Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, je 6. január dňom Vianoc, známych aj ako sviatok Narodenia Ježiša Krista či Roždestvo Christovo. Tieto sviatky sa tradične slávia najmä na východe Slovenska, pričom ich bohatstvo spočíva v rôznych zvykoch a tradíciách, ktoré sú úzko spojené s kultúrou a vierou, najmä u Rusínov.
Prípravy na sviatky: Pôst a duchovné očistenie
Pred samotným Štedrým dňom, 6. januárom, dodržiavajú pravoslávni veriaci 40-dňové obdobie pôstu nazývané aj filipovka alebo Adventný pôst. Toto obdobie, ktoré trvá od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc, je časom zdržiavania sa mäsových a mliečnych výrobkov, ale predovšetkým časom duchovného očistenia, modlitby a zmierenia s blížnymi. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období, pričom filipovský pôst je významný práve preto, že predchádza veľkému sviatku narodenia Pána.
Štedrý deň a slávnostná večera: Symbolika a tradície
Štedrý deň, 6. január (podľa juliánskeho kalendára 24. december), je dňom hlavnej oslavy narodenia Krista. Pravoslávne Vianoce sa riadia juliánskym kalendárom, ktorý nepodľahol reforme zavedenej pápežom v 16. storočí, a preto sa ich dátum líši od gregoriánskeho kalendára.
Štedrovečerný stôl je plný symboliky. Tradične je pripravené aj miesto pre nečakaného hosťa či pocestného, čo predstavuje jeden tanier a príbor navyše. Dôležitým zvykom je, že nikto nesmie od stola odísť, čo symbolizuje prianie, aby sa všetci dožili ďalších Vianoc a aby nikto nechýbal. Nohy stola bývajú obviazané reťazami, ktoré symbolizujú súdržnosť rodiny.
Večera sa začína netradične pre slovenské pomery, a to chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach pripravené ako prívarok. Následne sa tradične podávajú pirohy, ktoré môžu byť plnené rôznymi spôsobmi - so slivkami, bryndzou, zemiakmi či s hubami. Po pirohoch nasleduje pôstna polievka, najčastejšie kapustnica (bez klobásy) alebo rybacia polievka. Na stole tiež nechýbajú bobaľky.
V obci Osadné sa tieto zvyky dodržiavajú doteraz: "My keď robíme kapustnicu, dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu," uviedla obyvateľka obce.
Pred samotnou večerou sa rodina umýva vodou, do ktorej sú vhozené mince. Tieto peniaze sa potom dávajú pod obrus s vierou, že rodina nebude chudobná. Rusíni sa pred štedrou večerou umývajú aj vo svätenej vode s mincami pre úspech a dar. Svätená voda sa následne vylieva pod strechou domu.
Večera sa začína modlitbou. Po nej má gazdiná dôležitú úlohu: "Každého člena potriem medom, aby bol ten človek sladký a dobrý po celý rok," hovorí jedna z tradícií. Po večeri sa sfúkne plameň sviečky uprostred stola; ak ide nahor, rodinu obíde nešťastie.
Tradične by sa malo podávať dvanásť pôstnych jedál, symbolizujúcich dvanásť apoštolov. Medzi kľúčové pokrmy patria:
- Kuťa (sočivo): Základné vianočné jedlo, varená pšenica s medom a orechmi.
- Pirohy: S rôznymi náplňami (kapusta, mäso, vajce, džem).
- Kapustnica: Pôstna verzia bez klobásy.
- Fazuľa (koločena): Má priniesť hojnosť.
- Ryba: Tradičné pôstne jedlo.
- Med a cesnak: Symbol zdravia.
- Bobaľky: Tradičné pečivo.
Bohoslužby a sviatky: Duchovný rozmer
V podvečer Štedrého dňa, 6. januára, sa konajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Tieto bohoslužby, spolu s utreňou, pripravujú veriacich na vrchol sviatkov - slávnostnú liturgiu na druhý deň. Pravoslávni veriaci tradične nechodia na polnočnú bohoslužbu.
7. januára sa koná slávnostná svätá liturgia oslavujúca Narodenie Ježiša Krista. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky a 9. januára sviatok svätého Štefana, prvomučeníka. Pravoslávne Vianoce tak trvajú tri dni a sú plné duchovných obradov a osláv.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku sa nekoná polnočná omša. Druhý deň sviatkov je zasvätený Presvätej Bohorodičke, dominantnej postave vianočných sviatkov, a tretí deň symbolicky svätému Štefanovi.
Prečo sa oslavujú pravoslávne Vianoce 6. januára?
Rozdiel v dátume osláv Vianoc medzi západným a východným kresťanstvom spočíva v používaní odlišných kalendárov. Pravoslávna cirkev sa naďalej riadi juliánskym kalendárom, zatiaľ čo západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár v 16. storočí. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa gregoriánskeho kalendára je už 6. január. Tento posun vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.
Starý kalendár dnes okrem iných nasledujú patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje gregoriánsky kalendár.
Kultúrny kalendár nie je len matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Udalosti, ktoré mali pre národy osobitný význam, formovali ich počítanie času.
Regionálne zvyky vo svete
Pravoslávne Vianoce sa oslavujú s rozličnými regionálnymi zvykmi po celom svete:
- Rusko: Vianoce sú tichým a duchovným sviatkom. Štedrovečerná večera zahŕňa kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú zdobené ikonami.
- Srbsko: Tradičné pálenie badnjaka (dubovej vetvy) na Štedrý večer symbolizuje betlehemské jasle a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko: Pečie sa špeciálny chlieb nazývaný Christopsomo (Kristov chlieb), zdobený krížom a rodinnými symbolmi.
- Ukrajina: Kľúčovým pokrmom je varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Populárne sú aj kolednícke sprievody.
Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce: Duchovná podstata
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu. Je obdivuhodné, že aj v dobe globalizácie si pravoslávni zachovali zvyky a tradície svojich predkov, siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické používanie cirkevnoslovančiny ako bohoslužobného jazyka.
Na Slovensku sa k približne 50 000 pravoslávnych veriacich, sústredených najmä na východe krajiny, pripájajú aj odídenci z Ukrajiny. Sviatočné obdobie je časom radosti, pokoja a posilnenia rodinnej súdržnosti.
tags: #oslava #a #zvyky #pravoslavnych #vianoc