Úvod do histórie obce Svinia
Obec Svinia sa nachádza v Šarišskej vrchovine, v údolí Veľkej a Malej Svinky. Patrí medzi najstaršie obce v bývalej Šarišskej župe. Dedina patrila maďarskému rodu Meršeovcov z Budapešti od roku 1262 do roku 1918. Z minulosti tu ostalo veľa kultúrne významných pamiatok.
Najstaršie dejiny a pôvod názvu
Prvým známym vlastníkom osady Svinia bol okolo roku 1210 slavónsky bán Bank z rodu Bór, ktorý bol v službách kráľa Ondreja II. Po jeho smrti a následných udalostiach pripadol majetok vrátane osady Svinia novému uhorskému kráľovi Belovi IV. Toto dokazuje, že dedina existovala už začiatkom 13. storočia.
Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1262, kedy sa spomína ako posessio Sanefalva. V tomto roku uhorský panovník Belo IV. daroval generálovi Meršemu rozsiahle územia, ktoré predtým patrili Bankovi. Do tohto daru patrilo aj územie zaberajúce doliny potokov Veľkej a Malej Svinky a osada Svinia (Sanefalva).
Teórie o pôvode názvu Svinia:
- Prvá teória: Názov Svinia mohol vzniknúť podľa rieky. Pôvodný slovenský názov dnešnej Veľkej a Malej Svinky bol Svinná.
- Druhá teória: Názov môže pochádzať aj od slova "sviňa". Ak by názov zachytil skutočnosť, že tunajší poddaní chovali svine z poverenia kráľa, vznik osady by sa datoval do 11. a 12. storočia. Táto teória je menej pravdepodobná, keďže názov nemá charakteristické znaky dedín služobníkov.
Rod Szinyei-Merše a jeho vplyv
Obec Svinia patrila rodu Szinyei-Merše od roku 1262 až do roku 1918. Merše sa stal zakladateľom rodu. Jeho potomkovia, najmä vnuci, si rozdelili dedičné majetky vrátane Svinej na štyri časti. V roku 1320 patrilo k rodovým majetkom vo Svinej celkom 22 osád.
V druhej polovici 15. storočia zanikla dedina Sabultov, ktorá patrila k majetkom rodu Merše. Starší obyvatelia obce Svinia dodnes volajú túto časť dediny Sabultov.
Rodina Meršeovcov si od 15. storočia pridávala k rodovému menu prídomok Szinyei. V 16. storočí prešli na protestantskú vieru, aby sa vyhli plateniu daní. Snažili sa tiež zabezpečiť vzdelanie obyvateľov dediny zriadením školy, v ktorej v 17. storočí pôsobili evanjelickí učitelia.
Cirkevné a architektonické pamiatky
Rímsko-katolícky, gotický kostol vo Svinej je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1274. Po viacerých prestavbách stojí kostol dodnes. Pod kostolom sa nachádzajú hrobky majiteľov panstva Svinia.
V 17. storočí bola ku kostolu pristavená renesančná veža. Pod touto vežou ležali telá niektorých obetí prešovských jatiek.
Kúria je jednopodlažná budova s rovnými stropmi, v ktorej sa dnes nachádza základná osobitná škola.
Kaštieľ z druhej polovice 18. storočia je ďalšou významnou pamiatkou.
Svinia v obdobiach stavovských povstaní a Caraffových ukrutností
Obec Svinia bola hospodársky najväčšou a najdôležitejšou dedinou v Šarišskej stolici. Obyvatelia sa zaoberali tkaním, poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. Svinia patrila medzi strediská výroby ľudového textilu, ktoré vynikali svojou farebnosťou a prevažne červeným základom.
Obec mala výhodnú polohu na križovatkách starých obchodných ciest, čo využili tunajší šľachtici, ktorí požiadali o povolenie konania trhu každý štvrtok. Toto povolenie dostali v roku 1493 od kráľa Vladislava, avšak trh sa neudomácnil pre blízkosť Prešova a Svinia ostala dedinou.
V roku 1687 sa v Prešove konal súdny proces proti príslušníkom odbojnej šľachty, vedený Imrichom Tőkőlim. Generál Antonio di Caraffa zostavil súdny tribunál, ktorého výsledkom boli tzv. prešovské jatky. Popravených bolo 24 mešťanov a šľachticov evanjelického vyznania.
Klára Szinyeiová, vdova po Mikulášovi Szinyei-Merše, sa spolu so synom J. Radvanského Jánom, snažili dôstojne pochovať telá svojich rodín. V noci v roku 1687 boli štyri telá - Keczera, Radvanského, J. Bertóka a G. Palástyho - prevezené do Svinej, ktorá bola v tom čase evanjelická. Pochované boli v hrobke pod kostolnou vežou. Ján Radvanský si zobral hlavu svojho otca do rodinnej hrobky v Radvani.
Život poddaných a sociálna štruktúra v 18. a 19. storočí
V roku 1772 žilo vo Svinej 57 poddanských domácností. Najpočetnejšie boli sedliacke domácnosti (37), nasledované podželiarmi (14) a najmenšou skupinou želiarov (6).
Podželiari (14 domácností) nemali vlastný dom a bývali spoločne v jednom dome alebo v majerských staviskách. Každá podželiarska rodina bola povinná odpracovať ročne 12 dní. Tieto dve skupiny tvorili najchudobnejšiu časť obyvateľov obce.
Sedliacke rodiny mali pracovné povinnosti, naturálie a dane určené Tereziánskym urbárom. Každoročne museli odpracovať 26 dní s dobytkom alebo 52 dní bez dobytka, zaplatiť jeden zlatý, odovzdať jedného kohúta, jedno kurča, šesť vajec a pol siahy dreva na kúrenie a maslo. Sedliacka rodina s koňom sa považovala za bohatšiu skupinu.
V roku 1828 žilo vo Svinej 48 poddanských rodín. Počet sedliackych rodín klesol z 37 (v roku 1772) na 31.
Obec Svinia na začiatku 20. storočia
V roku 1918 sa Svinia stala súčasťou Československej republiky. Rodine Szinyei-Merše patrili v obci dva kaštiele. Kaštieľ na pravej strane hlavnej cesty nebol obývaný svojimi majiteľmi od roku 1917, pretože Szinyeiovci-Meršeovci bývali v Budapešti a prichádzali len na letné dovolenky. Kaštieľ na ľavej strane bol obývaný nájomcami veľkostatku.
Asi 70 metrov pred kaštieľmi žili najchudobnejší obyvatelia obce - želiari a podželiari. Štyri želiarske rodiny žili spolu v jednom drevenom dome ob lienom hlinou, pričom každá rodina mala k dispozícii jednu izbu a komoru, chodba bola spoločná.
Podželiari bývali na nižšom konci dediny, viacero rodín spolu. Ostatní obyvatelia žili v roľníckych usadlostiach. Domy boli najprv drevené, neskôr murované z kameňa a tehál. Zariadenie bežnej roľníckej rodiny bolo skromné, väčšinou vyrobené z dreva.
Rómska komunita a prvé písomné zmienky
Prvé písomné zmienky o Rómoch v obci Svinia pochádzajú už z polovice 19. storočia, kedy si kočovní Cigáni nechávali narodené deti zapisovať do miestnej matriky. Išlo o rómske rodiny Makulovcov a Lakatošovcov.
Rómovia sa v obci usadili až po roku 1917, kedy prišla do Svinej prvá rómska rodina - Miľo a Haňa Kalejovci. Sprevádzal ich miestny kňaz Jozef Dobranský, s cieľom pomáhať na fare.
Rekonštrukcia kostola a objav ostatkov
V roku 1930 sa začala rekonštrukcia kostola vo Svinej. Počas prác robotníci objavili ľudské kosti. Vtedajší farár, dekan Dobranský, ktorý poznal Rezikove spisy, si uvedomil, že tieto kosti by mohli patriť obetiam Caraffových jatiek. Tieto informácie boli uchovávané na fare vo Svinej.
Šarišský evanjelický seniorát potvrdil, že v Rezikovom diele "Theatrum Eperiense Publicum" sa nachádzajú fakty potvrdzujúce, že niektoré z obetí prešovských jatiek sú pochované pod kostolnou vežou vo Svinej.
Katolícka cirkev povolila exhumáciu tiel. Dňa 24. septembra 1930 sa vo Svinej vykonala exhumácia. V hĺbke 10 metrov sa našla dubová truhla s dvoma lebkami a kosťami. Tesne pod ňou sa našla druhá truhla s jednou lebkou a kosťami. Pod touto kostrou ležala ďalšia kostra bez hlavy.
Po odbornom skúmaní Dr. Austerlitza bolo potvrdené, že pozostatky sú asi dvesto rokov staré a ide o mužské kosti. Na základe Rezikových spisov komisia usúdila, že ide o telá obetí prešovských jatiek: Juraja Radvanského, Andreja Keczera, Jána Bertóka a Gabriela Palástyho.