Koleda je tradičná obradová vianočná ľudová pieseň, ktorá sa spieva od Štedrého večera až do sviatku Troch kráľov. V širšom význame sa za koledy niekedy považujú aj riekanky, vinše a ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista, známe aj ako betlehemské hry.
Rozmanitosť tém a motívov
Najrozšírenejšie sú vianočné koledy, ktoré sa zameriavajú na narodenie Ježiška v chudobnej maštali, zvestovanie radostnej správy pastierom, ich prípravy na cestu do Betlehema a prinášanie darov. Niektoré koledy obsahujú žartovné a parodické prvky, pričom väčšina z nich zahŕňa motív žiadania odmeny za koledovanie.
V koledách sa často prelínajú kresťanské a ľudové motívy, najmä pastierske a roľnícke, ktoré majú pôvod v staroslovanských roľníckych obradoch zimného slnovratu. Osobitnú kategóriu tvoria pastorálne koledy ľudového pôvodu, ktoré súvisia s ovčiarskymi piesňami a na ktorých formovaní mali vplyv betlehemské hry. Podobné znaky s pastorelami, poloumelými vianočnými pastierskymi piesňami, možno nájsť tak v textoch, ako aj v hudobnom stvárnení vianočných kolied. Tieto piesne, najmä v 18. a 19. storočí, skladali často anonymní kantori a muzikanti. Ich interpretmi boli odrastení chlapci, neskôr deti, a predovšetkým chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ako Cigáni a pastieri.
Koledovanie ako obrad
Koledovanie predstavuje obradnú obchôdzku, ktorá pôvodne pozostávala z mládencov, no v súčasnosti ju zvyčajne vykonávajú deti. Od Štedrého večera do Troch kráľov spievajú po domoch obradové piesne - koledy, hrajú kolednícke betlehemské hry, chodia s betlehemom a prednášajú riekanky a vinše. Týmito vinšami želajú rodine zdravie, šťastie a hojnosť v novom roku, za čo sú obdarovaní domácimi (dostávajú výslužku).
Pôvod koledovania ako magického obradu, ktorý má v nadchádzajúcom roku priniesť do domu šťastie v rodinnom živote a blahobyt, sa spája s predkresťanskými oslavami zimného slnovratu.
Hudobná a textová štruktúra
Slovenské ľudové koledy sa zvyčajne nesú v jednoduchých harmonických melódiách staršieho typu, často s tanečným rytmom. Prevládajú melódie v rozsahu sexty až oktávy, no vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Väčšina slovenských vianočných piesní a kolied bola zachytená v 60. rokoch 19. storočia.
Na rozdiel od slovenských kolied, ktoré zvyčajne nemajú refrén, u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a delia sa do žánrov ako koljadky, ovseni či ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. "Hej, koleda!", "Na ten Nový rok!" či "Oj daj Bože!"), predstavovali pôvodne magické formule a patria k najstarším častiam kolied.
Historický vývoj a šírenie
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie a šírili sa už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“ alebo „putujúce piesne“, pretože sa šírili, často ústnym podaním, z miesta na miesto.
Významný vplyv na šírenie kolied mali kňazi, cirkevné rády (najmä františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, Cigáni či baníci. Vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí, najmä umelých, mala aj Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní. Samotný termín „koleda“ má však staršiu, predkresťanskú tradíciu, spojenú so sviatkom zimného slnovratu a slovom z indoeurópskeho základu *kel-, *kol-, označujúceho kruh alebo cyklický priebeh času.
Dokumentárny film History Channel o pôvode Vianoc
Koleda v rôznych kultúrach
U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí.
Koleda je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Pochádza zo staroslovanského *koledu, čo bol názov sviatku zimného slnovratu.