Pravoslávna cirkevná obec v Ľutine predstavuje jedno z najvýznamnejších pútnických centier na Slovensku, ktorého história siaha až do obdobia raného Československého štátu. Významnú úlohu v obnove pravoslávia v tejto oblasti zohral v roku 1930 duchovný otec prot. Vasilij Solovjev. Pod jeho vedením bol položený základ pre cirkevný život veriacich vybudovaním kamenného Chrámu zasväteného Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
V roku 1933 sa Ľutinská pravoslávna cirkevná obec stala registrovanou inštitúciou pod číslom 186565/6/1933 Krajského úradu, čo svedčí o jej formovaní a narastajúcom význame.
História a význam pútnického miesta
Ľutina je bezpochyby jedným z najznámejších pútnických centier jednoty už od raného obdobia Československého štátu. Už od pradávna prítomnosť občanov pravoslávneho vierovyznania prispieva k tomu, že sa v roku 1930 obnovuje pravoslávie pod vedením charizmatickej osobnosti - duchovného otca prot. Vasilija Solovjeva. Tým sa položil pevný základ pre cirkevný život pravoslávnych veriacich v podobe vybudovania kamenného Chrámu zasväteného Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
Pospolitosť a snaha veriacich v roku 1933 viedla k tomu, že sa ľutinská Pravoslávna cirkevná obec stala registrovanou aj Krajským úradom pod číslom 186565/6/1933.
Najvýznamnejším pútnickým miestom Prešovskej eparchie je práve Ľutina v sabinovskom protopresbyteráte. Eparchiálna odpustová slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa tradične koná v auguste. V správe o ľutinskom zjavení sa spomína, že 19. augusta 1851 na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára), sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili na Ľutinskej hore kríž. Na dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú dala duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Nastalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Výsledky komisie boli poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu. Tá ich schválila a 24. mája 1855 Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, v ktorom sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno v Ľutine získať. V roku 1988 bol chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku Minor. V roku 2004 sa tu uskutočnila už stopäťdesiata gréckokatolícka púť.
Program odpustovej slávnosti
Tradičná odpustová slávnosť v Ľutine sa koná v dňoch 16. - 17. augusta. Program sa zvyčajne začína v sobotu podvečer bazilikou archijerejským celonočným bdením, ktoré často vedie prešovský arcibiskup metropolita.
Po skončení bdenia nasleduje v priamom prenose Rádia LUMEN svätá liturgia, pri ktorej metropolita prednesie homíliu.
V nedeľu predsedá metropolita Jonáš archijerejskej svätej liturgii. Počas nej sa často prihovorí pútnikom aj apoštolský nuncius na Slovensku.
Príklad programu z roku 2005
V roku 2005 program slávnosti prebiehal nasledovne:
Sobota 27. augusta 2005
- Bazilika:
- 16:00 Veľká večiereň
- 17:00 Svätý ruženec
- 18:00 Svätá liturgia slovenská
- 20:00 Akadémia o pútnickom mieste Ľutina
- 21:00 Svätý ruženec
- 22:00 Svätá liturgia cirkevnoslovanská
- 24:00 Polnočnica
- Hora:
- 15:00 Svätenie vody
- 16:00 Svätý ruženec
- 17:00-20:00 Program v bazilike
- 20:00 Mládžnícky program
Nedeľa 28. augusta 2005
- Bazilika:
- 01:00-5:00 Modlitba žalmov - Žaltár
- 05:00 Utiereň
- 06:30 Svätá liturgia cirkevnoslovanská
- 08:30 Moleben k presvätej Bohorodičke
- 09:30 Sprievod na Mariánsku horu
- Hora:
- 02:00 Premietanie filmu o eucharistických zázrakoch „Tajomná prítomnosť …“
- 04:00 Eucharistická poklona
- 06:00 Akatist
- 07:30 Svätá liturgia slovenská
- 09:00 Svätý ruženec
- 10:00 Archijerejská svätá liturgia cirkevnoslovanská, myrovanie
Sviatosť zmierenia bola možná prijať v sobotu od 16:00 hod. do 24:00 hod. a v nedeľu od 5:00 hod.
Návštevy významných cirkevných predstaviteľov
Pútnické miesto v Ľutine navštevujú pravidelne významní cirkevní predstavitelia. V nedeľu 27. augusta 2017 ráno zavítal do Ľutiny Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav.
Privítal ho miestny duchovný správca prot. Demeter Paster, ktorý vyjadril radosť z jeho príchodu na toto významné pútnické miesto.
Počas slávnostnej svätej liturgie, ktorú vladyka odslúžil spolu s viacerými duchovnými z rôznych arcidekanátov, udelil aj vyznamenania.
Kázanie o živote Presvätej Bohorodičky
Vladyka Rastislav sa v kázni prihovoril veriacim s hlbokými myšlienkami o živote a Usnutí Presvätej Bohorodičky. Podľa jeho slov, život a Usnutie Presvätej Bohorodičky môžeme nazvať „čudným". „Toto slovo, ktoré dnes používame v zmysle zvláštny, nepochopiteľný, v cirkevnej slovančine znamená zázračný, nadprirodzený. Život Presvätej Bohorodičky môžeme nazvať čudným v obidvoch zmysloch - bol naozaj zázračný i zvláštny."
Vladyka pripomenul:
- Jej „čudné" - zázračné a zvláštne Počatie - plod viery a modlitby Jej prestarnutých rodičov.
- Jej „čudné" - zázračné a zvláštne Narodenie nám má navždy pripomínať, že spása ľudského rodu nebola dielom našej prirodzenosti, ale Božej blahodate.
- Jej „čudné", t. j. zázračné a zvláštne Uvedenie do jeruzalemského Chrámu. Rodičia Ju ako trojročnú privádzajú do jeruzalemského Chrámu slúžiť Hospodinovi. Vtedajší veľkňaz Zachariáš z vnuknutia Svätého Ducha Ju uvádza do „Svjatája Svjatých" - najposvätnejšieho miesta jeruzalemského Chrámu, za oponu do veľsvätyne, kam on sám mal právo vstupovať len raz do roka.
Vladyka ďalej prirovnal symboliku predmetov uschovaných v jeruzalemskom Chráme k Presvätej Bohorodičke: Ona je tá pravá Archa, ktorá v Sebe nosila vtelené Božie Slovo. Ona je tá pravá Áronova palica, keďže Jej panenská ľudská prirodzenosť priniesla svetu Kvet - Bohočloveka.
„Aký zázračný a zvláštny bol celý život Presvätej Bohorodičky, taký zázračný a zvláštny bol i Jej odchod z tohto sveta. Kiež by sme aj my prežili tento pozemský život, tak ako Ona - s neochvejnou vierou v Boha a dôverou Jeho Prozreteľnosti," dodal vladyka.
Na konci sv. liturgie sa k veriacim prihovoril aj miestny duchovný správca o. Demeter. Vyslovil úprimné poďakovanie vladykovi za udelenie cirkevného vyznamenania.
