Úvod: Premeny sviatku MDŽ
Medzinárodný deň žien (MDŽ), oslavovaný 8. marca, zažil priam krkolomné premeny. Pôvodne to mal byť deň boja za ženské práva, no neskôr sa jeho osláv zmocnili politické strany a robili ich po svojom. Inými slovami: muži ho bezočivo ukradli ženám a prispôsobili svojím zámerom. Napriek tomu MDŽ napokon zdomácnel a stal sa, aspoň na Slovensku, domácim sviatkom, ktorým je dodnes. Je to deň, keď si pripomíname boj za rovnoprávnosť žien, ich práva a prínos pre spoločnosť.
Aj keď má u nás mnoho ľudí MDŽ spojené hlavne s obligátnym červeným karafiátom, nebolo to tak vždy. Komunizmus tento deň využil a vďaka propagande ho doteraz mnohí neuznávajú, lebo ho spájajú práve s nie veľmi obľúbeným režimom.
Prvé kroky k Medzinárodnému dňu žien (koniec 19. a začiatok 20. storočia)
Stručné dejiny tohto sviatku sa začínajú pred viac ako storočím. Myšlienka koordinovať v jeden deň akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien nadväzovala na opakujúce sa demonštrácie robotníčok v amerických textilných továrňach, z ktorých sa rokmi stala tradícia. Historické súvislosti siahajú hlbšie, do 19. storočia. Už v roku 1908 sa v New Yorku zišlo a pochodovalo niekoľko tisíc šičiek, ktoré štrajkovali za skrátenie pracovnej doby, zvýšenie platov a v neposlednom rade tiež za volebné, politické a hospodárske práva pre ženy.
V roku 1909 členky Socialistickej strany Ameriky vyhlásili symbolicky Deň žien. Prvýkrát sa oslavoval 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch sa mal konať vždy v poslednú februárovú nedeľu. Od tej doby sa v USA slávil Národný deň žien vždy poslednú februárovú nedeľu. Tieto udalosti, spolu s protestom newyorských šičiek z roku 1857, ktoré sa dožadovali skrátenia pracovného času, lepších pracovných podmienok a rovnakej mzdy, akú dostávali muži, položili základy pre neskoršie medzinárodné uznanie.
Ustanovenie a fixácia dátumu 8. marca
Do Európy tento významný deň dorazil o dva roky neskôr. Tradícia oslavovať Medzinárodný deň žien bola zavedená na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Koncom augusta 1910 sa v Kodani zišli na konferencii socialistky a sociálne demokratky zo 17 krajín Európy. Na návrh Kláry Zetkinovej rozhodli, že oslava symbolického Medzinárodného dňa žien bude zatiaľ bez fixného dátumu. Už druhý rok sa podujatie konalo vo viacerých štátoch vrátane Rakúsko-Uhorska, avšak nie 8. marca, ale 19. marca. Malo to byť pripomenutím marcovej revolúcie v roku 1848, pričom ženy požadovali volebné právo a skoncovanie s ich diskrimináciou na pracovnom trhu.
Až v roku 1914 pripadol MDŽ prvýkrát na 8. marec. Podľa niektorých historikov chceli tým jeho organizátorky pripomenúť políciou brutálne potlačený protest newyorských šičiek ešte z roku 1857. Marcové protesty z roku 1917, korunované štrajkom petrohradských žien „za chlieb a mier“, viedli až k prvej ruskej revolúcii, ktorá pripravila o trón cára Nikolaja II. Nebola to ešte boľševická revolúcia, tá vypukla o pol roka neskôr. Dátum 23. februára 1917 podľa juliánskeho kalendára, keď sa v Petrohrade konala veľká demonštrácia žien proti svetovej vojne, pripadá na 8. marec podľa gregoriánskeho kalendára, čo viedlo k abdikácii cára a oficiálnemu uznaniu volebného práva ženám.
Tragédia v Triangle Shirtwaist Factory
Týždeň po prvých masových oslavách MDŽ v roku 1911 (19. marca) v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku, kde sa ho zúčastnilo vyše milióna žien a mužov, sa odohrala tragická udalosť v továrni Triangle Shirtwaist Factory, ktorá vyvolala solidaritu so ženami pracujúcimi v prekérnych podmienkach. V centre New Yorku, na 8. až 10. poschodí veľkej fabrickej budovy na Washingtonovom námestí, pracovalo vyše päťsto žien a okolo sto mužov. Ženy boli zväčša mladé prisťahovalkyne, najmä Talianky a poľské i ruské Židovky. Pracovný čas bol 14 hodín denne. V halách plných horľavých materiálov sa svietilo otvorenými plynovými horákmi a chýbali pohotovostné hasiace prístroje. V tom čase to boli v podobných výrobách štandardné pracovné podmienky.
V sobotu 25. marca 1911, len niekoľko minút pred koncom pracovného času, vzbĺkol na ôsmom poschodí požiar. Hoci hasiči prišli na miesto pomerne rýchlo, nemohli zasahovať, pretože ich rebríky boli príliš krátke. Zúfalé ženy sa rozhodli zachrániť si život skokom z okna, ale mnohé z nich netrafili do hasičských plachiet a sietí. Ostatným neostala nijaká šanca. Požiar si vyžiadal 146 ľudských životov, prevažne žien. V rokoch nasledujúcich po požiari sa téma pracovných podmienok žien a ich (ne)bezpečnosti stala nosnou pri všetkých demonštráciách na Medzinárodný deň žien v Európe i Amerike.
MDŽ v sovietskom Rusku a vplyv komunizmu
O každoročných oslavách 8. marca sa definitívne rozhodlo o štyri roky neskôr po ruskej revolúcii, na medzinárodnej konferencii zástupkýň ženských komunistických organizácií v Moskve v roku 1921. Od roku 1913 MDŽ oslavovali aj v cárskom Rusku. Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade bol roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako Medzinárodný deň žien.
Hlavnými heslami osláv MDŽ v prvej dekáde existencie sovietskeho Ruska bol boj za oslobodenie žien „od kuchynského otroctva“, ich maximálne zapojenie do pracovného procesu a budovania novej spoločnosti. Ako píše ukrajinská historička a antropologička Oksana Kisová, vtedajší sovietsky model emancipácie ženy vychádzal z predstavy takého zrovnoprávnenia, ktoré by ju formovalo do podoby ideálneho človeka. Vyrovnať sa mali takmer všetky rozdiely medzi pohlaviami. Tradičné ženské črty označila vládnuca ideológia za „buržoázne prežitky“. Strážkyňa rodinného kozuba sa stala symbolom regresu, zápecníctva predmetom satiry. Hrdinkami nových čias boli ženy budovateľky na „stavbách päťročnice“ vzdialených od ich domovov. Do ťaženia za takúto „novú ženu“ sa zapojilo aj socialistické umenie. Na titulné strany novín sa dostali ženy, ktoré si zvolili dovtedy čisto mužské povolanie.
História MDŽ v Československu a Slovenskej republike
V ČSR sa Medzinárodný deň žien prvýkrát oslavoval v roku 1921. O rok neskôr nadobudol už masový charakter. Po vzniku Československa si 8. marec „prisvojili“ ľavicové strany, predovšetkým sociálnodemokratická a od nej odčlenená komunistická. Keď listujeme v dobovej tlači z obdobia medzi svetovými vojnami, zistíme, že dňu žien najviac pozornosti venovali komunistické noviny.
Medzi dvoma svetovými vojnami a počas vojny
V súťaži s MDŽ mal Sviatok matiek počas prvej republiky zjavnú prevahu, a to aj vďaka podpore zo strany štátu. „Bol rovnako oktrojovaný za prvej ČSR ako MDŽ po roku 1945,“ hovorí etnologička Viera Feglová. „Rovnako to išlo zhora cez školy a ďalšie inštitúcie. Od svojej matky i starej matky viem, že v škole kreslili srdiečka s textom Mojej mamičke ku Dňu matiek.“ Pred vojnou bol Sviatok matiek blízky aj ľudovej strane a katolíckej cirkvi, keďže svoj pôvod odvádzal od Panny Márie.
Po vzniku Slovenského štátu sa MDŽ prestal pripomínať a začal sa oficiálne sláviť Deň slovenskej rodiny, ktorý rozširoval záber Sviatku matiek a postupne ho nahrádzal. Konali sa verejné zhromaždenia s kultúrnym programom a podľa pokynov ústredia HSĽS sa na nich mali zúčastňovať funkcionári i radoví členovia v čo najväčšom počte. Medzinárodný deň žien bol počas druhej svetovej vojny zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Pritom nacistický režim v Nemecku naďalej využíval na svoje ciele Sviatok matiek, len mu dal nový, rasistický obsah.
Obdobie po roku 1948
Po vojne sa obnovilo slávenie MDŽ i Sviatku matiek. Už vtedy dostali oslavy MDŽ manifestačný charakter a prebiehali nielen v mestách, ale i na vidieku. Organizovali ich komunisti a veľa pritom preberali zo sovietskych skúseností. Po roku 1948, keď si KSČ vydobyla monopol moci, sa oslavy MDŽ stali jednou z najdôležitejších masovopolitických akcií v roku a Sviatok matiek ustúpil do úzadia. Rok predtým vznikol Československý zväz žien a dal sa plne do služieb štátostrany. Pri oslavách 8. marca predstaviteľky zväzu zdôrazňovali, čo všetko robí nový režim pre ženy a čo sa už podarilo vykonať. Vznikla tradícia vyznamenávať ženy na Pražskom hrade. V roku 1950 ich delegáciu prijal „prvý robotnícky“ prezident Klement Gottwald. Prevládali v nej robotníčky úderníčky, prvé družstevníčky a mnohodetné matky.
MDŽ bol príležitosťou mobilizovať ženy na plnenie päťročných plánov a na získavanie ďalších pracovníčok do výroby. Počas dvoch víkendov, ktoré predchádzali 8. marcu, chodili v mestách po bytoch agitačné dvojice. Mali úlohu presviedčať navštívené ženy, aby prijímali záväzky na počesť MDŽ. Ale k čomu sa mohli zaviazať ženy v domácnosti, ktoré sa starali o kŕdeľ maloletých detí? Mohli sa zapojiť do zberu liečivých bylín, starých handier, ale napríklad aj kostí! Zároveň prudko rástla zamestnanosť žien, tak rýchlo, že nevyhnutne musela zaostávať výstavba jaslí a materských škôl. Ak v roku 1950 zostávalo trvalo v domácnosti ešte 1,7 milióna žien (údaj za celú ČSR), tak v roku 1980 to bolo už len 346-tisíc.
Chruščovovský odmäk a zmena charakteru osláv
V druhej polovici 50. rokov zafúkal čerstvý vietor z východu. Predchádzal tomu politický odmäk v Moskve, kde odsúdili najväčšie zločiny a chyby stalinizmu. Prejavilo sa to aj v „rehabilitácii“ hodnôt a atribútov každodennosti, predtým označovaných za „buržoázne prežitky“. Týkalo sa to napríklad módy, kozmetiky, predmetov v interiéri, niektorých prvkov etikety. Práve vtedy vznikla tradícia obdarúvať sovietske ženy 8. marca kvetmi, sladkosťami či inými príjemnými maličkosťami. „Koncom 60. rokov sa deň žien preniesol z verejného priestoru do súkromného, transformoval sa na domáci sviatok blízky Dňu matiek,“ tvrdí Kisová. Čo však neznamená, dodáva, že na oficiálnej úrovni sa prestalo s ideologizáciou MDŽ a s propagandistickým vykresľovaním „správnej“ sovietskej ženy ako budovateľky komunizmu a nezmieriteľnej bojovníčky za svetový mier.
Chruščovovský odmäk sa po čase prejavil aj v Československu, veď domáci režim sa naďalej riadil sovietskym vzorom. Oslavy na pracoviskách sa obohatili už začiatkom 60. rokov napríklad o módne prehliadky. Ženy dostávali darčeky (zväčša tri klinčeky, mydlo, uterák, poukážku na nákup určitého tovaru). Po tejto oficiálnej časti prišla neoficiálna, na ktorej sa niekde zúčastnili aj manželia či partneri žien. Škoda, že 8. marec sa nestal aj v Československu dňom pracovného pokoja, lebo v mnohých podnikoch, na úradoch či v iných organizáciách sa zvrhol na neviazanú zábavu s prvkami orgií. A čo nasledovalo, keď sa všetko vypilo? „Potom išli muži do krčmy a ženy bežali domov chystať oslavu MDŽ,“ píše česká spisovateľka a feministka Karla Biedermannová. Mnohí stále považujú MDŽ za socialistický prežitok s karafiátmi, politickou agendou a lacnými úsmevmi politikov.
Oslavy MDŽ v Prievidzi
Po roku 1989 a súčasnosť na Slovensku
Po roku 1989 bol MDŽ utlmený, ba zatlačený celkom do súkromia. Okolo roku 2000 sa však znovu vrátil aj do verejného priestoru a začal si tam hľadať nový obsah. V Slovenskej republike je 8. marec od roku 2004 významným dňom. Niektorí ľudia si od MDŽ kvôli socialistickej minulosti a vtedajšiemu pokrytectvu udržiavajú odstup. Na zlé meno sviatku doplatili aj úbohé červené karafiáty, ktoré ženy (súdružky) dostávali, pritom sú to pôvabné pestrofarebné kvety. Mamičkám deti pri príležitosti MDŽ vyrábali na hodinách výtvarnej výchovy blahoželania, čo malo nahradiť prvorepublikový Deň matiek, pripadajúci na druhú májovú nedeľu. Ten sa dočkal po roku 1989 vzkriesenia a teraz je zrejme obľúbenejší než MDŽ.
Avšak aj marcová pripomienka nespočtu činov a úspechov súvisiacich so ženskou emancipáciou je rozhodne namieste. A že i v Slovenskej republike majú ženy stále za čo bojovať, dosvedčujú napríklad pretrvávajúce rozdiely medzi platmi žien a mužov na rovnakých pozíciách, jedny z najvýraznejších v Európe, či neľahká pozícia matiek samoživiteliek a penzistiek. Práva žien v tuzemsku obhajuje Výbor pre rodovú rovnosť.
MDŽ vo svete: Rôzne podoby osláv
Medzinárodný deň žien získal postupom času pre ženy v rozvinutých aj rozvojových krajinách novú globálnu dimenziu. Organizácia Spojených národov v roku 1975, ktorý bol Medzinárodným rokom žien, oficiálne vyhlásila MDŽ na 8. marec. MDŽ sa oslavuje vo viac ako 100 krajinách sveta. V západných krajinách, napríklad v Spojených štátoch, Veľkej Británii, Francúzsku alebo Nemecku, sa MDŽ pripomína skôr vo forme rôznych spoločenských akcií a demonštrácií za práva žien. Tamojšie oslavy majú takmer pôvodnú podobu.
MDŽ má tradície najmä v Európe, USA či Ázii. Veľkolepú podobu sviatok získal v Rusku. Tamojšie ženy dostávajú od mužov, okrem kvetín či parfumov tiež luxusné domáce potreby, šperky alebo erotické hračky. Školáci organizujú párty pre svoje spolužiačky a nákupná posadnutosť sa môže rovnať americkému sviatku svätého Valentína. Talianky prijímajú 8. marca od mužov žltú kvetinu mimózy a od štátu napríklad bezplatný vstup do múzeí a k pamiatkam. MDŽ si obľúbili tiež Turkyne. Absolvujú rôzne spoločenské akcie, i v reštauráciách, kde sú 8. marca vyhlásené „flámy“ bez prítomnosti mužov. Takmer pôvodnú podobu má MDŽ v Argentíne, kde sa nežné pohlavie vydáva do ulíc a bojuje za svoje práva. A treba dodať, že úspešne - napríklad v roku 2020 krajina legalizovala potraty. V Číne je MDŽ už od roku 1949 štátnym sviatkom spojeným s poldňovým voľnom pre zamestnankyne. O deň skôr, 7. marca, sa tu navyše oslavuje Deň dievčat. V niektorých krajinách, ako napríklad v Bulharsku, muži dávajú ženám kvety, zatiaľ čo v Španielsku je tradíciou darovať ženám mimoriadne pestrofarebné kvety.
Súčasný význam a posolstvo Medzinárodného dňa žien
Medzinárodný deň žien je výnimočným dňom venovaným oslavám, pripomínaniu histórie a boju za rovnoprávnosť žien vo svete. Slúži nielen na oslavu úspechov žien, ale aj na pripomínanie nevyriešených problémov a boja za rovnoprávnosť. Medzinárodný deň žien je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Na začiatku 20. storočia patrilo medzi hlavné ciele sviatku vybojovanie volebného práva žien, o ktoré sa najviac zaslúžili Britky spolu s Američankami.
V súčasnosti MDŽ vyzdvihuje solidaritu žien v oblasti rovnakých šancí, spravodlivosti, mieru a rozvoja. Oslavuje sa ženskosť a emancipácia, ktorá bohužiaľ na mnohých miestach na svete nie je samozrejmosťou ani v 21. storočí. Hoci v posledných desaťročiach došlo k významným zlepšeniam v otázkach rovnoprávnosti, stále existujú oblasti, kde majú ženy menšie zastúpenie alebo nižšie platy ako muži. Práva, ktoré považujeme za samozrejmé, neplatia všade a my by sme mali byť rady, že ich už máme. Pripomeňme si, čo to vlastne môžeme a začnime byť na tieto práva hrdé - právo rozhodnúť sa a právo pracovať, či nepracovať. Páni, vyjadrite ženám podporu a úctu. Nezáleží na tom, či im iba poprajete alebo dáte prednosť kytici, čokoláde, šperku či inému darčeku. Každá žena si zaslúži ocenenie za všetko, čo robí pre svojich blízkych aj pre spoločnosť. Ako prehlásila významná politička Margaret Thatcher: „Ak chcete, aby sa niečo povedalo, požiadajte muža. Ak chcete, aby sa niečo urobilo, požiadajte ženu.“
MDŽ ako príležitosť na ocenenie žien a ich úspechov
V Slovenskej republike je MDŽ spojený predovšetkým s tradíciou obdarovávania žien kvetmi a drobnými darčekmi. Medzinárodný deň žien je určite jedna z dobrých možností pre uznanie úlohy žien v našom živote. Pre mnohých je to príležitosť prejaviť úctu a lásku. Britský literát William Golding povedal: „Čokoľvek žene dáš, vždy to urobí lepším. Ak jej dáš spermiu, ona ti dá dieťa. Pokiaľ jej dáš dom, dá ti domov. Daj jej potraviny a urobí ti jedlo. Ak jej daruješ úsmev, dá ti svoje srdce. Čokoľvek jej dáš, to znásobí a rozšíri.“ Citlivého a pozorného muža ocení každá žena!
Slávne značky, za ktorými stoja ženy
Nekonečné ženské zručnosti a nevyhnutná odvaha spojená s vierou vo vlastné schopnosti viedli i k vzniku slávnych značiek, posilňujúcich ženské sebavedomie na všetkých kontinentoch aj vo všetkých generáciách. Pripomeňme si niekoľko dám pevne zapísaných do módnej a parfumovej histórie:
- Coco Chanel - priekopníčka módy a návrhárstva, autorka slávneho kostýmu Chanel a tiež parfumu Chanel No.5.
- Elizabeth Arden - pred viac ako 100 rokmi položila základy kozmetického priemyslu v Spojených štátoch amerických.
- Estée Lauder - v roku 1946 založila v USA kozmetické impérium preslávené výnimočnou pleťovou kozmetikou aj parfumami.
- Jeanne-Marie Lanvin - talentovaná dievčina, ktorá postupne vybudovala módnu spoločnosť Lanvin a stvorila povestný vanilkovo-kvetinový dámsky parfum Arpege.
- Nina Ricci - rodáčka z Talianska založila v roku 1932 v Paríži štýlový a od počiatku veľmi úspešný módny dom, z ktorého vzišiel aj jeden z najlepších parfumov všetkých čias: L´Air Du Temps.
Svet vôní svojimi dielami obohacujú aj mnohé ďalšie ženské celebrity, ako napríklad Ariana Grande, Beyonce, Carolina Herrera, Donna Karan, Jennifer Lopez, Katy Perry, Kim Kardashian, Madonna, Naomi Campbell či Rihanna.
Tipy na darčeky k MDŽ
Nezáleží na tom, ako tento deň oslávite - dôležité je prejaviť ženám vo svojom okolí úctu, lásku a vďaku. Premýšľate, ako osláviť MDŽ 2025 a potešiť ženy vo svojom okolí?
- 💐 Kvety - Ruže, tulipány alebo karafiáty patria medzi najobľúbenejšie kvety darované na MDŽ.
- 🍫 Sladkosti a čokoláda - Oriešky v čokoláde, pralinky alebo luxusné bonboniéry sú skvelým darčekom pre milovníčky sladkého.
- 📚 Kniha - Skvelý darček pre ženy, ktoré rady čítajú.
- 🎁 Parfum - Krásne voňajúca partnerka bude zdrojom vášho stáleho obdivu. Pri výbere vône pre ženu sa zamyslite nad jej osobnosťou.
Páni, preskúmajte aj ďalšie dámske parfumové bestsellery a získajte nové podnety pre spríjemnenie života vzácnych žien vo vašom okolí. Snažte sa 8. marca na MDŽ tiež priložiť ruku k dielu, nachystať pre svoju partnerku pekný večer a vysloviť pár slov od srdca, trebárs aj formou SMS.