Slovenská ľudová pranostika „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ patrí medzi známe predpovede, ktoré sa viažu k dátumu 25. novembra, sviatku svätej Kataríny Alexandrijskej. Táto pranostika odráža múdrosť našich predkov, ktorí pozorne sledovali prírodu a na základe jej znakov sa pokúšali predvídať zimu. Ľudová múdrosť hovorí, že ak je Katarína mrazivá, Vianoce môžu byť teplé, a naopak - ak Katarína neprinesie sneh ani ľad, Vianoce môžu byť studené.
Význam a pôvod pranostiky
Pranostiky, ako je táto, vznikali z dlhoročných pozorovaní prírody a vývoja počasia. Ľudia si všimli, že studené konce novembra častokrát znamenajú miernejšie Vianoce bez snehu, zatiaľ čo ak je Katarína teplá, často nasleduje mrazivá a zasnežená zima. V symbolickom význame táto pranostika tiež ukazuje cyklický charakter prírody a nepredvídateľnosť počasia - pripomína, že život je plný zmien a nádeje na lepšie časy.
Variant pranostiky: Katarína na blate, Vianoce na ľade
Pranostika má aj opačnú verziu: „Katarína na blate, Vianoce na ľade.“ Ak je Katarína bez mrazu a snehovej pokrývky, môže nás na Vianoce čakať chladné a zasnežené obdobie. Táto varianta pranostiky je menej častá, ale rovnako výstižná a zachováva si svoju symbolickú hodnotu. V oboch prípadoch ide o akési „varovanie“ pred možnými prekvapeniami v počasí. Naši predkovia verili, že príroda nám poskytuje znamenia, a vedeli sa na ne naladiť. Nezáleží na tom, či sa predpovede vždy naplnia, dôležitejšie je zachovanie tradičného spojenia s prírodou, ktoré pranostiky ako táto prinášajú.
Meteorologické pozorovania a historické údaje k pranostike
Slováci vždy sledovali jediný jednoduchý vzorec: Katarína + mráz = Vianoce v blate alebo Katarína + dážď = Vianoce na snehu. Je to samozrejme len ľudová zvesť. No folkloristi pripomínajú, že tieto vzorce nevznikli len z povier, ale z dlhodobého pozorovania prírody. V strednej Európe totiž zima prichádza v cykloch a prvý studený vpád často po 25. novembri býva len krátky „závan“ a nie trvalá zima.
Historické teploty a snehová pokrývka na Katarínu
Absolútne teplotné maximum na tento deň je 17,9 °C namerané na meteorologickej stanici v Gabčíkove v roku 2003. Naopak, čo sa týka minimálnej teploty vzduchu, absolútne minimum pre tento deň je namerané -25,2 °C z roku 1975 na meteorologickej stanici Oravská Lesná.
V prípade snehovej pokrývky sme mali na západnom Slovensku naposledy na Katarínu snehovú pokrývku v roku 2008. Podobne to bolo aj v Košiciach, no na meteorologickej stanici v Poprade sme pozorovali snehovú pokrývku v roku 2014 vo výške 6 cm. Od roku 1951 sme v Bratislave mali 16 dní so snehovou pokrývkou 1 cm a viac, v Košiciach bolo takýchto dní 11 a v Oravskej Lesnej až 37 dní. Maximálna výška snehovej pokrývky bola v Bratislave na Kolibe 27 cm v roku 1971, v Košiciach si drží prvenstvo rok 1999, keď snehová pokrývka bola vo výške 22 cm.
Overenie platnosti pranostiky v minulosti
Táto známa pranostika hovorí, že ak na Katarínu (25.11.) mrzne, alebo je sneh, tak Vianoce budú na blate a naopak. Pozrime sa na platnosť tejto pranostiky z pohľadu rokov 2001 až 2005:
- V roku 2001 bola Katarína na veľmi tenkom ľade a Vianoce boli riadne mrazivé.
- Ďalší rok na Katarínu bolo teplo a cez Vianoce bol mráz.
- Situácia ako v roku 2002 bola podobná aj v roku 2003, čiže Katarína na blate a Vianoce na snehu.
- Úplne opačná situácia bola v roku 2004, keď po mrazivej Kataríne nasledovali „blatové“ Vianoce.
- V roku 2005 ľadová Katarína priniesla oteplenie cez Vianoce, takže boli trocha snehové a trocha blatové.
Jednoducho zhrnuté, dá sa povedať, že od roku 2001 pranostika mala svoj význam. Výhľadovo to zatiaľ nevyzerá na nejaké markantné ochladenie, skôr typicky novembrové s hmlami a nízkou oblačnosťou. Teploty na konci novembra a v prvej polovici decembra sa už nechcú šplhať nad 10 °C, hoci v roku 2002 sa to 1. decembra podarilo. Minimálne teploty dokážu zbehnúť dosť hlboko už v prvej polovici decembra (napr. 14.12.2001 mínus 21,7°C).
Význam dňa svätej Kataríny Alexandrijskej na Slovensku
Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorý každoročne pripadá na 25. november, je na Slovensku jedným z najvýraznejších sviatkov na prelome jesene a zimy. Nielen pre svoju náboženskú podstatu, ale aj preto, že od Kataríny sa v minulosti odvíjala zmena ročných období. Gazdovia vedeli, že ak zima nepríde pri Ondrejovi či Lucii, prvý vážny mráz príde práve na „Katarínu“. Katarína patrila medzi tzv. medzníkové dni roka, keď sa hodnotila úroda, plánovala práca na hospodárstve a pozoroval sa vývoj počasia. Aj preto sa ku dňu, narozdiel od iných sviatkov, viaže mimoriadne veľa pranostík, ktoré poznali už staré matere.
Svätá Katarína - patrónka a jej príbeh
Svätá Katarína bola patrónkou študentov, filozofov, učiteľov, univerzít a najmä neviest. Je tiež ochrankyňou ošetrovateliek, umierajúcich a všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu, ako sú mlynári či lodníci. Meno Katarína pochádza z gréckeho slova „katharos“, čo znamená „čistý, nevinný“. Nositeľky tohto mena sú často považované za charizmatické a silné osobnosti, obdarené prirodzenou eleganciou, pevnou vôľou, odhodlaním a neboja sa postaviť za svoje názory.
Katarína Alexandrijská, ktorej pamiatku oslavujeme 25. novembra, sa narodila v roku 289 n.l. v Alexandrii, v Egypte. Jej historická hodnovernosť nie je celkom doložená, prakticky akékoľvek informácie o jej osobe pochádzajú najmä z diela Zlatá legenda (Legenda Aurea) od Jakuba de Voragine z 13. storočia. Podľa legendy bola Katarína dcérou kráľa Costusa, mladou, veľmi krásnou a vzdelanou ženou. Ku kresťanskej viere ju priviedol pustovník, ktorý ju aj pokrstil. Daroval jej obraz Panny Márie s malým Ježiškom, ku ktorému sa modlievala. Ježiš sa k nej jedného dňa obrátil a daroval jej snubný prsteň.
Verejne kázala proti pohanom, kritizovala modloslužobníctvo, prenasledovanie kresťanov a vyzývala k prestúpeniu na kresťanskú vieru. Bola tak výraznou a výrečnou osobnosťou, že zaujala aj samotného pohanského cisára Maxentia, ktorý sa ju snažil prehovoriť, aby sa svojej viery vzdala. Keď pochopil, že sám s jej presvedčením nič nezmôže, dal povolať päťdesiat svojich najlepších učencov, filozofov a rečníkov, ktorých úlohou bolo vyvrátiť Katarínin postoj. Stal sa však presný opak. Katarína ich svojou múdrosťou presvedčila o pravde jej slov a následne učenci prijali kresťanskú vieru. Maxentius to považoval za urážku svojej osoby a učencov dal upáliť. Kataríne, ktorá naňho ale zapôsobila, ponúkol svoju ruku. Tú však odmietla, s tým, že už je zasvätená Bohu a Kristovi.
Cisár ju nechal mučiť, biť palicami a bičovať, uvrhol ju do väzenia, kde mala ostať 12 dní o hlade. Jedlo jej posielal sám Kristus pomocou bielej holubice. Cisárov dôstojník Porfýrius spolu s cisárovnou Faustinou jedného dňa zbadali nad väzením obrovskú žiaru a boli svedkami, ako Kataríne ošetrujú rany samotní anjeli. Ešte počas svojho uväznenia ich spolu asi s dvesto vojakmi obrátila na kresťanskú vieru. Cisár svoju ponuku po dvanástich dňoch zopakoval, chcel z Kataríny urobiť novú cisárovnú, no ona opäť odmietla. Maxentius ju nechal mučiť špeciálnym mučiacim nástrojom pozostávajúcim zo štyroch ostnatých kolies, ktoré však na jej prosbu pri mučení zlámal anjel (preto je hlavným atribútom sv. Kataríny práve koleso). Následne vydal Maxentius príkaz na jej sťatie mečom. Traduje sa, že pri poprave z nej netiekla krv ale mlieko. Jej ostatky mali anjeli odniesť na horu Sinaj, kde neskôr cisár Justinián nechal postaviť (v súčasnosti pravoslávny) kláštor sv. Kataríny. Počas križiackych výprav sa jej uctievanie prenieslo aj do Európy. V stredoveku bola spolu s Pannou Máriou najuctievanejšou kresťanskou sväticou.
Historická polemika: Legenda a Hypatia
Z tohto výkladu je asi jasné, že príbeh neodráža skutočnosť úplne verne. Dodnes mnohí historici tvrdia, že v skutočnosti je celá legenda vymyslená a skutočný základ prebrala zo života a smrti Hypatie, známej filozofky. Hypatia pochádzala, rovnako ako Katarína, z Alexandrie, žila o zhruba storočie neskôr. Na rozdiel od Kataríny však bola pohanka (aj keď kresťanov poznala a tolerovala ich). Šlo o známu filozofku, matematičku a astronómku - dokonca je považovaná za prvú známu matematičku. Táto helenistická neoplatonistka sa tešila širokej obľube v rôznych kruhoch, no stala sa súčasťou konfliktu medzi rímskym prefektom a biskupom, ktorí v Alexandrii pôsobili. O Hypatii sa šírili reči, že za zlý vzťah medzi nimi môže práve ona. Toto rozzúrilo dav kresťanov, ktorý Hypatiu zavraždil. Stala sa z nej pohanská mučeníčka, v dobách osvietenstva bol symbolom boja vzbury proti kresťanstvu. Spomínaní historici teda tvrdia, že legenda o sv. Kataríne je prebratá zo života a smrti Hypatie.
Katarínka - Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej
Na Slovensku medzi významné architektonické pamiatky patrí napríklad Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) zo 17. storočia, pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji. Postaviť ho dal gróf Krištof Erdody v roku 1618. Podľa legendy sa na mieste, kde bol františkánsky kláštor založený, zjavovala sv. Katarína mladému grófovi Jánovi Apponyimu.
Slovenské zvyky a tradície na Katarínu
Na sviatok Kataríny končila pastva a začalo sa strihanie oviec. Pre slúžiace dievčatá, paholkov a podobne to bol deň, keď dostali vyplatenú mzdu a mohli sa vyviazať zo služby alebo uzavrieť novú zmluvu, ak tak nestihli ešte na svätého Michala.
Čo sa týka zvykov a tradícií, keďže sa jednalo o prvý stridží deň, ženy ako hostia boli v domácnostiach nevítané. Ak by na Katarínu ako prvá prišla do domu žena, znamenalo by to pohromu pre gazdinú. Hrozilo, že sa jej celý rok bude rozbíjať hlinený riad. O to viac boli vítaní muži, ktorých prítomnosť mala vyhnať zlé sily a po nich už mohol prísť na návštevu ktokoľvek. V tieto dni chodievali po dedine chlapci „s oceľou“. Zväčša predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Vinšovníkov zvykli odmeňovať koláčikom, ovocím alebo aj grošom. Inde zase chlapci špásovali a rozbíjali o dvere Katarín starý riad. Preto už od včasného rána chodili po dedine malí chlapci s krátkym vinšovaním.
Zákazy a obmedzenia na Katarínu
Kedysi sa hovorilo, že „svätá Katarína zatvára zábavy“. Tradične sa práve po 25. novembri končili tanečné zábavy a začínalo obdobie adventu a stíšenia. V dedinách sa prestalo tancovať, nekonali sa svadby a dievčatá si dávali „ostatné koliesko“ na parkete. Sviatok tak symbolizoval prechod od hlučnej jesene do pokojnej zimy, kedy sa rodiny sústreďovali na domácnosť, prípravu jedla, varenie medovníkov či zabíjačky. Pre študentov bol zase Katarínsky deň jedným z mála historických sviatkov, pri ktorom sa modlili za múdrosť a ochranu. Hoci folklór je folklór, pranostiky ukazujú, že počiatky skutočnej zimy na Slovensku často prichádzajú práve medzi 25. novembrom a Mikulášom (6. decembra).
Keďže bola Katarína mučená na kolese, v tento deň bolo zakázané pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Nesmelo sa mlieť v mlynoch, nemal byť žiaden povoz, nemohlo sa ani priasť na kolovrátkoch. Ženy nepriadli ani nešili, verili, že by sa im v lete pri práci na poli zbierali a zhnisali prsty.
Katarínske žarty a huncútstva
Na Orave sa v rámci svojskej zábavy a predstáv o výčinoch bosoriek zaužíval zvyk, že chlapci a mládenci počas katarínskej noci poschovávali a poprenášali z domov, kde boli dievčatá, náradie. Prípadne vysadili brány z pántov a preniesli ich do vzdialenejšieho dvora. Odtiahli voz, rozložili ho a poskladali na susedovej streche. Pred dvere naukladali drevo, alebo postavili záchod, samozrejme opäť z cudzieho dvora. V Čimhovej kradli žrde a vešali ich pod strechu z vonkajšej strany domu. Dievčatá mali za úlohu ich pred dňom sv. Kataríny dobre skryť, chlapci na ne striehli a večer si prezradili, čo kto zistil. Zo žrdí dokonca postavili v tesnej blízkosti rieky akúsi zámerne labilnú pyramídu, ktorá sa čoskoro zrútila do vody. Zvyšné žrde skončili na stromoch. Dievčatá ich ráno museli hľadať, no väčšinou neúspešne, pričom si vyslúžili výsmech ľudí, že od svitania behajú po dedine ako bosorky.
Ľúbostná mágia a veštenie na Katarínu
Na sviatok sv. Kataríny, rovnako ako na všetky stridžie dni, sa vzťahovalo veľa rôznych praktík a zákazov, ktoré bolo treba dodržiavať, no rovnako aj množstvo zvykov z ľúbostnej mágie. Napríklad, aby si dievča k sebe mohlo pripútať mládenca, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami. Potom už mládenec nebude nikdy inde chodiť. Prípadne v pohronských obciach Slovenska si dievčatá mohli zasadiť do piesku v kvetináči vetvičku z čerešne, slivky alebo orgovánu. Každý deň ju museli polievať vodou z potoka prinesenou v ústach. Ak do Vianoc rozkvitla, do roka bola svadba istá. Tento zvyk je veľmi podobný s tým, ktorý sa vykonával aj na sviatok sv. Barbory.
Ľúbostné veštenie na Katarínu malo rôzne podoby. Napríklad v Brezne sa odrezalo z ovocných stromov alebo kríkov (ktoré na jar skoro rozkvitajú - sliviek, ríbezlí) viacero prútov. Čo prút, to určité želanie. Vložili ich do nádoby s vodou, ktorú každý deň vymieňali.
Katarínske tancovačky a ich špecifiká
S Katarínou boli späté aj posledné, tzv. katarínske tancovačky, pred nadchádzajúcim adventom, ktorý svadby a zábavu ako spev či tanec zakazoval. Na týchto zábavách zväčša platilo „ženské právo“, čo znamenalo, že to boli práve ženy, ktoré si vyberali svojich tanečníkov, vyplácali muzikantov ale mali na starosti aj komplet občerstvenie. O polnoci mužom dopriali pánsku volenku. V tento večer si muži a ženy prakticky vymenili svoje typické role, dokonca bývalo zvykom, že ženy pozývali mužov na pálenku, či ich obdarovali darčekmi v podobe slávnostného pečiva, sušeného ovocia alebo kvetinami. Tancovalo sa zvyčajne až do bieleho rána.
Na Orave sa chlapci v tento deň prezliekali za rôzne masky, alebo sa odievali do ženských šiat. Na hlavu si pripevňovali vrkoče vyrobené z kúdele. Na príslušných miestach si vypchali ženské kabátiky, ktoré mali na sebe oblečené. Neusilovali sa o napodobenie žien, ale skôr o akési parodovanie a vyvolanie komického účinku. Prípadne si niektorí z nich obliekol naruby kožuch a predstavoval medveďa, pričom ho ďalší, ktorý predstavoval medvediara, viedol na reťazi. Sprevádzala ich „Cigánka“ v otrhaných šatách s tvárou začiernenou od sadzí. V sprievode nechýbali ani muzikanti alebo aspoň harmonikár. Zvykom bolo, že chodili od domu k domu (kde mali dievča), vytancovali gazdiné a ako odmenu si odniesli zemiaky, slaninku, vajíčka či rôzne iné naturálie. Ak im z lakomosti dali málo, neváhali si potajomky ešte dačo uchmatnúť. Vajíčka so slaninkou sa využili na dobrú domácu praženicu, ale zemiaky zvyčajne predali, aby mali na vyplatenie muzikantov a kúpu pálenku na večerné posedenie.
Katarína Nádaská: Slovenské tradície sú krásne, ale aj bizarné (Časť I.)
Katarínske zvyky a tradície v iných krajinách Európy
Kult sv. Kataríny bol najsilnejší za panovania kráľa Karla IV., ktorý jej dokonca nechal postaviť kaplnku na svojom slávnom hrade Karlštejn. V deň jej sviatku 25. novembra 1332 zvíťazil v bitke u San Felice v severnom Taliansku. Za svoje víťazstvo vďačil práve Kataríne a po zvyšok života sa stal jej oddaným ctiteľom. Príbehy o Kataríne ako o hrdej, krásnej a učenej svätici, ktorá nestratila svoju vieru v Krista ani pri hroznom mučení, boli veľmi obľúbené najmä v stredoveku. Bola to práve ona, ku ktorej sa modlila aj slávna Jana z Arku.
Veľká Británia
Vo Veľkej Británii je to tradične sviatok čipkárov (najmä vďaka spojitosti s kolovrátkom), študentov, právnikov, tkáčov, výrobcov lán a podobných remesiel a tiež starých dievok. V stredoveku v anglickej časti ostrovov bol tento deň rozpoznávaný ako posledný predadventný deň. Škótsko začínalo Advent až najbližšou nedeľou ku dňu sv. Ondreja. Tradične sa dodnes pečú koláče sv. Kataríny - cattern cakes. Pôvodná verzia bola pravdepodobne kysnuté cesto obohatené o rascu, škoricu, maslo, vajíčka a cukor. Zvyk pochádza z čias Tudorovcov a primárne sa začali piecť na počesť Kataríny Aragónskej, prvej manželky Henricha VIII. Počas svojho pobytu v Ampthill, kam ju dal Henrich „upratať“, kým sa rozviedli, sa dozvedela, že silno upadá trh a výroba čipiek. Zničila všetky svoje vzácne čipky, aby bolo nutné vyrobiť nové, čím trh znova naštartovala. Čipkári z Nottinghamu tak z vďačnosti pomenovali tento koláč po nej. Dnes sa dajú nájsť aj recepty na nekysnuté verzie, ktoré už majú skôr podobu cookies (keksíkov), zachováva sa však kombinácia rasce, škorice a sladkého cesta. Večer býva spojený s ohňostrojmi.
Francúzsko, Kanada a USA
Podobne ako v UK, aj tu je sv. Katarína spájaná so starými dievkami. Tie, ktoré dosiahli vek 25 rokov a stále boli slobodné, dostali prezývku Catherinettes. Navzájom si posielali pohľadnice a vyrábali sa papierové klobúky v zeleno-žltej kombinácii (farby symbolizujúce múdrosť a vieru). Zvyk vznikol vďaka tomu, že vydaté ženy nosili čepiec a tak, aby slobodné na katarínske oslavy neboli ochudobnené, vyrobili pre nich papierové. Dodnes sa v tento deň zachovali prehliadky klobúkov a popri moderných sa ukážu aj tieto svätokatarínske zelenožlté klobúky.
Spolu s Francúzmi sa tento zvyk preniesol aj za oceán a klobúčnické módne prehliadky sa konajú aj v Kanade a USA. Navyše sa vďaka Marguerite Bourgeois preniesol aj ďalší zvyk. Marguerite Bourgeois bola rehoľná sestra, ktorá sa zaslúžila o založenie školy v novousadlíckej komunite vo Ville-Marie (dnešný Montreal). 25. novembra rozdala svojim študentom melasové karamelky (taffy) a v tomto zvyku pokračovala každý rok. St Catherine’s taffy sa stále robia. V USA sú skôr známe ako kisses (bozky), pretože komu ju dievča dá, ten sa do nej zaľúbi. Populárne je aj sadenie stromov: „A la Sainte-Cathérine, tout bois prend racine.“ resp. „On St. Catherine’s Day (25th November) all wood takes root“.
Estónsko
Veľmi populárny je tento deň v Estónsku, no naopak oproti zvykom u nás sa návštevy žien priam vyžadujú. V minulosti sa všetci obliekali do svetlých ženských šiat (symbol nadchádzajúcej zimy a čistoty) - áno aj muži - a chodili koledovať. Vedúca skupiny bola žena s prútikom, často bolo symbolicky zastúpené aj dieťa a zvieratá. Estónci tradične v tento deň varili ovsenú kašu, pečené jahňa s kašou, či rôzne strukoviny. V súčasnosti sa už toľko neprezliekajú, no koledovať, hlavne na vidieku, chodia stále. Želajú si úrodný rok a nosia drobnosti pre zvieratá (primárne ovce), aby boli zdravé a plodné v ďalšej sezóne. Je pravdepodobné, že časť týchto zvykov pochádza ešte z predkresťanských čias a svätá Katarína ich integrovala do kresťanskej tradície.
Írsko a Španielsko
V Írsku je sv. Katarína jednou z najdôležitejších svätých, samozrejme až po sv. Patrikovi. Niekoľko, najmä prístavných miest, ju má za svoju patrónku a je považovaná za ochrankyňu námorníkov, najmä preto, že jej pridelili ako symbol maják. V Španielsku, podobne ako vo Francúzsku, slobodné dievčatá (Catalinetes) nosia papierové klobúčiky, alebo aspoň korunky. V minulosti sa sochy sv. Kataríny v kostoloch ozdobovali, toto privilégium mali slobodné dievčatá, alebo v tej dobe skôr ponímané ako staré dievky (staršie ako 25 rokov). Hovorilo sa, že „ella va a coronar a Santa Catalina“, v preklade, že ide korunovať sv. Katarínu. V súčasnosti sa v niektorých častiach konajú rôzne oslavy, či už cirkevného charakteru - púte, alebo svetského - rôzne párty. Vyrábajú sa rôzne sladkosti, tiež karamelky (las ruedas de Santa Cataliana). Rovnako ako u Britov či Francúzov vyniká porekladlo „Para Santa Catalina toda madera arraiga“, tj „Na sv. Katarínu všetky drevá zakoreňujú“.
Význam Vianoc a ďalšie vianočné pranostiky o počasí
Vianoce sú obdobím, ktoré symbolizuje pokoj, rodinnú súdržnosť a nový začiatok. Vianoce majú aj kresťanský význam, oslavujú narodenie Ježiša Krista, ktoré prináša posolstvo lásky a nádeje. Na Slovensku sú Vianoce prepojené so zvykmi, ktoré vytvárajú pocit spolupatričnosti - od pečenia vianočných koláčov po tradičné zvyky, ako je štedrovečerný stôl. Zima a sneh na Vianoce umocňujú atmosféru sviatkov a mnohí si želajú biele Vianoce ako symbol čistoty a obnovy. Okrem pranostiky svätej Kataríny sa k vianočnému obdobiu viaže aj mnoho ďalších pranostík o počasí, ktoré svedčia o dlhoročnom pozorovaní prírody:
- Na Ondreja: Ak na Ondreja mrzne, celú zimu bude mráz.
- Štedrý deň (24. 12.): Ak na Štedrý deň je jasný východ slnka, urodí sa jarné obilie. Na Štedrý deň hviezdičky, ponesú vajíčka sliepočky. Keď je na Štedrý deň na nebi veľa hviezd, bude veľa zemiakov. Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína.
- Božie narodenie (25. 12.): Keď na narodenie Krista pršať začne, počas štyroch týždňov počasie bude mračné. Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade. Jasné Vianoce, tmavé stodole.
- Svätý Štefan (26. 12.): Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veľké príkopy a záveje narobia. Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Svätý Ján (27. 12.): Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
Dlhodobé klimatické modely a predpovede počasia na záver roka
Aj keď je na detailnú predpoveď ešte skoro, dlhodobé klimatické modely sa zhodujú v jednom: koniec roka môže byť nezvyčajne teplý. Podľa odborníkov z poľského Inštitútu meteorológie a vodného hospodárstva (IMGW) má byť december výrazne teplejší, než bol zvykom v minulosti. Európske centrum strednodobých predpovedí (ECMWF) odhaduje, že priemerná mesačná teplota môže byť vyššia o +1,5 až +2,5 °C nad normálom. Model CFSv2 (USA) dokonca naznačuje odchýlku približne +2 °C.
Ak sa tieto scenáre naplnia, Vianoce môžu byť mimoriadne teplé, so snehom len výnimočne - najmä v nížinách. Pre Slovensko sa na december odhaduje:
- denné maximá +2 až +4 °C,
- nočné minimá do -4 °C,
- mierne až stredné zrážky (10-15 dní so zrážkami),
- kombinácia snehu a dažďa, celkovo cca 45-60 mm zrážok za mesiac.
Inými slovami: snežiť môže, ale stabilná snehová pokrývka bude skôr v horách. Kým december vyzerá mierne, prvé predikcie ukazujú, že na prelome rokov môže byť počasie nestabilné, so striedaním frontov, dažďa a prechodného snehu. Nie sú však signály o extrémnych mrazoch. Podľa dlhodobých výhľadov poľských meteorológov (IMWM) by mali byť priemerné mesačné teploty aj zrážky v rámci dlhodobých noriem. Podľa trendu záverečná fáza sviatkov bude pravdepodobne mierna, s možnými prehánkami a mokrým snehom najmä na severe a v horských oblastiach. V nížinách to bude skôr zimný dážď alebo slabo nad nulou.