Pútnické miesto Magurka, nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1060 metrov nad morom, je významným centrom duchovného života pre veriacich z Liptova a širokého okolia. Toto miesto, hoci dnes s iba 8 trvale prihlásenými obyvateľmi, je už po stáročia symbolom hlbokej zbožnosti a stalo sa pre kresťanov symbolom Duchovnej hory. Každoročne sa tu koná odpustová slávnosť Ružencovej Panny Márie, ktorá láka stovky pútnikov hľadajúcich duchovné povzbudenie a srdečné ľudské spoločenstvo.
Historický kontext a duchovný význam Magurky
Osada Magurka vznikla už v 13. storočí. Hoci sa nevie presne, do akej farnosti banská osada pôvodne patrila, predpokladá sa, že v jej začiatkoch bola filiálkou Partizánskej Ľupče. Po reformácii v roku 1704 bola Magurka začlenená do obvodu farnosti Ružomberok, kam patrili aj Liptovská Lúžna, Liptovská Osada a Liptovské Revúce. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1825 bola Magurka filiálkou Liptovskej Lúžnej.
Naozaj nevieme, kedy presne sa začala sláviť slávnosť - odpust Ružencovej Panny Márie. Podľa žijúcich pamätníkov na Magurke si veriaci uctievali Pannu Máriu ružencom ešte v časoch, keď Magurka patrila do Liptovskej Lúžnej. Dnes je Magurka súčasťou farnosti Partizánskej Ľupče, avšak aj vo farnostiach Liptovská Lúžna, Ludrová, Liptovské Sliače, Liptovské Revúce a Liptovské Kľačany si veriaci veľmi uctievajú Pannu Máriu a radi za ňou putujú na Magurku. Zlatá Magurka bola odjakživa pre ľudí symbolom práce, zárobku a zabezpečenia každodenného chlebíka. Dnes sem ľudia prichádzajú za rekreáciou a hlavne oddychom.
Vnútorný pohľad: Prečo veriaci prichádzajú na Magurku?
Ľudia prichádzajú na Magurku, pretože človek túži po hodnotách, ktoré nevidí očami. Sú to hodnoty, ktoré dáva Boh a my ich môžeme zažívať. Sú to dary, ktoré napĺňajú vnútornou radosťou našu dušu. Tam sa dejú veci, ktoré očami nevidíme. Štyria kňazi spovedali pútnikov, mnohí sa potrebujú vyžalovať zo svojich trápení, hľadajú posilu pre život, ktorý často nie je ľahký.
Ako príklad možno uviesť príbeh pútnika, ktorý pred dvoma rokmi prišiel na Magurku s ťažkou rakovinou. Mal zhubný nádor a myslel si, že už zomrie. Ten istý pútnik sa v uplynulom roku prišiel poďakovať na Magurku Panne Márii za uzdravenie. Podstúpil ťažkú operáciu, prešiel chemoterapiou, bol na hranici smrti, veľa si vytrpel a zrazu choroba akoby zázrakom odišla. Bol veľmi šťastný a povedal: „Prišiel som na Magurku, aby som sa poďakoval Panne Márii, ku ktorej som sa denne modlil za zdravie a život. Boli to pre mňa ťažké až beznádejné dni, ale znova zasvietilo slnko v mojom živote a ja sa tiež môžem z toho každé ráno tešiť. Každé ráno je pre mňa novým zázrakom.“ Tento príklad ukazuje, že Boh pomáha ľuďom, ktorí ho o to v modlitbe prosia, nezúfajú, ale dúfajú, veria a vytrvalo sa modlia. V našom živote sa dejú veci, ktoré sú našim očiam neviditeľné. Púť na Magurke je možné vnímať dvojako - vonkajším i vnútorným pohľadom. Vonkajším pohľadom je nádherný slnečný deň, množstvo ľudí a spoločné radosti, ale vnútorným pohľadom je to radosť z Božích darov, z krásy nesmrteľnej duše, z Božej lásky a nádherného spoločenstva Božích detí. Všetci môžu z Magurky odísť vnútorne posilnení a plní duševnej sily a chuti do života.
Vývoj sakrálnych stavieb na Magurke
Z vizitácie z roku 1825 sa dozvedáme, že prvú drevenú kaplnku si baníci na Magurke vybudovali svojpomocne v roku 1798. Táto kaplnka však ešte v roku 1825 nebola benedikovaná a nemala žiadnu dotáciu, takže o jej údržbu sa starali miestni obyvatelia, vlastne celá obec. Ľudia sa tu schádzali na bohoslužby najmä vtedy, keď im nepriaznivé počasie nedovoľovalo ísť do farského kostola v Liptovskej Lúžnej. Zariadenie malej drevenej kaplnky tvoril malý oltár s obrazom svätého Klementa, štyri drevené svietniky a štyri lavice. Kostolný riad tvorila kropenička a pohrebný kríž. V malej vežičke sa nachádzali dva zvony. V roku 1825 žilo na Magurke 130 katolíkov a 8 evanjelikov.
Kostol svätého Klementa
Uhorský kráľovský banský úrad v Magurke požiadal 14. mája 1911 Slúžnovský úrad v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči o vydanie povolenia na stavbu rímskokatolíckeho kostola v Magurke a zároveň predložil plány na stavbu. S výstavbou svätostánku súhlasil ešte v roku 1903 aj lesný komposesorát v Ľupči, ktorý na stavbu daroval pozemok s výmerou 200 štvorcových siah. Stavebná technika mala byť kombinovaná, stavebným materiálom bol kameň a tehla, krov mal byť drevený a strecha pokrytá šindľom. Stavebné práce viedol banský inžinier Jindřich Dvořák. So stavbou nakoniec súhlasil aj mestský úrad v Ľupči a stavebné povolenie bolo vydané 7. júla 1911. V roku 1912 bol postavený murovaný kostol a zasvätený bol svätému Klementovi, patrónovi pôvodného dreveného kostolíka. V jeho veži sa dodnes zachoval obrovský rapkáč, ktorý bolo počuť široko-ďaleko.
Svätý Klement (zomrel okolo roku 100 n.l.) bol pápež a mučeník, považovaný za mučeníka ranokresťanských čias. Podľa literárnej pamiatky „Skutky svätého Klementa“ zo 4. storočia bol pre svoje apoštolské pôsobenie v Ríme poslaný do vyhnanstva na Krym. Tu musel ťažko pracovať v baniach, preto sa stal patrónom baníkov. Údajne bol zabitý tak, že ho hodili do mora s kotvou okolo krku, preto je aj patrónom námorníkov.
Organizácia a priebeh odpustovej slávnosti
Zorganizovať takúto slávnosť v horách v nadmorskej výške 1060 m n.m. nie je jednoduché. Je potrebné, aby vyšlo počasie, preto sa odpust často koná v nedeľu pred sviatkom, kým sa počasie ešte nezmení a nehrozí sneh. Na slávnosť je potrebné zabezpečiť mnoho vecí: kvalitné ozvučenie, pokosiť a vyčistiť celé okolie kostola, zabezpečiť pre ľudí autobusy, upratať a vyzdobiť kostol, pripraviť ingrediencie na guláš a uvariť ho.
Poďakovanie organizátorom a prispievateľom
Na príprave a priebehu odpustovej slávnosti sa každoročne podieľa mnoho obetavých ľudí a organizácií. Kľúčovú úlohu zohrávajú miestni hasiči, ako napríklad pán Celestín Vajda a jeho tím, ktorí s veľkou profesionalitou zabezpečujú parkovanie áut a bezpečnú premávku. Ich pomoc je neoceniteľná, bez nich by nastal chaos a pútnici by mali problém s parkovaním. Patrí im úprimná vďaka za obetu a ochotu pomôcť. O úpravu okolia kostola, kosenie a vyhrabanie trávy sa stará pán Stanislav Lupták so svojou "čatou".
Medzi pravidelných prispievateľov patria aj starostovia okolitých obcí, ktorí každoročne pomáhajú s prípravou a zúčastňujú sa na slávnostiach, čím idú dobrým príkladom. Obecný úrad takisto pomáha pri kosení a čistení areálu. Spoločnosť LK Servis prispieva ingredienciami (mäso, zemiaky) do guláša. Pán Ivan Janči poskytuje na svojej chate Združeniu priateľov prírody prenocovanie, aby mohli hneď skoro ráno začať variť guláš. Združenie priateľov prírody z Liptovských Sliačov, ktoré má už 30 zanietených a ochotných členov, nielenže varí veľmi chutný guláš (ktorého bolo pripravených až 420 porcií), ale aj obnovuje kaplnky a kríže v Liptovských Sliačoch a Partizánskej Ľupči. Firma KING Light & Sound si zobrala patronát nad každoročným ozvučením odpustu a poskytuje ho ako sponzorstvo. Mária Brečková, členka Združenia priateľov prírody, pripravuje mariánske piesne, ktoré už hodinu pred slávnosťou znejú z reproduktorov a ladia pútnikov na duchovnú mariánsku atmosféru. Ženy z Liptovskej Osady, ktoré majú blízky vzťah ku kostolíku na Magurke, sa starajú o jeho upratanie a výzdobu. Patrí im vďaka aj za obetavú prípravu vonkajšieho oltára, bez ktorého by sa slávnosť nemohla vonku uskutočniť. Ženy a muži v krásnych farebných krojoch zo Sliačov prinášajú obetné dary a prispievajú pekným spevom, ako aj ich neopakovateľnými šiškami, ktoré veľkodušne doprajú miestnemu farárovi.
Môj otec Gulag 2008 SK Dokument
Odpustová slávnosť 1. októbra 2017
V nedeľu 1. októbra 2017 putovali veriaci najmä z regiónu Liptova na odpustovú slávnosť Ružencovej Panne Márie na Magurke pri Partizánskej Ľupči. Tento rok ich tam prišlo okolo 700. Svätú omšu za krásneho slnečného počasia celebroval Mons. Jozef Jarab, rektor Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku. Vo svojej homílii pripomenul význam modlenia sa posvätného ruženca, ktoré ochraňuje celú rodinu, a podčiarkol aj veľký prínos modlenia sa za kňazské povolanie. Správca farnosti v Partizánskej Ľupči Michal Regec poďakoval Mons. J. Jarabovi za povzbudivé slová, ktoré sa dostali aj jemu osobne v ťažkých chvíľach. S celebrantom sa pozná od štúdií v seminári. Veľké poďakovanie patrilo všetkým, ktorí sa pričinili o krásnu odpustovú slávnosť, vrátane spevokolu Sliačania, speváckej skupiny seniorov z Liptovských Sliačov, dychovej hudbe Lužňanka z Liptovskej Lúžnej a firme Kingston za ozvučenie. Občerstvenie pre pútnikov - guláš - pripravili Združenie priateľov prírody z Liptovských Sliačov a starostovia obcí Liptovských Sliačov a Partizánskej Ľupče.
Odpustová slávnosť 4. augusta 2016
Dňa 4. augusta 2016 o 11:00 hod. sa na Magurke konala ďalšia odpustová slávnosť. Navonok sa tu každoročne zídu pútnici, a svätá omša zo sviatku Ružencovej Panny Márie sa začala o jedenástej hodine, ktorú celebroval Vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov v Svätej zemi v Palestíne. V kázni povzbudil pútnikov k modlitbe posvätného ruženca. Pútnici odišli z Magurky vnútorne posilnení a plní duševnej sily a chuti do života, s pocitom, že Božie veci majú svoje pokračovanie. Odpustová slávnosť skončila poďakovaním miestneho správcu farnosti v Partizánskej Ľupči pútnikom za ich účasť a s prianím, aby si z Magurky odniesli do života hlavne vnútorné dary, ktoré im dáva Boh, a to sú Boží pokoj a duševná radosť.
K sviatočným okamihom prispel aj spevokol z Námestova pod vedením rehoľnej sestry Rudolfy a hudobná a spevácka skupina Sliačanská sedmička z Liptovských Sliačov. Bol tam prítomný aj duchovný otec Ondrej Švančara z Partizánskej Ľupče ako kazateľ, ktorý si pozval aj správcu farnosti v Liptovských Sliačoch Jaroslava Chovanca a evanjelického farára z Partizánskej Ľupče Jána Molčana. Dôvody slávenia sviatku Ružencovej Panny Márie priblížil v homílii. Vdp. Peter Halkoci, duchovný správca vo väznici v Ružomberku, vo svojej homílii zdôraznil, že duša človeka žije z modlitby, ktorá človeka vnútorne obohacuje, zjednocuje s Bohom a dáva silu odpúšťať. Poďakovanie patrí všetkým veriacim, bez ktorých by cirkev nemohla existovať a ktorí doputovali na horu Magurka, kde stojí náš milovaný kostolík Ružencovej Panny Márie. Svätú omšu svojím spevom obohatili farské zbory Lumen a Bambino Luci. Po svätej omši sa na dvore pána Weisa podával guláš, ktorý každoročne pripravujú starostovia z okolitých obcí.