Oslava Tvorcu, Náboženská Výchova a Význam Informácií

V živote aj vo viere existujú určité nemenné základy. Niečo však majú spoločné, a to je pevnosť. V prírode môžeme nájsť rôzne vzácne kamene, ktoré sa od nepamäti používajú na stavbu plotov, domov, ale aj veľkolepých chrámov. Symbolika kameňa sa často nachádza aj v Biblii, kde vyjadruje stabilitu a nemennosť. To, čo je z kameňa, vietor neodveje. Ako hovorí Písmo, kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. To je často pripisované národu, ktorým opovrhujú (izraelský národ), no v širšom zmysle predstavuje základ Božieho kráľovstva na zemi (základ svätej Cirkvi), ktorým je Ježiš Kristus.

Moc Slova: Božieho a Ľudského

Božie slovo má úžasnú moc, napĺňa ho láskou a tvorí nový, lepší svet okolo človeka. Má moc stvoriť svet a človeka samotného, veď „Som človek stvorený na Boží obraz. K Bohu.“ Toto slovo je tak zásadné, že aj naše prvé slová majú obrovský význam. Jedno z tvojich prvých slov, ak nie prvé, bolo mama, a je to jedno z najkrajších slov, ktoré kedy vyjde z našich úst.

Naopak, neuvážene vypovedané slovo je ťažké zobrať späť, najmä keď tvrdo zasiahlo človeka. Dôležitým príkladom svätcov je neodsudzovať ľudí a nepohŕdať nimi, ale skôr slovami pohladiť iných. Na odpustenie hriechov má šancu každý človek, no ohováranie a osočovanie ničia dobré meno a česť blížneho.

Biblia nám prináša aj príklady, ako slovo ovplyvňuje osudy. Pamätný je príbeh, keď Izák rozprával so svojím synom Ezauom a povedal: „Zájdi mi nejakú zver! Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád, a prines mi ho, aby som jedol a požehnal ťa pred smrťou.“ Rebeka, Ezauova matka, počula tieto slová a následne prikázala Jakubovi: „Počúvaj môj hlas, čo ti prikazujem: Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat, a ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád.“ Tieto slová viedli k zásadným udalostiam.

Vývoj Informácií a Média

V minulosti bolo jediným typom médií ľudské slovo, najprv hovorené a neskôr aj písané. Slovo sa prenieslo na papier a podpisom sa potvrdzovala vierohodnosť a platnosť. Na potvrdenie slova stačilo dať ľuďom „ruku na to“. Dnes často potrebujeme právnikov, aby nám napísali zmluvu dobre a na nič sa nezabudlo. Moderné médiá prinášajú správy zo všetkých kútov sveta a podávajú úplné informácie. Rozvoj technológií spôsobil, že skoro okamžite vieme, čo sa kde stalo.

Tajomstvo Stvorenia a Miesto Človeka

Oddávna sa človek zapodieval svojou existenciou, otázkami odkiaľ prišiel, ako vznikol svet a život na Zemi. Tieto otázky sa často vyjadrovali v symbolických príbehoch - mýtoch. Kresťanská viera hovorí: „Boh stvoril svet z ničoho, povedal a stalo sa.“ To je oslava Stvoriteľa.

Popri náboženskom výklade existujú aj vedecké teórie o vzniku vesmíru: Mikuláš Kopernik je považovaný za prvého zástancu heliocentrizmu, kde okolo Slnka obiehajú všetky ostatné nebeské telesá. S touto teóriou sa spája aj meno Galileo Galilei, ktorého známy výrok znie: „A predsa sa točí“. V modernej dobe je dôležitou teóriou Big Bang (Veľký tresk), sformulovaná v roku 1927 Georgeom Gamowom. Protikladom je teória, ktorú sformuloval v staroveku Klaudius Ptolemaios.

Biblický Pohľad na Stvorenie

Biblický príbeh stvorenia je rozdelený do dní:

• 1. deň - Boh stvoril svetlo.
• 3. deň - Stvoril moria a súš.
• 5. deň - Stvoril ryby a morské stvorenia.

Toto rozprávanie je súčasťou viery dodnes.

Jedinečnosť Človeka a Jeho Vzťah k Bohu

Hoci niektoré zvieratá sú stavbou tela najbližšie k človeku, verí sa, že celé tvorstvo bolo stvorené pre človeka a človek je najmilším Božím stvorením. Boh človekovi (Adamovi a Eve) odovzdal moc vládnuť a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“. Tento príkaz platí pre každého človeka a v každej dobe.

Človek je povolaný k poznaniu Stvoriteľa rôznymi spôsobmi:

1. Prirodzené poznanie Boha: Skrze zmysly a rozum, pozorovaním stvorenia.
2. Nadprirodzené poznanie Boha svetlom viery: Prostredníctvom Božieho Slova (Písma) a učenia Cirkvi.
3. Nadprirodzené poznanie Boha svetlom slávy: Úplné poznanie Boha v nebi, tvárou v tvár.

Naša existencia nie je náhodná. Sme na zemi z vôle Boha, od ktorého sme dostali rozum, nesmrteľnú dušu a slobodnú vôľu. Z tohto pohľadu vyplývajú štyri základné vzťahy, ktoré by mal človek rozvíjať:

1. Vzťah k Bohu - sme tu z Jeho vôle.
2. Vzťah k prírode - človek má sa o ňu starať a chrániť ju. Boh hovorí: „Hľa, ja som s vami tak ako hrnčiar?“ - hovorí Pán. Naopak, človek často pustoší okolo seba a vyhubuje živočíchy do prírody, pričom tieto negatívne vplyvy postihujú celú planétu.
3. Vzťah k druhému človeku.
4. Vzťah k sebe samému - človek dbá o svoje vlastné dobro.

Pôvod Človeka a Raj

Písmo sväté hovorí: „Pán urobil z hliny človeka (ha ´adam)“. Hebrejské slovo pre zem je (adamáh), čím je označená látka, z ktorej pochádza človek. Boh vdýchol do neho dych života a stvoril muža a ženu na svoj obraz a podobu. Tvrdenie, že človek sa vyvinul z opice, je v rozpore s náboženským učením, ktoré zdôrazňuje, že všetko povstalo od Boha.

Raj je obrazom nenarušeného vzťahu človeka s Bohom, je to „záhrada“ plná harmónie. Strom poznania dobra a zla ukazuje, že Boh je vševediaci, pozná dobro a všetko zlo. Je tiež symbolom jeho moci. On je Stvoriteľ, a teda aj zákonodarca pre stvorených. Zákaz jesť z tohto stromu ukazuje človekovi hranice dané Bohom, ktoré ho chránia: „Ublíži ti to.“ Porušenie tohto zákazu bolo dôsledkom pôsobenia pokušiteľa a nevernosti Bohu.

Hriech, Odpustenie a Morálne Princípy

Po hriechu pre vedomie viny sa Adam a Eva začali skrývať pred Bohom. Eva obvinila hada a keď Adam zhrešil, obvinil Evu. Boh však dokáže jedine odpustiť, a to aj urobil. Keď spáchame hriech, postup je približne rovnaký - obvinenia a vyhýbanie sa zodpovednosti, pričom duchovné rany sa môžu dlho hojiť. Hriech pôsobí na človeka nielen psychicky, ale aj duchovne.

Človek však dokáže slovom aj pochváliť alebo povzbudiť. Úryvok z kázne o. Wojtowicz hovorí o sile slova: „Prorok je človek, ktorý ohlasuje Božiu vôľu. Rodič je pre dieťa tiež prorokom, keď mu povie: „Synu, nepi!“ Ježiš chcel ľuďom vysvetliť, čo je v živote správne a čo nie. Jeho poslucháčmi boli obyčajní prostí ľudia, a aby im čo najlepšie sprostredkoval, čo im chce povedať, dosť často si pomáha podobenstvami. Tieto podobenstvá pochádzajú zo života alebo sú vymyslené, ale vždy pozývajú poslucháča porovnať príbeh so svojím životom a zamyslieť sa nad ním.

Život podľa Biblických Zásad

Mnoho ľudí dnes nežije podľa biblických zásad. Ak sa im naskytne niečo výhodnejšie, neváhajú svoj sľub porušiť, hoci je dohoda urobená aj písomne. Biblia učí: „Vaša reč nech je: Áno - áno, nie - nie.“ Ježiš je príkladom človeka, ktorý neváhal nasledovať Božiu vôľu, pričom jeho slová viedli k skutkom a nebál sa prekážok. Jeho zákon je pravda (porov. Ž 119, 142).

Dôležitou zásadou je aj Zlaté pravidlo: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. (Mt 7, 12)“ a rovnako: „Čo nechceš, aby ti robili iní, nerob ani ty im (porov. Tob 4, 15).“ Životná skúsenosť vždy viedla človeka k stanoveniu pravidiel, a náboženská výchova vedie človeka podľa pravidiel, ktoré sú mimoriadne dôležité pre rozvoj človeka.

Láska, Solidarita a Rodina v Kresťanskom Živote

„Láska je úžasná cnosť. Je zároveň aj cieľom, cestou, ktorá vedie k sebe samej.“ Ako povedal Sv. Augustín, „milovali sme? Chceme milovať. Lebo sa učíme tancovať tým, že sa dáme do tanca.“ Láska je základ, ktorý nám pomáha prekonávať hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré postihujú milióny ľudí a ničia dôstojnosť osôb a mieru. Spoločnosť, vybavená schopnosťami a možnosťami, vyzýva k vzájomnej solidarite.

Rodina má byť malým cirkevným spoločenstvom, domácou cirkvou, ktorá žije podľa Božieho zákona. Rodičia sú zodpovední za výchovu svojich detí a majú byť príkladom. V rámci náboženskej výchovy je dôležité rozvíjať aj aktívnu pomoc blížnemu: „Vymysli, ako môžeš pomáhať ľuďom vo svojom okolí.“

Referencie

• HERIBAN, J. Sväté Písmo Starého i Nového zákona. Rím. SúSCM.
• DOBRENKOVÁ, L. Sloboda človeka. Metodická príručka 6. roč. Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava. Spolok Svätého Vojtecha.
• WOJTOWICZ, K. O kázni a dáždnikoch. Bratislava. Lúč.
• JACOBSON, D. Keď Boh robí citronádu. Kumrán.
• YOUNG, P. Chatrč, Zamyslenia na každý deň v roku. Tatran.
• Ján Pavol II. Pamäť a identita. Trnava.

tags: #oslava #tvorcu #nabozenska #vychova