Magurka, banícka osada v Nízkych Tatrách, sa každoročne stáva cieľom pútnikov z Liptova a širokého okolia. Veriaci sem prichádzajú na odpustovú slávnosť Ružencovej Panny Márie, ktorá sa tradične uskutočňuje v prvú októbrovú nedeľu. Táto púť ponúka príležitosť na duchovné povzbudenie a vytvorenie srdečného ľudského spoločenstva.
Historické pozadie Magurky a jej baníckeho kostola
Osada Magurka (historicky Auraria Magurka) vznikla už v 13. storočí ako banícka osada mesta Ľupče. Nevieme presne, do akej farnosti banská obec pôvodne patrila, ale dá sa predpokladať, že v jej začiatkoch bola filiálkou Partizánskej Ľupče. Po reformácii v roku 1704 bola Magurka začlenená do obvodu farnosti Ružomberok, ku ktorej vtedy patrili aj Liptovská Lúžna, Liptovská Osada a Liptovské Revúce. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1825 bola Magurka filiálkou Liptovskej Lúžnej.
Prvá drevená kaplnka a jej vybavenie
Z tejto vizitácie sa dozvedáme, že prvú drevenú kaplnku si baníci na Magurke vybudovali svojpomocne v roku 1798. Schádzali sa v nej na bohoslužbách, keď im počasie nedovoľovalo ísť do farského kostola v Liptovskej Lúžnej. Kaplnka nebola v roku 1825 ešte benedikovaná a nemala ani žiadnu dotáciu, o jej údržbu sa starali miestni obyvatelia, vlastne celá obec. Zariadenie malej drevenej kaplnky tvoril malý oltár s obrazom svätého Klementa, štyri drevené svietniky a štyri lavice. Kostolný riad tvorila kropenička a pohrebný kríž. V malej vežičke sa nachádzali dva zvony. V roku 1825 na Magurke žilo 130 katolíkov a 8 evanjelikov.
Výstavba murovaného kostola
Uhorský kráľovský banský úrad v Magurke požiadal 14. mája 1911 Slúžnovský úrad v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči o vydanie povolenia na stavbu rímskokatolíckeho kostola v Magurke a zároveň predložil plány na stavbu. S výstavbou svätostánku súhlasil ešte v roku 1903 aj lesný komposesorát v Ľupči, ktorý na stavbu daroval pozemok s výmerou 200 štvorcových siah. Stavebná technika mala byť kombinovaná, stavebným materiálom bol kameň a tehla, krov mal byť drevený, strecha pokrytá šindľom. Stavebné práce viedol banský inžinier Jindřich Dvořák. Stavebné povolenie bolo vydané 7. júla 1911. V roku 1912 bol postavený murovaný kostol a zasvätený bol sv. Klementovi, patrónovi pôvodného dreveného kostolíka. V jeho veži sa dodnes zachoval aj obrovský rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko.
Svätý Klement - patrón baníkov a námorníkov
Svätý Klement (+ okolo roku 100 n.l.) bol pápež a mučeník. Všeobecne sa pokladal za mučeníka rannokresťanských čias. Podľa literárnej pamiatky Skutky sv. Klementa zo 4. storočia bol pre svoje obratné a rozsiahle apoštolské pôsobenie v Ríme poslaný do vyhnanstva na Krym. Tu musel ťažko pracovať v baniach, preto sa stal patrónom baníkov. Zabili ho údajne tak, že ho hodili do mora s kotvou okolo krku, preto je aj patrónom námorníkov.
Význam Magurky ako pútnického miesta
Dnes Magurka patrí do farnosti Partizánska Ľupča. Veriaci z Liptovskej Lúžnej, Ludrovej, Liptovských Sliačov, Liptovských Revúc a Liptovských Kľačian si veľmi uctievajú Pannu Máriu a radi za ňou putujú na Magurku. Zlatá Magurka bola odjakživa pre ľudí symbolom práce, zárobku a zabezpečenia každodenného chlebíka. V súčasnosti žije na Magurke len 8 trvalo prihlásených obyvateľov. Dnes ľudia prichádzajú na Magurku za rekreáciou a hlavne oddychom. Magurka sa pre veriacich kresťanov stala symbolom Duchovnej hory.
Nevieme presne, kedy sa začala sláviť slávnosť - odpust Ružencovej Panny Márie. Podľa žijúcich pamätníkov na Magurke si veriaci uctievali Pannu Máriu ružencom ešte v časoch, keď Magurka patrila do Liptovskej Lúžnej. Je povzbudzujúce, že veriaci zo širokého okolia si každoročne dajú tú námahu a putujú na túto duchovnú horu.
Priebeh odpustovej slávnosti
Slávnostná svätá omša zo sviatku Ružencovej Panny Márie sa začína o jedenástej hodine. Napríklad 1. októbra 2017 ju celebroval Mons. Jozef Jarab, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý vo svojej homílii pripomenul význam modlenia sa svätého ruženca, ktoré ochraňuje celú rodinu, a podčiarkol aj veľký prínos modlenia sa za kňazské povolania. V inom roku, 15. októbra, bol kazateľom duchovný otec Ondrej Švančara z Partizánskej Ľupče, ktorý si pozval aj správcu farnosti v Liptovských Sliačoch Jaroslava Chovanca a evanjelického farára z Partizánskej Ľupče Jána Molčana. Dôvody slávenia sviatku Ružencovej Panny Márie priblížil v homílii Vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov v Svätej zemi, ktorý celebroval svätú omšu. V ďalšom roku, 7. októbra, slávnostným kazateľom bol Vdp. Ladislav Saniga, dekan z Liptovského Mikuláša, ktorý povzbudil prítomných Božím slovom.
K sviatočným okamihom prispievajú aj spevokoly a hudobné skupiny. Napríklad spevokol z Námestova pod vedením rehoľnej sestry Rudolfy a hudobná a spevácka skupina Sliačanská sedmička z Liptovských Sliačov, ako aj spevokol Sliačania, spevácka skupina seniorov z Liptovských Sliačov a dychová hudba Lužňanka z Liptovskej Lúžnej. Po svätej omši sa všetci prítomní môžu občerstviť gulášom, ktorý každoročne pripravujú starostovia z okolitých obcí.
Vnútorný rozmer a duchovné povzbudenie
Veriaci prichádzajú na Magurku, lebo človek túži po hodnotách, ktoré nevidí očami. Sú to hodnoty, ktoré dáva Boh a my ich môžeme zažívať. Sú to dary, ktoré napĺňajú vnútornou radosťou našu dušu. Tam sa dejú veci, ktoré očami nevidíme. Štyria kňazi spovedajú pútnikov, mnohí sa potrebujú vyžalovať zo svojich trápení, hľadajú posilu pre život, ktorý často nie je ľahký.
Svedectvo uzdravenia
Príkladom je príbeh pútnika, ktorý pred rokmi prišiel na Magurku s ťažkou rakovinou. Mal zhubný nádor a myslel si, že už zomrie. Ten istý pútnik sa po operácii, chemoterapii a prekonaní hranice smrti, v nasledujúcich rokoch prišiel poďakovať na Magurku Panne Márii za uzdravenie. Povedal: „Prišiel som na Magurku, aby som sa poďakoval Panne Márii, ku ktorej som sa denne modlil za zdravie a život. Boli to pre mňa ťažké až beznádejné dni, ale znova zasvietilo slnko v mojom živote a ja sa tiež môžem z toho každé ráno tešiť. Každé ráno je pre mňa novým zázrakom.“ Tieto slová svedčia o tom, že Boh pomáha ľuďom, ktorí ho o to v modlitbe prosia, nezúfajú, ale dúfajú, veria a vytrvalo sa modlia. V našom živote sa dejú veci, ktoré sú našim očiam neviditeľné.
Poľský Multimilionár: Úspech mi Vzal Radosť zo Života!
Púť na Magurke je vnímaná dvojako. Navonok je to nádherný slnečný deň, stretnutie mnohých ľudí, občerstvenie po svätej omši. Ale túto púť možno vnímať aj vnútorne, tešiť sa z Božích darov, z krásy našej nesmrteľnej duše, z Božej lásky a nádherného spoločenstva Božích detí. Všetci môžu odísť z Magurky vnútorne posilnení a plní duševnej sily a chuti do života.
Organizačné zabezpečenie a poďakovanie
Už od skorého rána je okolo kostolíka pohyb miestnych hasičov na čele s pánom Celestínom Vajdom. Každoročne sa s veľkou profesionalitou postarajú o zaparkovanie áut a bezpečnú premávku, čím predchádzajú chaosu a problémom s parkovaním. Patrí im úprimná vďaka za obetu a veľkú ochotu pomôcť. Tiež je potrebné upraviť okolie kostola - pokosiť a vyhrabať trávu, o čo sa stará pán Stanislav Lupták so svojou čatou. Aj im patrí pochvala a úprimná vďaka.
Rektor KU Mons. J. Jarab poďakoval Mons. J. Jarabovi za povzbudivé slová. Veľké ďakujem patrí všetkým ľuďom, ktorí sa pričinili o krásnu odpustovú slávnosť. Občerstvenie pre pútnikov - guláš - pripravili Združenie priateľov prírody z Liptovských Sliačov, obec Liptovské Sliače a starostovia obcí Liptovských Sliačov a Partizánskej Ľupče. Za ozvučenie patrí vďaka firme Kingston. Súčasťou poďakovania je aj vyjadrenie vďaky všetkým, ktorí svojím spevom povzniesli slávnosť a akoukoľvek formou sa podieľali na príprave a priebehu tejto udalosti. Vytvorila sa pritom výborná atmosféra, kde si ľudia zahrali, zaspievali a popri tom porozprávali o svojich radostiach, ale i starostiach. Nebeská Matka nás spája. Magurka - to je reálny kopec (1060 m n.m.). Každý odíde z toho kopca akýsi iný, radostnejší a oslobodený od každodenných starostí.