Vianočný stromček je dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, ktorý prispieva k vytvoreniu nezameniteľnej sviatočnej atmosféry. Jeho história a tradície siahajú hlboko do minulosti a jeho symbolika sa postupne vyvíjala.
Počiatky tradície: Nemecko a symbolika
Najstaršia známa zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka. Počiatky tejto tradície sú nespochybniteľne spojené práve s Nemeckom, kde ju pôvodne zaviedli protestanti a luteráni. Je zaujímavé, že ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek symbolizovala život a vetvičky mali odháňať zlé sily. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Pôvodné vianočné stromčeky sa zdobili veľmi jednoducho a skromne. Medzi prvé ozdoby patrili sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. V minulosti sa tradovalo, že jablká na Štedrý deň slúžili na predpovedanie budúcnosti. Ak sa po rozkrojení objavila hviezdička z jadierok, znamenalo to zdravie a šťastie, naopak krížik značil chorobu.
Šírenie tradície na Slovensko a do Európy
Na územie Uhorska, vrátane Slovenska, sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke a protestantské rodiny. Trend vianočných stromčekov postupne podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ďalších slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia.
V časoch prvej Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Avšak, ozdobené vetvičky rozdávali už aj koledníci. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
V 18. a 19. storočí sa tradícia rozšírila aj do iných štátov. Najprv sa ujala v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, ktorí tento zvyk považovali za pohanský. Táto predstava bola čiastočne založená na pravde, pretože germánske kmene vraj kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.
Vývoj ozdôb a osvetlenia
Postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol Edward H. Johnson, spolupracovník Thomasa Edisona. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s rôznymi farebnými vzormi.
Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Ponúkajú sa v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
História vianočných svetiel
Živý verzus umelý stromček: Ekologická dilema
V súčasnosti mnohí riešia otázku, či si zaobstarať živý, alebo umelý vianočný stromček. Táto dilema má aj ekologický rozmer. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je možnosť voľby živých stromčekov stále udržateľná. Najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín. Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí. Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
Umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Tipy na starostlivosť o živý vianočný stromček
Starostlivosť o živý vianočný stromček môže predĺžiť jeho sviežosť a krásu počas sviatkov. Po zakúpení je dôležitá aklimatizácia stromčeka, ktorý prechádza z chladného prostredia do teplej obývačky. Pred osadením do stojana sa odporúča odrezať z kmeňa 2-3 cm hrubý kus, pretože starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu.
Absolútne kľúčové je zabezpečiť dostatok vody. Je potrebné mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. V prvých dňoch môže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne. Čistá, čerstvá voda je to jediné, čo stromček potrebuje. Mýty o cukre, mede, aspiríne či alkohole ako prísadách do vody sú neopodstatnené a môžu stromčeku skôr uškodiť.
Pri výbere živého stromčeka je dobré zvážiť jeho druh. Jedľa kaukazská je obľúbená pre svoje takmer neopadávajúce ihličie a pekný tvar, no má menej výraznú vôňu. Smrek pichľavý (často nazývaný "strieborná jedlička") má nádherný vzhľad a vôňu, no ihličie pichá. Smrek obyčajný je známy svojou intenzívnou vianočnou vôňou, no v teple rýchlo opadáva. Borovica má dlhé ihličie a zaujímavý tvar, pričom ihličie drží dobre.
Stabilita stromčeka je zabezpečená kvalitným a ťažkým stojanom. Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromčeku.
Hmyz na stromčeku a jeho odstránenie
Ak sa na stromčeku objaví drobný hmyz, netreba panikáriť. Stromček rástol vonku a je prirodzeným domovom pre drobný hmyz, ktorý na ňom zimuje. Tento hmyz nie je nebezpečný a nezačne napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
Ukončenie sezóny a ekologická likvidácia
Po skončení sviatkov je dôležité stromček ekologicky zlikvidovať. Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete stromček spracovať aj sami.
