Fašiangy predstavujú čarovné obdobie plné tradícií, zábavy a kulinárskych pochúťok, ktoré symbolizujú prechod medzi Vianocami a Veľkou nocou. Toto obdobie je známe svojimi veselými zvykmi a oslavami, ktoré sa uchovávajú naprieč generáciami. Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo „fašiangy“ v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, mnoho miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote.
Čo sú fašiangy? Pôvod a časové vymedzenie
Fašiangy sú tradičné slávnostné obdobie medzi Vianocami a pôstom. Ich začiatok má pevný dátum - začínajú po sviatku Troch kráľov (6. januára). Koniec je ale pohyblivý a odvíja sa od dátumu Veľkej noci, končiac na Popolcovú stredu, ktorá môže pripadnúť zhruba od polovice februára do začiatku marca. Práve táto premenlivosť robila z fašiangov sviatok, ktorý sa každý rok trochu „posúval“, ale vždy mal jasný rámec. Vedelo sa, kedy príde - a kedy skončí. V cirkevnom kalendári predchádzali dlhodobému pôstu. Obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy je prechodným obdobím medzi zimou a jarou.
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Ich pôvod siaha až do čias pohanského antického Ríma a zvykov starých Slovanov. Išlo o slávnosti na počesť bohov ako Bakchus a Mars, nazývané saturnálie či luperkálie. Tieto sviatky boli spojené s bujarými oslavami, zábavou, hrami a rôznymi sprievodmi masiek. V období Veľkomoravskej ríše sa používal názov „mjasopust“, ktorý sa dodnes objavuje v staršej literatúre a na dedinách. Názov fašiangy sa objavil až v stredoveku, odvodený z nemeckého slova „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom.
Cirkev sa snažila vytlačiť pohanské zvyklosti, no obyvateľstvo sa tradícií nevzdávalo. Fašiangové slávnosti, plné zábav, tancov, masiek a hodovania, boli napriek prísnemu pôstu od Popolcovej stredy tolerované. Hlavný fašiangový ošiaľ sa sústredil do posledných troch dní - od nedele do utorka. Tieto dni sa zvykli nazývať aj Malý fašiang, niekde Bakchusové dni, či v niektorých regiónoch aj Končiny alebo Ostatky.
Tradičné fašiangové zvyky a ich funkcie
Súčasťou tradičnej duchovnej kultúry regiónu Orava, rovnako ako aj celého Slovenska, sú fašiangové obyčaje. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili, iné pretrvali do súčasnosti. Fašiangy boli obdobím, kedy sa usporadúvali svadby, zabíjačky, ľudové veselice a tiež zábavy.
Sprievody masiek a obchôdzky po domácnostiach
Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy. V dedinách boli rozšírené obchôdzky masiek, ktoré porušovali zaužívané formy správania sa, napríklad výmenou pohlaví alebo vekov (mladý/starý).
Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu. Všetky slúžili na uschovanie, v prípade ražňa (šable) na napichnutie vyzbieraných komodít. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napríklad zaplatenie priestorov, kde usporiadali „muziku“, nákup alkoholu a podobne. Fašiangové sprievody inšpirovali aj súčasné maškarné bály a plesy. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev, a ľudia v maskách často predvádzali krátke scénky.
Agrárno-magické obrady a symbolika
Fašiangové zvyky boli vo všeobecnosti zamerané na príchod jari, zabezpečenie hojnosti úrody, plodnosti i sýtosti v rodinách. Súčasťou je obradové veselie, parodovanie oficiálnych obradov (napríklad nevesty v sprievode masiek, pochovávanie basy), ale aj povolaní (kňaz, kováč, mäsiar). Agrárno-magické obrady vykonávané v tomto období predjaria mali stav vylepšiť, keďže klimatické pomery v našom regióne nie vždy úrode priali.
Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode, podobne ako zaužívané varenie dlhých cestovín.
Pochovávanie basy
Rozšíreným zvykom vykonávaným v utorok tesne pred polnocou bolo „pochovávanie basy“. Parodovaný obrad pohrebu mal v oravských obciach viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode), avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Jeho účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami. Pri pochovávaní basy ide o paródiu na pohreb, pri ktorom nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Po polnoci fašiangy skončili a s nimi stíchla aj hudba. Na znak tohto sa vždy po polnoci z utorka na stredu basa uložila do pohrebnej truhly alebo vložila pod stôl. Tým začalo obdobie pôstu a s ním aj návrat k bežnému režimu.
Fašiangové masky: Od symboliky k zábave
Hoci väčšina ľudí si pri slove „fašiangy“ predstaví veselé sprievody masiek alebo karnevaly, už menej si uvedomujú ich pôvodný význam. V minulosti mali masky veľký symbolický význam, dnes je to skôr zábava. Pôvod masiek siaha až do mladšieho paleolitu a neolitu, kde súviseli s lovom, náboženskými obradmi a pohrebom. Na Slovensku sa používali v období zimného slnovratu ako ochranný prostriedok proti pôsobeniu zlých síl, aby si ľudia privodili prosperitu, zaistili dobrú úrodu a plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí.
Funkcia a význam masiek
Masky mali rôzne funkcie: pomáhali ľuďom vystúpiť z bežných rolí, čo malo psychohygienickú funkciu. Keď mali ľudia na tvárach masky, nikto ich nespoznal, čo im umožňovalo zabávať sa aj na účet richtára, kráľa či starej dievky. Vystrájali, vyspevovali, hrali divadielka a robili hluk, pričom nechýbal smiech. Niektoré masky mali magickú, ochrannú úlohu, mali zabezpečiť zdravie, budúcu úrodu a ochranu pred pohromami. Masky pomáhali boriť hranice i ostych, ktorý by bez nich možno medzi niektorými panoval. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad alebo boli z materiálu, ktorý mal magický význam (napríklad slama či kožušina), alebo niesli predmet magického charakteru (napríklad bábka dieťaťa).
Farby použité pri výrobe jednotlivých masiek mali určitú symboliku. Červená vyjadrovala mladosť a veselosť. Biela zosobňovala smrť a démonickosť. Čierna zase predstavovala starobu. Na zmenu vzhľadu ľudia v minulosti nevyužívali len masky. Mnohokrát si tvár nalíčili sadzami, múkou a prírodnými farbami. Používali sa aj rôzne kukly zahaľujúce celú hlavu alebo náličnice z kože či papiera, ktoré prekrývali tvár. Na tvár si ľudia lepili aj fúzy alebo briadky.
Typické fašiangové masky a ich zhotovenie
Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat, ktoré boli zastúpené aj v oravských fašiangových sprievodoch. Patrili k nim:
- Turoň: Najrozšírenejšou maskou bol turoň, symbolizujúci silu a plodnosť. Býval znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý niesol hlavu turoňa, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. Názov masky je odvodený od vyhynutého zvieraťa tura (na Slovensku vyhynul v 17. storočí).
- Slameník: Tzv. slameník bol zhotovený zo slamy stočenej do povriesla v jej prosperitnej funkcii. Na hlave mal rovnako zo slamy zhotovenú korunku.
- Medveď: Bol symbolom fyzickej sily a znovuzrodenia. Mal odpudzovať škodlivé sily i čary.
Okrem zvieracích masiek nechýbali ani ľudské postavy ako cigánky, často s dieťaťom v koši, bábky, či muži preoblečení za ženy. K ďalším maskám patria masky vojaka, žida alebo čerta. Rozšírené bolo aj prezliekanie mužov za ženy a naopak. Masky svadobného páru, tehotných žien či slobodných žien s figurínou dieťaťa využívali erotickú symboliku.
Regionálne fašiangové tradície na Orave
V oravských obciach sú najintenzívnejšie oslavované práve posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred pôstom alebo Popolcovou stredou nazývanou aj „Škaredá“, „Popolečná“, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“. Symbolika sprostredkovaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska, preto si priblížime konkrétne fašiangové obyčaje vo vybraných obciach oravského regiónu, zaznamenané najčastejšie z obdobia 20. storočia, ako aj z vlastných terénnych výskumov (začiatok 21. storočia).
Párnica
V obci Párnica prechádzal tradičný fašiangový sprievod od rána do neskorého večera a fašiangové masky postupne navštevovali všetky domácnosti „z dom do domu“. Na jeho čele kráčala jedna alebo dve „cigánky“. Jedna z nich, „krotiteľ“, držala na reťazi „medveďa“. Za ňou nasledovala skupina hudobníkov, ako napríklad harmonikár, saxofonista a bubeník. Popri hudobníkoch kráčali mládenci poobliekaní v krojoch, dvaja z nich boli oblečení v dolnooravskom a tretí v goralskom kroji. Za nimi kráčali muži oblečení v bežnom odeve nesúci ražne, vrecia, košíky a tzv. zapisovateľ. Maska medveďa pokrývala celé telo a pozostávala z ovčej kožušiny obrátenej vlnou smerom von, s čiernou kožušinou na tvári s otvormi na oči a ústa. Okolo krku a pásu mal zvonec. Kostým cigánky, ktorú predstavoval muž, tvoril dlhý ženský župan, šatka na hlave a maska z pančuchy zakrývajúca tvár.
Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos a pšenicu, ďalšiemu nasypali „švábku“. Chlap s košom zbieral vajíčka a cibuľu. Zapisovateľ kráčal za sprievodom posledný a poctivo zapisoval, u koho naplnené vrecia a košíky nechali a „kto koľko a čoho dal“. Súčasťou fašiangového sprievodu boli aj osoby nalievajúce „tuhé“ do pohárikov.
Pred domom vo dvore zaspievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninu, čo sa vypasiem.
A tam hore na komore, sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať a mne kus odrezať.
Ere, ere, ako dvere, om, om, ako dom,
Ešte, ešte ako kliešte. Ak sa máte pozerať,
idem si sám odrezať.“
Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy v domácnosti. Za odmenu domáci odrezali zo slaniny, alebo si zo žartu odrezali i sami. Gazdiná im pre pobavenie do vreca k zemiakom vložila i kamene. Sprievod prechádzal postupne z horného konca dediny Záhrabova smerom na dolný. Medveď spolu s cigánkou strašili deti, ktoré sa pred „koledníkmi“ snažili skryť.
V utorok večer sa v kultúrnom dome konala „koledova zábava“, ktorá trvala do polnoci, keď hudobníci ohlásili koniec zábavy. Mládenci symbolicky s plačom, nárekmi a v sprievode smútočnej piesne pochovali basu. Pri pochovávaní bol prítomný kňaz, ktorého predstavoval jeden z mládencov, pripravený s kázňou. V obci bolo tiež zvykom organizovať zábavy pre manželské páry („ženácka“), „krojovú“ zábavu a „maškarnú“, kde prichádzali obyvatelia prezlečení v maskách. Nedeľné popoludnie patrilo i párnickým ochotníkom, ktorí sa ostatným obyvateľom obce predstavili s nacvičenou divadelnou hrou.
Vyšný Kubín
Vo Vyšnom Kubíne, obci so zemianskymi tradíciami, prebiehali najintenzívnejšie oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Každý deň sa konali tri „muziky“ - zemianska s cigánskou hudbou v krčme, sedliacka a muzika pre paholkov, čo svedčí o osobitne organizovaných fašiangových oslavách pre rôzne spoločenské skupiny. V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali dianie v obci. So sebou niesli kefu na vymetanie komínov a kontrolovali, či majú domáci vymetenú pec a komín. Za prácu dostali dary, z ktorých si večer s richtárom pripravili pohostenie. Pondelňajšia zábava s účasťou masiek trvala do rána, pričom ľudia hádali, kto sa pod maskami skrýva, z čoho vznikali humorné situácie. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou „z dom do domu“, kde vytancovali nežné pohlavie. Za odmenu dostávali šišky, pálenku, vajcia a slaninu. Dievky z vyzbieraných surovín pripravili praženicu, ktorú na muzike ponúkali zúčastneným. Súčasťou záveru fašiangových osláv boli tance s výskokmi žien - „na dobrý, pekný alebo vysoký ľan“ - v snahe zabezpečiť dobrú úrodu. Za rovnakým účelom varili dlhé cestoviny - šúľance s makom.
Horná Lehota
V obci Horná Lehota sa fašiangy spájali s väčším počtom svadieb, niekedy sa v jeden deň konali aj tri sobáše. Obcou prechádzali na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi maskované sprievody - „mládenci s ražňom“ - so spevom a harmonikou. Za vinše s prianím dobrej úrody, zdravia, šťastia a vytancovanie všetkých žien v dome, domáci napichli na ražeň slaninu, prípadne klobásu, do košíkov vložili vajcia a fľašu pálenky. Po vyzbieraní potravín mládenci zorganizovali pre obec tanečnú zábavu s pohostením. V utorok pred Popolcovou stredou sa v domácnostiach najčastejšie pripravovali šišky s lekvárom. V starej krčme mládež symbolicky pochovala basu a gazdiné stihli vyumývať všetky hrnce od masti. V súčasnosti rozlúčku s fašiangami organizujú členovia obecného zastupiteľstva so spolkami pracujúcimi v obci. Už od skorého rána sa „na rínku“ podáva pečená klobása, prípadne prebiehala zabíjačka. Po nej obcou prechádza fašiangový sprievod na voze v maskách, z ktorého hudobníci pozývajú obyvateľov obce na zabíjačkové hody do kultúrneho domu.
Ďalšie oravské obce
- Dlhá nad Oravou: V tejto obci sa hovorilo: „Čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie. Naopak, keď boli fašiangy krátke, brali od kraja.“
- Zábiedovo: V Zábiedove sa konali častejšie ako inokedy zábavy s pohostením pripraveným z vyzbieraných potravín. Po dedine chodili s tzv. „ďadom“, ktorého maska pozostávala z prevráteného kožucha. Sprevádzaní muzikou v domácnostiach vytancovali všetky dievky i ženy.
- Oravská Jasenica: Obyvatelia obce si pri slove „fašiangy“ zvykli poznamenať: „Cez fašiangy čo týždeň, to svadba“, čo malo svoj význam, pretože zimné obdobie bolo obdobím zabíjačiek, bez problémov s uskladňovaním mäsa. Aj tu sa konali veselé zábavy, ktorých sa zúčastňovali predovšetkým mladí ľudia, a potraviny na hostiny získavali obchôdzkami.
Fašiangové hodovanie a kulinárske špeciality
Podstatou fašiangov bolo pripraviť sa na pôst trvajúci až do Veľkej noci, počas ktorého veriaci nejedli mäso ani mäsové výrobky. Bolo to obdobie zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Dni, kedy sa nešetrilo ani na jedle, ani na oslavovaní. Vrcholom býval Mastný štvrtok - deň, keď sa jedlo a pilo s presvedčením, že kto si dopraje dosť, bude mať silu a energiu po celý ďalší rok.
Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky, ako napríklad slanina, klobásy, nezabúdalo sa na alkohol a z pečiva boli a aj sú najrozšírenejšie smažené šišky a fánky, ktoré zastupujú obradové pečivo. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu. Dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.
Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku. Na južnom Slovensku robili víno. Na stoloch nesmeli chýbať rezne, v neskoršom období aj zemiakový šalát. Niektorí si obľúbili mäso s kapustou.
Recept na Fašiangové šišky / Koblihy │ Zuzana Machová
Fašiangy v súčasnosti a pre deti
Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, mnoho miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote. Celé fašiangové obdobie je pritom veľmi bujaré, plné veselia, tanečných zábav a dobrého jedla, ktoré si ľudia môžu dopriať do vôle, ešte než začne štyridsaťdňové obdobie pôstu začaté Popolcovou stredou.
V dnešnej dobe sa oslavy fašiangov konajú v menších obciach aj vo väčších mestách po celej Slovenskej republike, kam sa schádza obrovské množstvo ľudí, ktorí si chcú užiť fašiangovú zábavu, sprievody a hodovanie. Mnohé slovenské regióny sú známe predovšetkým vďaka obradným sprievodom v maskách, ktoré za sprievodu hudby obchádzajú dediny. Dodnes sa táto tradícia dodržuje v oblastiach, kam patrí Liptov, Sliač, Hont, alebo napríklad Orava.
Detské karnevaly a masky
Fašiangové tradície možno priblížiť aj ratolestiam. Medzi tradície, ktoré sa s fašiangovou dobou spájajú, patria samozrejme rôzne detské karnevaly, kde sa ratolesti môžu prezliecť za akúkoľvek rozprávkovú postavu, mýtickú bytosť alebo zviera. Kostým na fašiangy pre deti si jednoducho môžete vyrobiť doma, pričom najlepšie bude, keď deti samy priložia ruku k dielu. Obľúbené sú napríklad masky z papiera, na výrobu ktorých môžete použiť farebné papiere, krepové papiere, pastelky, vodovky, vlnu alebo zvyšky látok.
Kým medzi tradičné fašiangové masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti väčšinou preferujú postavy, ktoré sú im bližšie. Ide napríklad o rozprávkové bytosti, ako je princezná, drak, vodník, čert alebo šašo. Iné sa potom inšpirujú vo svete zvierat a ďalšie dávajú prednosť obľúbeným postavám z knižiek, filmov a hier. Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca. Aby toho nebolo málo, môžete deti zoznámiť aj s tradičnými fašiangovým pranostikami a porekadlami.
Stretnutia seniorov
Fašiangové obdobie má pre seniorov osobitný význam. Sú príležitosťou na stretávanie sa s priateľmi a známymi, na spomínanie na staré časy a na zábavu. Taktiež im umožňujú aktívne sa zapájať do spoločenského života a cítiť sa súčasťou komunity. Mnohé obce organizujú fašiangové stretnutia, kde sa spája kultúrny program s obchôdzkou masiek a spoločnými oslavami.
Ako fašiangy vyzerajú dnes
Fašiangy sa dnes oslavujú rôzne. Niekde poctivo so sprievodom, muzikou a maskami. Inde majú fašiangy skôr komornejšiu podobu - ako fašiangy pre deti, často formou karnevalu v škôlke alebo školského maškarného. Vedľa krojov a tradičných masiek sa tak objavujú aj kostýmy rozprávkových postáv, zvierat alebo superhrdinov. Fašiangy sa za stáročia premenili, ale nikdy nezmizli. Dokázali sa prispôsobiť dobe, pretože potreba stretnúť sa a na chvíľu si dovoliť viac ako v bežný deň zostáva rovnaká.
Fašiangy vo svete: Globalizácia tradície
Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je iba doménou slovenských miest či dedín. Všetky katolícke krajiny dnes oslavujú fašiangy v rovnakých dňoch. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia od tých našich a pôvodný zmysel fašiangov sa na niektorých miestach viac či menej vytráca, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú. Žiadne fašiangové veselie sa totiž nezaobíde bez hudby, tanca, šialených masiek a dobrého jedla. Z Európy, kde sa fašiangy prvýkrát objavil a kde sú dnes známe hlavne ako karneval, sa vďaka kolonizácii neskôr rozšíril aj na americký kontinent.
Benátsky karneval
V minulosti bol najslávnejším karnevalom iste ten, ktorý sa konal v talianskych Benátkach. Jeho počiatky siahajú až do 11. storočia. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu, kde sa následne pozdraví s pánom mesta a so všetkými jeho dvoranmi. Pôvodné masky bývali skôr jednoduché a ich zdobenie sa pridávalo iba z praktických či symbolických dôvodov. Dnes sa však ulicami Benátok preháňajú ručne maľované masky plné drobných detailov, ktoré sú zdobené perím, korálikmi alebo napríklad flitrami.
Kolínsky karneval
Pestré fašiangové tradície dodržujú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Jeho veľkolepé oslavy tu totiž majú dlhú históriu, konajú sa už takmer 200 rokov a miestni sú na svoje mesto patrične hrdí. Oslavy začínajú už vo štvrtok, kedy sa koná tradičný Karneval žien. Už od rána tak môžete na uliciach stretnúť mladé dievčatá, vydaté panie aj staršie dámy v noblesných či bláznivých kostýmoch, ktoré si v tento deň môžu dovoliť tropiť rôzne vylomeniny.
Karneval v Riu de Janeiro
Najznámejším a tiež najveľkolepejším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival spojený s obrovskými sprievodmi, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom. Krásne a často aj bláznivé masky prechádzajú mestom na veľkolepých alegorických vozoch, na ktorých sa tanečníci vlnia do rytmu samby. Na pouličnom javisku menom Sambodromo potom vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.
Fašiangové pranostiky
S fašiangovým obdobím sa spájajú aj rôzne pranostiky, ktoré odrážajú ľudové pozorovania počasia a predpovede pre budúcu úrodu:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Hromnice - súčasť fašiangového obdobia
Počas fašiangov, teda 2. februára, sa slávili Hromnice. Slávili ich už Slovania v dávnej minulosti, ktorí poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu. Práve Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú. Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky, ktoré sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu - nesmelo sa prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku.