Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dostojným spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu. Nebolo tomu inak ani v mesiaci jún, keď sa priateľského stretnutia zúčastnili štyria končiaci zamestnanci Prešovskej univerzity v Prešove. Boli to doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD., PhDr. Marta Jakubíková, PhD., PhDr. Alena Longauerová, PhD. a RNDr. Ján Sýkora. Pri tejto príležitosti zazneli slová rektora univerzity, ktorý sa poďakoval za roky a desaťročia strávené na univerzite, za prácu, vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred. Pri odovzdaní ďakovného listu všetkým odchádzajúcim zamestnancom poprial predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.
Osobné spomienky a ďakovanie
Odchádzajúci zamestnanci vyjadrili svoju vďačnosť a podelili sa o svoje dojmy z dlhoročného pôsobenia na univerzite. PhDr. Marta Jakubíková, PhD., z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO), uviedla: "Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena." Na FZO pracovala od jej založenia a vyzdvihla, že to bolo jej vysnívané povolanie a považuje to za najlepšiu skúsenosť vo svojom živote, preto sa jej ťažko odchádza.
Po odchode do dôchodku sa dr. Jakubíková plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia. Jej kolega z FZO, dr. Sýkora, doplnil, že pôsobenie na FZO naplnilo jeho očakávania v zmysle kariérneho rastu, nakoľko predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu.
Príbeh zakladateľky fakulty: Alena Longauerová
Dr. Alena Longauerová, taktiež z FZO, zaspomínala na začiatky svojej kariéry na Prešovskej univerzite v akademickom roku 2002/2003, keď prišla malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty. "Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu," uviedla.
Opísala svoje osobné kroky v tomto duchu: "Pracovala som, študovala, publikovala, 'vyhodila' som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu..." S popisom pokračovala: "V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu, ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu." Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí. "Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie, ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších," vyjadrila svoje pocity.
Svoje plány do budúcnosti prezradila: "Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň... Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia."
Športová legenda a pedagogička: Viera Bebčáková
Na svoje pôsobenie na Prešovskej univerzite si zaspomínala aj doc. Viera Bebčáková. Na univerzitu, vtedy ešte na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, nastúpila 1. decembra 1970. "Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979."
Okrem toho, že sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci do značnej miery ovplyvnili jej športový i profesijný život. "Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky," zaspomínala si Bebčáková.
Po odchode do dôchodku plánuje aj naďalej spolupracovať s teraz už bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy. "Na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii," doplnila úspešná športovkyňa.
