nejaký bonusový systém za ochotu, alebo sa vyvoláva náhodne a človek z toho má iba trochu stresu. Na programovacích predmetoch sa programujú buď krátke úlohy, ktoré sa stihnú za 100 minút, alebo aj väčšie zadania na pol semestra. Ak sú to krátke úlohy, tak cvičenia naozaj slúžia na precvičenie danej problematiky a väčšinou nie sú hodnotené. Na niektorých predmetoch boli za tieto cvičenia udeľované bonusové body napr. ľuďom, ktorí danú úlohu vyriešili medzi prvými.
Zadania, Zápočty a Skúšky
Zadania sú väčšie domáce úlohy, ktoré vám zaberú aj 8 hodín čistého času a sú hodnotené. Väčšinou je potrebné niečo naprogramovať, prípadne vytvoriť prezentáciu a niekedy aj niečo málo (alebo viac) napísať. Napríklad, hneď v prvom semestri môže byť úlohou naprogramovať text-based arkádu v C-čku, aj keď väčšina študentov predtým takmer vôbec neprogramovala. Nakoniec to mnohí zvládnu a vytvoria svoj prvý rozsiahly program, ktorý reálne aj niečo robí. Zadania môžu byť naozaj všelijaké, od jednoduchých webových stránok po komplexné programové riešenia, a často sú zábavné a poučné.
Aby si učitelia počas semestra preverili, či sa študenti priebežne učia, alebo aby ich k tomu donútili, dávajú študentom počas semestra zápočty. Zápočet nie je nič iné ako obyčajná písomka, test alebo zadanie, ktoré treba urobiť za cca 100 minút. Z matematiky bývajú väčšinou 3 zápočty za semester. Písomka, kde človek dostane zopár príkladov a za 100 minút sa ich snaží vypočítať. Znie to jednoducho, ale reálne sa na väčšinu zápočtov mnohí pripravujú jeden celý deň, ak aj nie viac. Veľkou výhodou je, ak sú dostupné zápočty z minulých rokov, ktoré sa od tých súčasných veľmi neodlišujú.
Z programovacích predmetov je tých zápočtov menej, pretože sa viac kladie dôraz na zadania. Ak sa programovalo, tak to boli krátke úlohy, ktoré sa mali vyriešiť za 100 minút (trvanie cvičenia).
Skúšky sa konajú na konci semestra. Sú veľmi podobné ako zápočty, ale väčšie - píšu sa z celého semestra. To znamená, že na skúške toho môže byť cca 3-krát viac ako na zápočte. A to sa odzrkadľuje aj na dobe, ktorú mnohí venujú učeniu na skúšky - napríklad 3 dni intenzívneho štúdia. Znie to strašidelne, ale dá sa to v pohode zvládnuť. Platí, že väčšinou sú k dispozícii skúšky z minulých rokov a tiež tam väčšinou býva iba to, čo sa preberalo. Keď sa na skúšky pozeráme spätne, človek si uvedomí, že je to naozaj, akokeby mal 5 maturít každý polrok. Človek sa proste prispôsobí a postupne sú pre neho aj tie skúšky zvládnuteľné.
Bodový Systém a Klasifikácia
Vo všeobecnosti platí, že za semester sa dá z každého predmetu získať 100 bodov. Všetky predmety majú bodový systém trošičku odlišný, ale vo všeobecnosti to funguje asi takto: Cez semester sa dá za zápočtové písomky alebo zadania získať určitý počet bodov - od 20 až do 60. Na to, aby študenta pustili ku skúške, je väčšinou potrebné z týchto bodov dosiahnuť aspoň určitú hranicu. V prípade nesplnenia sú často zhovievaví a dávajú buď opravné zápočty/zadania, alebo preverujú znalosti ústne.
Známkovanie na vysokej škole je prevzaté zo zahraničia, teda známkuje sa písmenami od A (výborný) po F (neuspokojivý). Prvých päť známok (A až E) stačí na absolvovanie predmetu. Naopak, F znamená, že predmet nebol úspešne ukončený. Niektoré fakulty používajú namiesto F dve známky: FX a FN, ktoré rozlišujú to, či nebol predmet zvládnutý kvôli skúške, alebo sa študent na skúšku ani nedostavil.
| Známka | Význam |
|---|---|
| A | Výborný |
| B | Veľmi dobrý |
| C | Dobrý |
| D | Uspokojivý |
| E | Dostatočný |
| F | Neuspokojivý |
Akademický Kalendár a Progres v Štúdiu
Akademický Rok a Jeho Semestre
Akademický (školský) rok sa skladá z dvoch semestrov (polrokov). U nás sa zvyknú nazývať zimný semester a letný semester. V Česku sa zase častejšie nazývajú jesenný a jarný semester. Bežný semester na väčšine vysokých škôl trvá 12 až 14 týždňov výučby, po ktorých nasleduje skúškové obdobie v trvaní 4 až 6 týždňov.
Semester je polročné študijné obdobie (obdobie výučby) na vysokej škole ukončené spravidla splnením predpísaných zápočtov a skúšok, prípadne odovzdaním vyhovujúcej semestrálnej práce či získaním požadovaného počtu kreditov. Je to časť akademického roka. Napríklad, slávnostné otvorenie 106. akademického roka na Univerzite Komenského bolo predbežne plánované na 23. septembra 2024. Zimný semester typicky zahŕňa výučbu od konca septembra do decembra a skúškové obdobie od januára do polovice februára. Letný semester prebieha s výučbou od polovice februára do konca mája, s následným skúškovým obdobím do konca júna.
Výučba v každom semestri trvá zvyčajne 13 týždňov. Skúškové obdobie v každom semestri trvá 7 týždňov. Posledný týždeň skúškového obdobia je určený najmä pre študentov so špecifickými potrebami, študentov prvého a druhého stupňa štúdia s individuálnym študijným plánom a na vykonanie náhradných termínov skúšok.
Kredity a Podmienky Postupu
V každom semestri si študent zapisuje niekoľko predmetov. Každý predmet má svoju hodnotu vyjadrenú v kreditoch. Dôležitejšie predmety majú viac kreditov (a niekedy sú rozdelené do viacerých semestrov). Škola posudzuje obsah, rozsah a náročnosť predmetu. Niektoré univerzity uznávajú kredity automaticky v rámci partnerských programov (napr. 1 kredit zodpovedá približne 25 až 30 hodinám štúdia).
Na prechod do ďalšieho ročníka je potrebné získať určité množstvo kreditov. Ak študent nezíska toľko kreditov, aby spĺňal minimálnu hranicu, musí štúdium ukončiť. Niektoré školy umožňujú prijať študenta znovu od začiatku a dokonca mu uznajú aj niektoré predmety (automaticky zapíšu kredity z tých, ktoré už úspešne absolvoval v minulosti). Medziročník znamená, že študent si neuzavrel akademický rok (nezískal dostatok kreditov), no zároveň neukončil štúdium. Najčastejším dôvodom je napríklad nesplnenie minimálneho počtu kreditov.
Akademické Tituly a Typy Vysokých Škôl
Hierarchia Profesijných Titulov
Veľa ľudí si predstavuje vysokú školu ako 5-ročné štúdium, na konci ktorého sa z človeka stane osoba s titulom. V skutočnosti je to trochu rôznorodejšie. Školy zvyčajne ponúkajú viacstupňové vzdelanie. Aj počet rokov môže byť rozdielny. Po absolvovaní prvého stupňa získa študent titul Bc. (bakalár). Mnoho neznalých ľudí považuje bakalárov za nedoštudovaných, čo je z historických dôvodov, keďže tento titul v minulosti na našom území neexistoval a mnohí si dodnes myslia, že bakalár je len nejaký medzistupeň štúdia.
Absolventi druhého stupňa vysokej školy môžu byť inžinieri, magistri, lekári a pod. S lekármi je to tak, že nemajú samostatný bakalársky stupeň a stávajú sa z nich rovno doktori po šiestich rokoch štúdia. Treba si však uvedomiť, že lekár je profesia a doktor je titul. Existuje viacero titulov, ktoré sa čítajú slovom doktor (napr. MUDr., JUDr., PhDr. a iné).
Stručne si zhrnieme najpoužívanejšie tituly u nás:
- Bc. - Bakalár
- Mgr. - Magister
- Ing. - Inžinier
- JUDr. - Doktor práv (rozšírený akademický titul pre Mgr.)
- MUDr. - Doktor medicíny
- PhD. - Doktor (tretí stupeň štúdia)
- CSc. - Kandidát vied (v súčasnosti nahradený titulom PhD.)
- Doc. - Docent
- Prof. - Profesor
Rozdiel Medzi Univerzitou a Vysokou Školou
Zjednodušene povedané: slovo univerzita možno chápať ako titul pre vysokú školu. Vysoká škola môže získať titul univerzita. Toto označenie získa za to, že sa na jej pôde venuje vede a výskumu a musí v tejto oblasti produkovať vedecké výsledky. Preto majú univerzity zvyčajne vyšší počet vedeckých pracovníkov (ľudí s vedeckými titulmi) a taktiež poskytujú tretí (doktorandský) stupeň štúdia, kde sa venujú práve vede a výskumu. Možnosť otvoriť tretí stupeň majú teda len univerzity.
Financovanie Vysokoškolského Štúdia
Štúdium na štátnej vysokej škole dennou formou je v štandardnom počte rokov hradené štátom. Ak študent nestihne vyštudovať v štandardnej dĺžke, musí si zvyčajne každý rok navyše zaplatiť (či už z dôvodu zmeny školy, alebo predĺženiu štúdia). Sumu na akademický rok si určuje fakulta. Ťažko presne vyčísliť náklady na študentský život, avšak úplne zadarmo to rozhodne nie je. Približný cenník výdavkov jednotlivých škôl (vrátane sumy, ktorú hradí štát) je často dostupný na špecializovaných portáloch pre študentov.
Akademické Jubileá a Tradičné Oslavy
Okrem slávnostného otvorenia akademického roka sú na vysokých školách časté aj oslavy významných jubileí. Napríklad, Prešovská univerzita (PU) v Prešove si v roku 2022 pripomínala štvrťstoročie od zriadenia samostatnej univerzity. História samostatnej Prešovskej univerzity sa začala písať 1. januára 1997 a jej vznik bol pokračovaním činnosti štyroch prešovských fakúlt bývalej veľkej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ).
Rektor PU Peter Kónya uviedol, že „napriek tomu, že vznik novej akademickej inštitúcie na Slovensku síce nie všetci vítali, už v prvých rokoch existencie Prešovská univerzita ukázala svoju životaschopnosť a opodstatnenosť pôsobenia na poli vedy a edukácie. Podarilo sa jej dosiahnuť pozoruhodné výsledky v oblasti vedeckého výskumu, zvýšiť a spestriť paletu ponúkaných študijných programov, vytvoriť nové akademické pracoviská, vybudovať si sieť vlastných medzinárodných kontaktov a zaujať pevné miesto v slovenskom akademickom priestore.“ Zároveň zdôraznil, že táto úspešná dvadsaťpäťročná akademická cesta by univerzita nemohla absolvovať bez už existujúcej stáročnej tradície vysokoškolského vzdelávania v meste Prešov.
„Tradícia prešovského vysokého školstva je ešte podstatne staršia a siaha viac ako tristo päťdesiat rokov do minulosti. Pred 355 rokmi, v jeseni 1667, začalo v Prešove pôsobiť Kolégium hornouhorských stavov, ako vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca komplexné vzdelanie od elementárneho po prvý, neuniverzitný stupeň vysokoškolského štúdia v teológii, práve a filozofii. Naše mesto sa vtedy stalo sídlom tretej vysokej školy na území dnešného Slovenska,“ priblížil rektor.
Prešovská univerzita v priebehu štvrťstoročia svojej existencie vyrástla na jednu z popredných slovenských verejných vysokých škôl. So svojimi ôsmimi fakultami a viac ako osem a pol tisícom študentov je štvrtou najväčšou vysokou školou na Slovensku, s vysokým záujmom o štúdium. V posledných rokoch výrazne vzrástol aj počet jej zahraničných študentov, čím sa PU umiestňuje na štvrtom mieste v rebríčku internacionalizácie. Univerzita si jubileum pripomenula aj vydaním publikácií a umeleckého diela. Rektor pri príležitosti slávnostného zasadnutia akademickej obce udelil pamätnú medailu vybraným osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju spolupráce a šíreniu dobrého mena univerzity. Slávnostnú atmosféru umocnili aj vystúpenia umeleckých telies PU.
