Vstup Ježiša do Jeruzalema, opísaný v Matúšovom evanjeliu, signalizuje začiatok udalostí Veľkého týždňa. Obdobie medzi týmto slávnostným vstupom a samotnými pašniami je vyplnené Ježišovými kázaniami a konfrontáciami s vtedajšími náboženskými autoritami. V tomto kontexte sa nachádza aj podobenstvo o dvoch synoch, ktoré má hlbší význam pri skúmaní jeho zasadenia.
Kontext podobenstva o dvoch synoch
Pri skúmaní podobenstva o dvoch synoch sú dôležité dve kľúčové skutočnosti vyplývajúce z jeho biblického kontextu. Po prvé, mení sa zloženie Ježišových poslucháčov. Farizejov a zákonníkov, ktorí dominovali v udalostiach pred vstupom do Jeruzalema, nahrádzajú veľkňazi a starší ľudu. Títo noví aktéri už nedisponovali len horlivým teologickým zápalom, ale aj reálnou politickou mocou.
Druhou podstatnou skutočnosťou je priamy predstupeň podobenstva. V ňom náboženská elita reaguje na Ježišov vstup a očistenie chrámu. Vyžadujú si odpoveď na otázku týkajúcu sa zdroja jeho autority: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš, vyhýbajúc sa nastraženej pasci, presúva pozornosť na autoritu Jána Krstiteľa. Jeho protiotázka znie: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Týmto spôsobom sa do pasce dostávajú samotní veľkňazi.
Tento moment odhaľuje ich pokrytectvo, ktoré sa podobá druhému synovi z podobenstva. Ten síce formálne prijíma všetky Otcove (Božie) nariadenia, avšak pod povrchom skrýva skorumpované vnútro. Príkladom môže byť ich úzke spojenectvo s okupačnou mocou, ktoré ich stavia na rovnakú úroveň s „mýtnikmi a neviestkami“, obviňovanými predovšetkým zo spolupráce s Rimanmi. Veľkňazi, hoci konali podobne, navonok pôsobili pravoverne a necítili potrebu zmeny, na rozdiel od mýtnikov a prostitútok, ktorí si o sebe nič nenamýšľali.
Hlavným bodom podobenstva o dvoch synoch v jeho kontexte je teda odpoveď na pôsobenie Jána Krstiteľa. Ježišove slová adresované veľkňazom a starším ľudu boli: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel.“
Ježiš následne vyslovil vážne slová: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili.“
Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu s otázkou: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst?“ Touto protiotázkou odhalil ich pokrytectvo a poukázal na chýbajúcu autoritu.
Autorita a jej zdroj
Otázka „Odkiaľ bol Jánov krst?“ nie je len prostou otázkou o pôvode Jánovho krstu, ale skôr o jeho autorite. Ježiš týmto spôsobom odhalil skutočný problém: veľkňazi a starší ľudu nevedeli, ako odpovedať, pretože sa obávali zástupov, ktoré považovali Jána za proroka. Ich váhanie a odpoveď „Nevieme“ poukazuje na ich neochotu priznať pravdu a na ich túžbu po vlastnom prospechu a zachovaní dobrého zdania pred ľuďmi.
Ježiš, ktorý pozná vnútorný život všetkých, ktorí sa k nemu priblížia, odhalil ich pokrytectvo. Pristúpili k nemu, aby sa ho zlomyseľne pýtali: „Akou mocou toto robíš?“ Ich otázka, hoci sa javila ako záujem o Pravdu, bola v skutočnosti motivovaná neúprimnosťou a túžbou po vlastnej sláve, ktorá mala prednosť pred slávou Božou.
Ježišovo konanie a jeho odpovede odhaľujú, že Boh je prítomný v srdciach, ktoré ho úprimne hľadajú. „Kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu,“ hovorí Žalm 50, 23. Ježiša dojme jednoduchosť dieťaťa, pokora malomocného, úprimnosť slepca či zvedavosť mýtnika. Tieto srdcia sa neskrývajú za falošou. Ako hovorí jedno z biblických svedectiev: „Kresťan by mal byť hodnoverný, pravdivý a úprimný vo všetkom, čo koná. Jeho život by mal vyžarovať jediného ducha - Kristovho.“
V konfrontácii s autoritou Jána Krstiteľa, ktorý bol odvážnym svedkom pravdy, sa odhaľuje aj neschopnosť náboženských vodcov prijať pravdu. Ich postoj nebol postojom otvorenosti a prijatia, pretože pravdu neslobodne milovali. Dôsledný postoj nemusí viesť k ľahkej ceste, ale pravda sama osebe je láskavá a má obrovskú príťažlivú silu.
Kristus sám o sebe povedal: „Ja som pravda“ (Jn 14, 6). Vášeň, s ktorou hľadáme a odovzdávame pravdu, je pre kresťana radostnou úlohou. „Prostredie spoločnosti, ktorá sa odvrátila od kresťanskej viery a morálky, potrebuje nový spôsob života a ohlasovania večnej pravdy Evanjelia: v samom jadre spoločnosti, sveta, majú Božie deti svojimi cnosťami žiariť ako lampy v temnote - quasi lucernae in caliginoso loco.“
Jánov krst a obrátenie
Jánov krst, hoci sa mohol uskutočniť len spolu s vyznaním hriechov, bol krstom k obráteniu hriešnikov a patril Starej zmluve. V Lukášovom evanjeliu sa dozvedáme, že Ján mal duchovný rozhovor s každým, kto sa prišiel dať pokrstiť, pretože nepokrstil nikoho, kto by nevyznal svoje hriechy. Keď k nemu prišiel Pán Ježiš, Ján ho odmietol pokrstiť, pretože poznal jeho bezhriešnosť. Myslel si, že Pán Ježiš prevracia naruby zmysel krstu.
Ježiš však odpovedal: „Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Krst, ktorý nastolil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní, je iného druhu - v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, a je krstom dokonalého diela.
Napriek tomu, že ľudia sa hrnuli k Jordánu, aby sa dali pokrstiť, autority nepočúvali Jánovo posolstvo o obrátení a pokání. Vodcovia ľudu nevedeli, ako reagovať na Ježiša, pretože im chýbala otvorená náklonnosť k pravde.
Svedectvo Jána Krstiteľa a jeho odkaz pre súčasnosť
Ján Krstiteľ je významnou postavou v dejinách spásy, ktorého veľkosť sa dá vyjadriť jediným slovom: svedectvo. Jeho život nám potvrdzuje svoju existenciu a jeho narodeniny Cirkev slávi podobne ako narodenie Ježiša Krista a Panny Márie.
V čom sa dá napodobniť život Jána Krstiteľa? Vo vydávaní svedectva o Kristovi. To je potrebné v každom čase, teda aj dnes, keď svet je poznačený nezáujmom o Boha, polovičatým a vypočítavým náboženstvom. Svedectvo môžeme vydávať účinkovaním, vhodným vyznávaním svojej viery.
V mnohých ľuďoch je veľa nezodpovedaných otázok o živote, jeho zmysle, bolesti, utrpení, smrti a o Bohu. My, kresťania, máme byť tými, ktorí týmto ľuďom dajú odpoveď, nielen slovami, ale aj skutkami.
Hoci dnes už nie je potrebné položiť život za vieru, existujú iné možnosti svedectva: zrieknutie sa niečoho pre večnosť, prežitie ujmy, utrpenie bolesti, ponižovania či nenávisti zo strany iných. Život Jána Krstiteľa sa dá praktizovať aj v dnešnom svete.
Prosme dnes svätého Jána Krstiteľa, aby sme dokázali vydávať o Kristovi svedectvo svojím životom, účinkovaním a aj svojou smrťou, na jeho mocný príhovor.
Ján Krstiteľ | Biblické príbehy
Modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.