Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré sa stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských novodobých dejín, vypuklo 29. augusta 1944 ako ozbrojené vystúpenie domáceho odboja proti nacizmu, fašizmu a vstupu nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Politickým cieľom povstania bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.
Prípravy a začiatok ozbrojeného odporu
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Plán počítal s dvoma variantmi: optimálnym, koordinovaným so sovietskou stranou, a krízovým, ktorý predpokladal vyhlásenie odporu v prípade nemeckej okupácie.
Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto. Na základe správ o týchto potýčkach vyslal Ján Golian krátko po 20.00 h heslo „Začnite s vysťahovaním!“, ktoré bolo signálom na začiatok celonárodného ozbrojeného odporu.
Priebeh a medzinárodný rozmer SNP
Povstanie sa rozšírilo na územie s rozlohou takmer 20 000 štvorcových kilometrov, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov. Do boja sa zapojilo okolo 60 000 vojakov a 12 000 partizánov, pričom na udalosti sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.
| Zložka povstaleckých síl | Kľúčoví aktéri / Podpora |
|---|---|
| Pozemné vojsko | 60 000 vojakov pod vedením Jána Goliana |
| Partizánske hnutie | 12 000 partizánov pod formálnou kontrolou ÚŠPH v Kyjeve |
| Letecká podpora | 1. československý samostatný stíhací letecký pluk (veliteľ F. Fajtl) |
| Paradesantné jednotky | 2. československá paradesantná brigáda (veliteľ V. Přikryl) |
Významnou pomocou bol letecký presun vyše 2000 príslušníkov 2. československej paradesantnej brigády zo Sovietskeho zväzu. Povstalci sa napriek zložitej situácii dokázali brániť dva mesiace, až do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili centrum SNP - Banskú Bystricu. Následne sa odboj presunul do hôr a pokračoval formou partizánskej vojny až do oslobodenia.
Historický proces vyhlásenia štátneho sviatku
Cesta k uznaniu 29. augusta za štátny sviatok bola dlhá a odrážala politické zmeny v krajine:
- 1945: Nariadenie SNR č. 73/1945 Zb. vyhlásilo 29. august za slovenský národný sviatok.
- 1951: Zákon č. 93/1951 Zb. zaradil SNP len medzi významné dni.
- 1969: Po federalizácii zákon č. 69/1969 Zb. ustanovil výročie SNP za štátny sviatok (pre Slovenskú socialistickú republiku).
- 1992-1993: Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo 29. augusta definitívne potvrdené ako štátny sviatok zákonom NR SR z 20. októbra 1993.
Politický zápas o odkaz SNP
Po roku 1989 čelilo Slovensko pokusom o rehabilitáciu vojnového slovenského štátu a osobnosti Jozefa Tisa. Prijatie 29. augusta za štátny sviatok bolo preto dôležitým politickým aktom. Predstavitelia štátu ním vyslali jasný signál medzinárodnému spoločenstvu, že demokratická Slovenská republika sa hlási k antifašistickej tradícii a nie k dedičstvu fašistického režimu. Zastavenie ľudáckej mytológie a identifikácia Slovenska s odkazom SNP otvorili krajine dvere k budúcemu začleneniu do EÚ a NATO.