Pohľad na lúčenie a odchod do dôchodku
Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Na odchod do dôchodku je ideálne pozerať sa práve tým druhým spôsobom. Ak má človek veľkú rodinu, ktorá sa nemôže dočkať, kedy bude častejšie doma a zahrá sa s vnúčatami, radosť z nadchádzajúceho voľného času môže byť nesmierna. Okrem starostlivosti o deti si mnohí dôchodcovia prinášajú hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na svoju realizáciu. Nasledujúci príbeh generálneho sekretára Spišskej katolíckej charity, Mgr. Jozefa Matlocha, je vynikajúcou inšpiráciou a vzorom pre to, ako môže vyzerať plnohodnotný odchod zo zamestnania.
Príklad z praxe: Odchod Jozefa Matlocha do dôchodku
Cesta k Spišskej katolíckej charite a hľadanie poslania
Jozef Matloch sa na charitu dostal náhodou. Mal dobrú prácu ekonóma, ktorá bola primerane zaplatená a navyše ju mal blízko domov. Aj keď kedysi študoval účtovníctvo a získal k nemu odpor kvôli profesorovi, tvrdil, že v živote nebude robiť účtovníka.
Neskôr, keď hľadal prácu za socializmu, kedy sa cestovať veľmi nedalo, kamarátka mu poradila vyskúšať prácu v obchodnej skupine jednej firmy s možnosťou ísť do zahraničia. Riaditeľ spoločnosti mu na pohovore povedal: „Dobre, ale najskôr si musíš prejsť cez obchodnú učtáreň a možno sa ti potom podarí prepracovať až do obchodnej skupiny.“ Keďže to bol jeho veľký sen a motivácia bola obrovská, prácu prijal.
Na jeho prekvapenie mal veľmi šikovného kolegu - nadriadeného, ktorý mu vysvetlil pointu účtovníctva lepšie ako pedagóg na škole. Takže si prácu účtovníka obľúbil a ostal tam pracovať. Až mu raz zavolal pán Vilček a ponúkol prácu riaditeľa úseku ekonómie na charite. Keďže mal prácu, nerozumel celkom, prečo by mal odísť, a tak riešil dilemu dva mesiace. Robotu nehľadal, ale táto ponuka prišla akoby sama od seba. Pýtal sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Plus sa pozeral na to, či bude v takej práci užitočný.
Charitu poznal asi tak, ako každý - zbierajú šaty a robia zbierku dvakrát do roka. Potom si pozrel stránku a zistil, koľko služieb a organizačných zložiek tam je a divil sa, že ho diecézny riaditeľ pozval pracovať na pozíciu riaditeľa úradu ekonomiky všetkým týmto zložkám. Tak to premodlieval, radil sa s duchovným, dodnes si pamätá, že mu povedal: „Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Presne na to si spomenul vždy, keď boli ťažké chvíle. Koniec-koncov aj on je len človek a tiež s povahou, akú má, dosť impulzívnou, takže si po dlhšom premýšľaní povedal: „Dobre, zoberiem to.“
Služba generálneho sekretára a sebareflexia
Zhruba po roku ho bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára. Chcel, aby mal diecézny riaditeľ nejakého zástupcu. V stanovách táto pozícia bola, ale predtým ju nikto nevykonával. Na charite strávil celkom 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Chvíľu robil obe pozície, ale bolo toho na neho príliš, tak navrhol diecéznemu riaditeľovi, aby prijal na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Jeho náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, teda riadiť sekretariát a komunikovať s riaditeľmi organizačných zložiek. Počas tých rokov nechcel vyskúšať žiadnu inú pozíciu, vždy sa snažil vykonávať prácu najlepšie, ako vedel, a nepozeral po inej robote.
Pri pohľade do minulosti si uvedomil, že veľa situácií by dnes riešil inak. Vždy keď prišiel večer a spytoval si svedomie, si uvedomil, že všetko je v Božom pláne, on pozerá na naše úmysly a tie bude súdiť. Takže hoci by spätne mnoho vecí riešil inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách mu dovolilo zaspávať pokojne.
Osobný pocit a plány do dôchodku
Možno to znie neskromne, ale odchádza s dobrým pocitom. Vždy sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď hovoril o tom, že sa pýtal Pána Boha, či toto má robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe si uvedomil, že asi toto je to, čo by chcel robiť až do dôchodku. Chcel prispieť k dobru, pomáhať, a hoci nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.
Okrem dobrého pocitu má trochu aj zmiešané pocity, lebo kolegovia mu dávajú najavo, že si mysleli, že potiahne dlhšie, že bude pracovať aj na dôchodku. Vníma, že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teší sa na oddych. Hoci adrenalín mu bude chýbať, na druhej strane, trochu adrenalínu mu dobijú vnúčatá, ktorých má spolu 9, z toho 3 bývajú s nimi. Takže nevesta so synom sa tiež tešia na výpomoc. Leto si chce užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučuje nejakú formu spolupráce.
Predávanie štafety: Odkaz nástupkyni
Keďže vie, kto bude jeho nástupkyňou, môže rovno povedať, že Lenku Gurskú navrhol on, a navrhol ju preto, že jednak po odbornej stránke pozná sociálne služby veľmi dobre a vie vychádzať s ľuďmi, je medzi nimi akceptovaná a robí veci so srdcom. A to je najdôležitejšie. Jej odkazuje: „Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.“
Z charity neodchádza tak, že by zabuchol dvere a viac nikoho nepozná. Je otvorený kedykoľvek komukoľvek, keby potreboval pomôcť či poradiť. Ako už spomínal, do budúcna nevylučuje nejakú formu spolupráce. Teraz si chce oddýchnuť, ale uvidíme, čo prinesie čas. V charite sa vždy cítil dobre. Hoci boli chvíle aj neľahké, týchto ľudí mal tak naozaj rád. Necítil, že by mal s niekým zlý vzťah, aspoň spätne sa mu nevracalo nič negatívne.
Svedectvá a poďakovania od kolegov
Ohlasy na prácu a osobnosť Jozefa Matlocha
Kolegovia si na neho spomínajú a chcú mu odkázať mnoho úprimných slov. Ich odkazy tvoria krásny príklad toho, čo by mal obsahovať úprimný a vďačný príhovor k odchodu do dôchodku.
Martin Janíček, personálny riaditeľ
„Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia
„Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach. …ĎAKUJEME…“
Lenka (nástupkyňa)
„Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
Kolegovia z Projektového oddelenia
„V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou. P.S.: Stále budeme myslieť na to, že si niekedy pôjdeme dať demižón vína „pri ríku“.“
Zhrnutie líderských kvalít
Ako to krásne vystihuje citát Maxa DePreeho: „Základnou úlohou lídra je definovať realitu. Jeho poslednou úlohou je hovoriť ďakujem. Medzitým je sluhom.“ Jozef Matloch je príkladom lídra, ktorý sa stal slúžiacim, aby iní mohli slúžiť. Tvoril kolobeh - kolobeh služby, kolobeh dávania, kolobeh vo svete, kde mnohí chcú byť lídrami, chcú viesť, vládnuť a uchopiť moc. On stál na čele, no stal sa sluhom, ktorý chcel, aby iní rástli.
