Univerzita Komenského v Bratislave, v rokoch 1939 - 1954 nazývaná Slovenská univerzita, je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, ktorá nesie meno po Janovi Amosovi Komenskom. Od svojho vzniku v roku 1919 má mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku a dodnes zaujíma popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania.
Základné informácie a štruktúra
- Latinský názov: Universitas Comeniana Bratislavensis
- Skratka: UK
- Typ: verejná univerzita
- Rok založenia: 27. júna 1919
- Univerzita Komenského má 13 fakúlt a viac ako 20 pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení.
- Na fakultách univerzity študuje vo všetkých formách a stupňoch štúdia 22 512 študentov.
- Každoročne prijíma do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky 790 študijných programov.
- Univerzita Komenského je aj významnou vedeckou inštitúciou.
- Na fakultách, rektoráte a špecializovaných pracoviskách pôsobí dovedna štyritisícpäťsto pracovníkov. Ak rátame, že prednášky a cvičenia navštevuje približne dvadsaťštyritisíc poslucháčov a tisícosemsto doktorandov, na každých päť až šesť študentov je jeden zamestnanec.
Vedenie univerzity
Členmi vedenia univerzity sú rektor, prorektori, kvestor a predseda Akademického senátu UK.
- Rektor: Prof. JUDr. Marek Števček, DrSc. (od 1. februára 2019)
- Kvestor: Ingrid Kútna Želonková
Novým rektorom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa stal právnik Marek Števček. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 14. novembra 2018, získal v prvom kole 36 hlasov. Na právoplatné voľby kandidáta na funkciu rektora je potrebná prítomnosť aspoň dvoch tretín členov akademického senátu. Do funkcie rektora ho vymenoval prezident SR A. Kiska.
Špecializované pracoviská
Na riadny chod fakúlt a katedier sú potrebné služby univerzity a špecializované pracoviská. Medzi najdôležitejšie patria:
- Akademická knižnica UK
- Botanická záhrada UK
- Centrum ďalšieho vzdelávania
- Centrum informačných technológií - počítačové pracovisko
- Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami
- Psychologická poradňa
- Vedecký park
- Vydavateľstvo Univerzity Komenského
- Vysokoškolské internáty, školské a internátne jedálne
- Pracoviská UNESCO, Konfuciov inštitút, Kanadské štúdiá a pod.
Založenie a počiatočné obdobie
Zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie, nadobudol účinnosť 11. júla 1919. Zákon obsahoval len 4 vety, pričom jedna z nich stanovovala, že prednášky sa konajú v českom alebo slovenskom jazyku, a ďalšia, že majú byť zriadené štyri fakulty: právnická, lekárska, prírodovedecká a filozofická. Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo 9. decembra 1919 v Malej aule na Kapitulskej ulici č.1.
Vznik Univerzity Komenského urýchlilo presadenie myšlienky postupného budovania fakúlt. Na tom, že sa presadila myšlienka neodkladného zriadenia modernej slovenskej univerzity, mali zásluhu predovšetkým minister pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár a bratislavský župan evanjelický kňaz Samuel Zoch. Napriek tomu, že mnohí českí politici a školskí pracovníci odporúčali otvoriť univerzitu o dva-tri roky neskôr, keď sa situácia upokojí po vzniku Česko-Slovenska a problémoch s maďarskými vojskami, myšlienka neodkladného založenia sa presadila.
Prioritu dostali lekári (absolútny nedostatok zdravotnej starostlivosti), stredoškolskí profesori (potreba filozofickej fakulty aj s učebnými predmetmi z oblasti prírodných vied) a právnická fakulta (nový štát súrne potreboval kvalifikovaných pracovníkov štátnej a verejnej správy). Podľa toho vznikali i fakulty:
- Lekárska fakulta v roku 1919, ktorá začala pôsobiť už 31. júla 1919 spočiatku s 11 českými profesormi. Prvým oficiálnym a zachovaným dokumentom je zápis z prvého zasadania profesorského zboru a menovanie vedenia Lekárskej fakulty z 11. augusta 1919.
- Právnická fakulta v roku 1921.
- Filozofická fakulta v roku 1921, spočiatku len s českými profesormi.
V roku 1919 už fungovali aj katolícka a evanjelická fakulta, ale nie ako explicitné súčasti Československej štátnej univerzity/UK. Ustanovenie UK v zmysle zákona malo nahradiť maďarskú Alžbetínsku univerzitu. Rektorát univerzity Komenského sídlil v budove Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty, ktorá sa až 24. apríla 1936 stala súčasťou UK.
Rozvoj fakúlt
Až po „súrnych prípadoch“ prišla na rad Prírodovedecká fakulta v roku 1940. Medzitým už vznikla aj Slovenská vysoká škola technická v Košiciach.
Ďalší vývoj fakúlt:
- V roku 1946 bola zriadená Pedagogická fakulta, ktorá bola otvorená 4. januára 1947.
- V roku 1952 vznikla Farmaceutická fakulta.
- V roku 1960 vznikla fakulta Telesnej výchovy a športu.
- V roku 1964 pribudla pedagogická fakulta v Trnave.
- V roku 1980 vznikla Matematicko-fyzikálna fakulta.
- V roku 1966 začala v Martine fungovať pobočka Lekárskej fakulty, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila a vytvorila samostatnú Lekársku fakultu, v roku 1991 premenovanú na Jesseniovu fakultu.
- V roku 1990 do zväzku univerzity opätovne vstúpila Evanjelická bohoslovecká a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta.
- V roku 1991 vznikla Fakulta managementu.
- Najneskôr v roku 2002 vznikla aj Fakulta sociálnych a ekonomických vied.
Historická budova rektorátu a právnickej/filozofickej fakulty
História pozemku a pôvodný zámer
Dnešná hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia v Bratislave. Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval, no začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1928 predala štátu.
Výstavbu „obchodného paláca“ financoval štát a mesto. V novostavbe mala byť umiestnená burza a iné obchodné spoločnosti (dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia, zemský archív a podľa rozhodnutia zo 4. decembra 1936 aj pošta). S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930.
Architektonické riešenie a adaptácia pre univerzitu
Mestský notársky úrad vydal 27. marca 1930 stavebné povolenie na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. Súťaže sa zúčastnili viacerí významní architekti. Prvú cenu získal akademický architekt František Krupka (1885 - 1963), ktorý prišiel na Slovensko v roku 1919 z Viedne, kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta J. M. Olbricha. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť.
Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou.
V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne, pričom v ňom ostalo veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov.
„Zápas univerzity o pridelenie budovy začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor Antonín Kolář vyžiadal audienciu u ministrov a intervenoval aj u predsedu vlády. 3. apríla 1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom S. Kostlivým, ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte.
Slávnostné otvorenie budovy bolo 11. marca 1937 a už na druhý deň prebehla v Auditoriu maximum inaugurácia rektora prof. JUDr. Slávnostná promócia E. Beneša (prezidenta ČSR) na čestného doktora práv 21. marca 1937 bola tiež významnou udalosťou. O tom, aký význam pripisovali osobnosti verejného a politického života tridsiatych rokov slovenskej Alma mater, svedčí fakt, že novú budovu štátnej finančnej správy s centrálnou burzou dokázali získať pre rektorát univerzity a jej dve fakulty.
Modernizácia a rekonštrukcia
Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly - na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter.
V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení umiestnené zboku prekladateľské kalúry, ktoré pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia.
Projekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto nákladnej stavby. Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované - zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky - poslucháreň a rektorská sieň. Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien, nové kúrenie a vzduchotechniku. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami, ktoré sú anatomicky tvarované.
V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Význam a postavenie
Vznikom Česko-Slovenska sa začal veľký rozvoj moderného vysokého školstva. Hoci prvá univerzita na území Bratislavy - Academia Istropolitana - existovala už v roku 1465, Univerzita Komenského je najstaršia zo súčasných slovenských vysokých škôl a univerzít. Jediná sa uvádza aj medzi päťsto najlepšími vysokými školami na svete. V celosvetovom rankingu QS World University Rankings sa v roku 2021 UK umiestnila na 651. - 700. mieste.
Univerzita Komenského vznikla prekvapivo rýchlo po vzniku slobodného Česko-Slovenska, aj keď krajina čelila mnohým výzvam, ako boli maďarské vojská a konsolidácia štátu.
Oslavy storočnice
Oddelenie vzťahov s verejnosťou Rektorátu UK uvádza, že univerzita bola založená 27. júna 1919, čo je dátum schválenia zákona o založení v Národnom zhromaždení. Už akademický rok 2018/2019 sa preto niesol v znamení osláv storočnice.
- V októbri 2018 bola vyhlásená súťaž na logo k tejto príležitosti, ktoré bolo predstavené v januári 2019.
- 26. - 28. marca 2019 sa uskutočnil študentský festival AmosFest - 100 rokov s Amosom.
- 27. júna 2019 oslavy vyvrcholili akademickou slávnosťou celej UK, po ktorej nasledoval slávnostný koncert v Slovenskej filharmónii.
- Lekárska fakulta UK začala "akademicky pôsobiť" 21. septembra 1919. V tomto termíne zorganizovala trojdňové oslavy.
- Rektor UK a vedúca Archívu UK Mária Grófová dňa 18. decembra 2019 v Rektorskej sieni slávnostne uviedli do života publikáciu Via Comeniana k storočnici Univerzity Komenského. Autormi diela sú Pavol Demeš a Dušan Meško.
- Rektor UK Marek Števček pripomenul, že storočnica Univerzity Komenského je zároveň výročím začiatkov vysokoškolského vzdelávania v slovenskom jazyku. Na podujatí udelil rektor UK Pamätnú medailu UK obom autorom publikácie Via Comeniana, Vydavateľstvu UK a Archívu UK za všetky aktivity, ktoré robia v mene udržiavania historickej pamäti univerzity.
- Súčasné vedenie univerzity tiež pripomína, že so storočnicou boli v posledných týždňoch a mesiacoch spojené aj mnohé spoločenské a vedecké akcie, vrátane prednášok o vývoji slovenského vysokého školstva a vedeckých pracovísk, výstavy a rôzne podujatia na fakultách.
Poznámka k slovenskému vysokému školstvu
Ak máme momentálne tridsaťpäť vysokých škôl, hoci Univerzita Komenského je z nich aj najväčšia, počet pracovníkov vysokých škôl sa ráta na desaťtisíce. Približne dvadsať rokov sa ich počet pohybuje od tridsaťštyri až do tridsaťsedem univerzít a vysokých škôl na našom neveľkom Slovensku! To je abnormalita, ktorú síce nie je vhodné pripomínať pri stom výročí Univerzity Komenského, ale ak sa záležitosť roky nerieši, spomenúť to treba. Krikľavým prípadom sú dve veľmi podobné vysoké školy univerzitného typu v Trnave: Trnavská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorých zlúčenie sa nepodarilo.
tags: #oslava #storocnice #university #v #bratislave