Život býva často prirovnávaný k dlhej a niekedy náročnej ceste. Často sa hovorí, že život je ako cesta autobusom, kde každý z nás je pasažierom na svojej jedinečnej trase plnej zastávok, zmien smeru a nečakaných zážitkov.
Začiatky a hľadanie vlastného smeru
Od narodenia sa o nás starajú rodičia, starí rodičia a starší súrodenci. Sú našimi prvými "vodičmi" a sprievodcami. Neskôr však nastane bod, v ktorom by sme sa o svoj život mali začať starať sami. Vtedy prichádza čas rozhodnúť sa, ktorou cestou sa vydáme.
Už počas školy som sa snažil/a živiť svojím darom písma. Čoskoro som však pochopil/a, že písať o domácej a zahraničnej politike a ekonomike ma nikdy skutočne nebavilo. Táto realizácia bola ako zmena trasy v polovici cesty, kde človek hľadá nový, pre seba zmysluplnejší smer.
Výzvy a objavovanie poslania
Cesta za vlastnými snami a poslaním nie je vždy jednoduchá. Pracovné skúsenosti, napríklad v jednej z typických bratislavských agentúr, môžu byť súčasťou tejto etapy. Vtedy som si uvedomil/a hodnotu každého slova, napríklad jediný článok, ktorý videlo len približne 15 ľudí, mohol reálne zachrániť ľudský život. V takej chvíli človek pochopí, že je užitočný a že tu je z určitého dôvodu. Takáto cesta za objavovaním samého seba a svojho poslania nikdy neskončí, je to neustály proces.
Niekedy je potrebné vystúpiť zo zóny komfortu. Kto z nás už opustil svoje „safety place“ vo vlastnej detskej izbe? Je to krok do neznáma, ale zároveň aj k novým príležitostiam a objavom.
Nové obzory a pomoc druhým
Pre mnohých ľudí predstavuje táto cesta aj príležitosť pomáhať, napríklad prostredníctvom neziskových organizácií, ktoré dobrovoľníkov vysielajú do zahraničia. Medzi najnavštevovanejšie krajiny v rámci pomoci patrí Afrika, do ktorej sa najviac zapája napríklad Katolícka Charita, VŠ sv. Alžbety v Bratislave alebo Dobrá novina.
Možno si niekto povie: „Myslíš si, že Afrika je pre teba tvrdým orieškom?“ Ale práve takéto výzvy nás posúvajú vpred. Nielen spolupráca s detičkami, ale aj projekty s odlišným záberom činností, ako je ochrana zvierat a životného prostredia, ukazujú rozmanitosť možností. Dôležité je počúvať, kam smeruje tvoje srdce a čo ťa v skutočnosti urobí šťastným.
Vrcholné momenty a poznanie
Príkladom takejto cesty plnej výziev a objavov môže byť aj skutočná skúsenosť, kedy sme v dňoch 10. - 13. cestovali autobusom nekonečných 15 hodín na dôležité podujatie. Keď už sme napokon došli, išli sme na prezentáciu, tam nás odmerali, zaregistrovali a išli sme sa ubytovať. Bývali sme asi 30 minút od haly vo Veľkom ranči. V okolí boli schátrané staré domy a strach naháňalo veľké množstvo psov, čo ukazuje, že aj na ceste za cieľom sa môžeme stretnúť s nečakanými ťažkosťami a nepohodlím.
Po príchode do haly som sa ocitla medzi ľuďmi rôznej národnosti. Bol to úžasný pocit, že práve ja sa toho môžem zúčastniť a som tu, medzi nimi. Večer o 18:40 sme začali súťažiť, najskôr sme predviedli svoje voľné zostavy, ktoré sa skladajú z akrobatických, tanečných a silových prvkov. Keď som vkročila na pódium, bola som veľmi nervózna, pokiaľ ma nevyhlásili ako Luciu Zavadzanovú. V tom momente som sa začala smiať, pretože takto ma volá pán učiteľ Dominik.
Absolventské skúšky na nižšie sekundárne umelecké vzdelanie 2014/2015
Zostava sa mi podarila, aj keď som vedela, že mám ešte rezervy. Po voľnej zostave sme išli pózovať. Keď som kráčala na pódium, zrazu ma chytil za rameno pódiový organizátor a povedal mi s úsmevom na perách: „Everything is okay“. Dodalo mi to silu a ja som s úsmevom vykročila na pódium. Pózovanie ubehlo veľmi rýchlo, až tak rýchlo, že som si ani neuvedomila, že pózujem.
Keď už sme konečne sedeli v šatni a po dlhej dobe sa trošku napili, prišla kamarátka a zakričala, že sme všetky Slovenky vo finále. Nemohla som tomu uveriť. V nedeľu som bola úplne bez stresu. Na pódiu vo voľnej zostave som si to užila, podala som môj najlepší výkon, aj pri pózovaní som sa veľmi dobre cítila. Za chvíľočku sme sa zoradili a išli na vyhodnotenie. Keď vyhlásili moje meno, bol to krásny pocit, až vtedy som si uvedomila, že som na majstrovstvách sveta skončila na krásnom 6. mieste s pohárom a diplomom v ruke.
Význam cesty
Takéto prežitky sú koncom cesty plnej zážitkov, emócií a prekrásnej atmosféry. Bez ohľadu na dĺžku či náročnosť, každá cesta, či už symbolická alebo skutočná, nás učí, formuje a posúva vpred. Život ako cesta autobusom nás učí prispôsobivosti, odvahe a nachádzaniu krásy aj v tých najneočakávanejších zákutiach. Nech už smeruje tvoje srdce kamkoľvek, táto cesta je tou najdôležitejšou, akou kedy pôjdeš.