Vianoce sú jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, oslavujúcich narodenie Ježiša Krista. Na celom svete ich oslavujú približne dve miliardy veriacich.
Pôvod a rané slávenie Vianoc
Vianoce sa ako deň narodenia Ježiša začali oslavovať vo 4. storočí. Najjednoduchšou odpoveďou na otázku pôvodu Vianoc je, že je to oslava narodenia Ježiša Krista. Takto sa však tento sviatok začal oslavovať až v 4. storočí, keď dátum 25. december ako oficiálny stanovil pápež Július I. Biblia totiž presný dátum narodenia Ježiša Krista neuvádza. Prvá zaznamenaná oslava Vianoc 25. decembra pochádza z Ríma z roku 336.
Vplyv pohanských sviatkov
Podľa servera History.com sa pápež pre dátum 25. decembra rozhodol aj preto, aby absorboval pohanský sviatok Rimanov, tzv. saturnálie. Tento sviatok navyše pripadol aj na obdobie po zimnom slnovrate, keď sa dni zase začínajú predlžovať a končí obdobie temna a je už viac denného svetla. Podľa prvej teórie vybrali skorí kresťania dátum 25. decembra, aby prekrývali oslavy zimného slnovratu. Druhým možným sviatkom boli Rímske Saturnálie, ktoré sa slávili v tomto období. Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, tzv. Dies Natalis Solis Invicti, sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. V časoch, kedy sa rodilo kresťanstvo, sa narodenie Ježiša Krista neoslavovalo - hlavným sviatkom bola Veľká Noc, teda jeho zmŕtvychvstanie.
Presný dátum narodenia Ježiša
Nepoznáme presný dátum narodenia Pána. Predpokladá sa, že by to mohlo byť 6. januára, teda v čase, kedy Vianoce oslavuje pravoslávna cirkev. Avšak, nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra, pretože december je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.
Rozdiely v datovaní: Juliánsky a Gregoriánsky kalendár
Pravoslávne Vianoce
Časť sveta naozaj oslavuje Vianoce až 6. alebo 7. januára, keď sa inde oslavuje sviatok Troch kráľov. Je to preto, že sa stále riadia juliánskym kalendárom, ktorý zaviedol Július Caesar. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára vychádza na 6. januára, čo je o 13 dní neskôr ako v Gregoriánskom kalendári. Pravoslávne Vianoce, trvajúce od 6. do 9. januára, oslavuje aj okolo 80-tisíc veriacich na Slovensku, ktorí Nový rok privítajú až 14. januára.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne 6. januára za štedrovečerný stôl.
Pôstne obdobie pred pravoslávnymi Vianocami
Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza 40-dňový pôst, počas ktorého sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. Na Štedrý deň platí stále pôst, od rána sa zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera. Jedlá sú tiež pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich. Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie.
Obdobia zákazu a transformácie Vianoc
Zákaz Vianoc puritánmi
Puritánski prisťahovalci, ktorí osídľovali Ameriku, považovali oslavy Vianoc za príliš extravagantné a podľa nich na oslavu Vianoc neexistoval žiadny podklad v Biblii. V rokoch 1659 až 1681 boli dokonca Vianoce v Bostone zakázané pod hrozbou pokuty 5 šilingov. V Amerike sa od sviatku ustúpilo, puritáni ho totiž brali ako výmysel Vatikánu. Išlo o obdobie plné nepokojov, a tak prišiel nápad z Vianoc spraviť sviatok pokoja. Všetko sa však zmenilo začiatkom 19. storočia, kedy sa sviatok začal vracať medzi ľudí.
Vianoce v našich končinách počas socializmu
Vianoce sa potýkali s problémami aj v našich končinách. Po roku 1948 sa u nás Vianoce oslavovali ako sviatky zimy a Ježiška nahradil sovietsky Dedo Mráz.
Význam Vianoc pre kresťanov
Pôvod Vianoc | História
Duchovný rozmer sviatku
Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Pôvodný význam Vianoc sa spája s narodením Ježiša, Božieho Syna. Jeho narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazareta do Betlehema, mesta ich predkov. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi. Priniesli dieťaťu dary, ktoré patrili k tomu najcennejšiemu, čo bolo možné darovať: zlato, kadidlo a myrhu.
Ježišovo narodenie a náš letopočet
Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia.
Vývoj vianočných tradícií
Vianoce sú bezpochyby jediné sviatky, s ktorými sa nám už odmalička spája množstvo tradícií. Historické záznamy poukazujú na to, že Vianoce sú mixom náboženských, pohanských a sekulárnych tradícií.
Betlehemy
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka Františkovi z Assisi. V roku 1223 pripravil v talianskom meste živý betlehem, čím chcel veriacim sprítomniť atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil. Ľudia začali túto scénu doma opakovať, aby si pripomenuli myšlienku Vianoc.
Vianočný stromček
Zdobenie vianočného stromčeka má korene v starovekých germánskych sviatkoch a pohanskom uctievaní stromov. Vianočný stromček dokonca kresťania dlho zakazovali, pretože sa nijako netýkal oslavy narodenia Ježiša. Až v 7. storočí sv. Bonifác povedal, že namiesto dubov by sa mala uctievať jedlička, keďže mieri špicom do neba a jej tvar pripomína svätú trojicu. Na Slovensku sa udomácnil koncom 19. storočia. Pojem „vianočný stromček“ sa však objavil až v 19. storočí.
Darčeky
Pôvod darčekov nie je úplne jasný, no s istotou môžeme povedať, že v minulosti sa darčeky rozdávali aj v tých najchudobnejších rodinách. Už mudrci (Gašpar, Melichar a Baltazár) priniesli Ježiškovi dary, no darčeky sa objavovali aj skôr, konkrétne počas spomínaných Saturnálií. Darovanie darčekov nadväzuje na starorímsky sviatok Saturnálie na počesť boha Saturna.
Obsah daru závisel najmä od bohatstva - mohol to byť papagáj či parfum, ale aj hračky, oblečenie či špáradlo z rybacej kosti. Vianoce bez darčekov si nevieme predstaviť ani dnes.
Vianočné piesne a koledy
Vianočné piesne a koledy sú kombináciou kostolných spevov a ľudových piesní. Na popularite začali naberať až v 19. storočí. Jednou z najznámejších je pieseň "Tichá noc, svätá noc", ktorá zaznela po prvý raz v Rakúsku v roku 1818.
Vianočný stôl a "Yule log"
Obsah vianočného stola sa mení od regiónu k regiónu. Jeden pokrm však stojí za zmienku - Vianočné polienko (Yule log). Ide o sladkú rolku, ktorá vyzerá ako polienko. Yule bol sviatok, ktorý v týchto častiach sveta predchádzal Vianociam. Zvyk bol najprv doniesť čo najviac polien, z nich založiť oheň, ktorý kým trval, tak sa hodovalo. Keď sa však ľudia začali presúvať do domčekov s pieckami, na spaľovania obrovských kusov dreva už nebolo miesto - namiesto toho si teda polienka upiekli z cesta.
Vianoce dnes: mix tradícií a významov
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca, no treba si pripomenúť, že ten tam nebol vždy. Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a menia sa v čase aj priestore.