Vianoce sú najväčšie rodinné sviatky, spojené s pokojom, láskou, porozumením, modlitbou i spomienkami na tradície a to, čo z nich pretrvalo do súčasnosti. Mnohé slovenské rodiny si dodnes pestujú staré dobré zvyky a tradície, aby ukázali mladej generácii, ako naši predkovia kedysi trávili predvianočný čas na dedinách a ako si deti krátili adventné obdobie rôznymi hrami a piesňami.
Kresťanský a kultúrny význam Vianoc
Vianoce sú kresťanské sviatky, počas ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. Pre našich predkov bola biela, najemno zomletá pšeničná múka veľkou vzácnosťou, a práve z takej sa pieklo aj to najvzácnejšie vianočné pečivo. Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má zvyky spojené s Vianocami zaužívané.
Adventné obdobie
Vianočným sviatkom predchádza prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce, v ktorom sa podľa kresťanskej tradície očakáva príchod Spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Advent sa začína prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná štvrtá nedeľa môže byť najneskôr 24. decembra.
Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú: v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky. Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov.
Príprava na Vianoce a vianočné ozdoby
Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmíny a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky. V slovenských domácnostiach je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou, a neodolateľná vôňa koláčikov sa vznáša v domácnostiach minimálne pár dní pred Vianocami.
Štedrý deň a štedrovečerný stôl
Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. Na východnom a strednom Slovensku zvyknú tento deň nazývať vilija alebo vigília, čo znamená predvečer sviatku.
Naši predkovia si dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze, aby mali zabezpečené bohatstvo. Na štedrovečerný stôl sa museli dostať všetky plodiny, ktoré sa v gazdovstve pestovali. Táto skutočnosť mala mať pozitívny vplyv na ich pestovanie v nastávajúcom hospodárskom roku.
Modlitba a rituály pred Štedrou večerou
V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tak, že otec zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte!“ Mama sa spýtala: „Čo nesiete?“ Otec odpovedal: „Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie!“ Mama vpustila otca dnu a povedala: „V mene Božom, poďte ďalej.“ Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tesne pred začatím večere hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.
Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mala za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka malo aj ochranný význam. Okolo stolových nôh sa obtáčala reťaz, na ktorú si sediaci položili nohy pre zabezpečenie zdravia a súdržnosti rodiny.
Pod obrus dávali zo všetkých druhov obilia a obrus posypali makom, aby mali toľko peňazí ako je zrniek maku. Forma, v akej sa zrno a ďalšie plodiny dostali na stôl, bola lokálna a nebola dôležitá, rozhodujúca však bola ich prítomnosť. Pred večerou sa dávali pod vianočný stôl železné nástroje, ktoré mali zabezpečiť dobré pracovné výsledky a zdravie tých, čo sedeli okolo stola.
Vianočný stromček je u nás pomerne mladým kultúrnym javom, jeho tradícia sotva siaha do polovice 19. storočia a týka sa mestského prostredia, kam sa tiež dostala z nemecky hovoriacich krajín. Z módnej novinky sa za krátky čas stal neodmysliteľným znakom Vianoc. Prítomnosť kláskov s obilím sa presunula buď do slamených ozdôb na stromčeku, alebo do slamy či sena pod štedrovečerným stolom.
Štedrovečerné jedlá
Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Tradične sa na štedrovečerný stôl dostal kapor, postupne nahradzujúci varené či pečené zubáče alebo pstruhy. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami.
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé.
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom. Pôvod opekancov možno hľadať v posúchoch, ktoré ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom území na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová, symbolizujúce hojnosť do nového roka. Tradičné sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica, ktorú si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, na strednom Slovensku okrem toho aj kvalitné klobásy, a Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
VIANOCE na Slovensku!
Vianočný čas a ochranné rituály
Najväčší sviatok Vianoc je 1. sviatok vianočný, teda 25. december, kedy oslavujeme deň Kristovho narodenia. Na 2. sviatok vianočný (na sviatok svätého Štefana) sa na Slovensku konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
Na západe Slovenska chodili malí chlapci po „štefanovaní“ s koledami. V tento deň sa rodina a priatelia stretávali u Štefanov, do ich dverí dievčence hádzali starý hlinený riad. Na Spiši a Horehroní chodievali mládenci po dedine s muzikou, pred každým domom, v ktorom mali svoje dievča, sa zastavili, zahrali a zatancovali. V niektorých oblastiach v tento deň chodievali mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi.
Kriticky významným obdobím roka bol slnovrat spojený s novoročím. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli odôvodňované iracionálne, no mnohé z nich boli z praktického hľadiska pozitívne. Predovšetkým všetko v domácnosti muselo byť cez sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli posledný týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, všetko oprať, vyčistiť a prácu si zadeliť tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Staršia tradícia vyžadovala, aby cez vianočné obdobie boli v dome čerstvé vetvičky.
Od pradávna koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, ľudia považovali za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne úsilie čeliť domnelému nebezpečenstvu. Pomocou rôznych ochranných prostriedkov, za aké považovali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony, chceli odohnať zlé sily zo svojho okolia.
Tieto zvyky a predstavy sa kumulovali v tzv. strídžie dni. Podľa predstáv našich predkov sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. V tieto dni nedovolili cudzej žene vstúpiť do príbytku, lebo to mohla byť striga. Preto strigy využívali svoje schopnosti premeniť sa na niektoré zviera, obvykle to mala byť mačka, aby sa tak v nestráženom okamihu dostali k dobytku. Niektoré strigy sa vedeli pretiahnuť aj cez úzke štrbiny, preto sa na takýchto miestach robili cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého nakreslili ešte aj kruh.
Strídžimi dňami boli Katarína 25. novembra, Ondrej 30. novembra, Barbora 4. decembra, Mikuláš 6. decembra. V ľudových vrstvách na Slovensku sa tradovalo, že Lucia, ktorá sa slávi 13. decembra, bola najväčšia zo všetkých bosoriek. V predvečer Lucie na celom území Slovenska dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Mnohí si s ním urobili krížik na čelo, sluchy, bradu a zápästie, aby zvýšili jeho ochranný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou robili kríže na dverách obytných budov a stajní. Dávnejšie aj okiadzali kravy dymom z posvätených bylín, prípadne potierali dobytok cesnakom. Na Horehroní dávali nad dvere cibuľu, ktorá má vraj deväť koží a striga cez ne neprejde.
Najpopulárnejším prostriedkom na identifikáciu stríg v dedine bol tzv. lucijný stolček. S jeho výrobou sa muselo začať na deň Lucie, každý deň do Vianoc sa muselo na ňom niečo urobiť a zhotovený musel byť bez klincov a iných kovových pomôcok. Po polnočnej omši na Štedrý deň cez tento stolček jeho zhotoviteľ uvidel strigy. Večer sa niektoré ženy preobliekli za Lucie, celá postava mala byť zaodiata do bieleho, na hlave mala bielu šatku stiahnutú do tváre, aby ju nebolo poznať. Tvár si zaprášili múkou, urobili si zuby zo zemiakov. Jedna postava niesla vedro s vápnom a štetku, druhá husie krídlo na zmetanie pavučín.
Zvyky a oslavy Nového roka
Nový rok oslavujeme 1. januára, ale cesta k tomuto dátumu nebola jednoduchá. Rimania, ktorých kalendár si postupne osvojila celá Európa, počítali Nový rok pôvodne od 1. marca. V roku 153 pred naším letopočtom sa Nový rok presunul na 1. január, po krátkom čase sa vrátil k pôvodnému termínu. V roku 46 nášho letopočtu bol v Rímskej ríši zavedený juliánsky kalendár a Nový rok sa presunul na 1. január. Kresťanská cirkev prevzala juliánsky kalendár, ale za Nový rok stanovila 6. január. Po mnohých ďalších presunoch pápež Gregor VIII. v roku 1582 určil konečný termín Nového roka na 1. január. Tento príkaz musel pre jeho nedodržiavanie znovu zopakovať pápež Inocent XII. v roku 1691. V Uhorsku bol Nový rok určený na 1. január už v 15. storočí.
Spomínané presuny a nejednotnosť mali bezprostredný odraz aj vo zvykosloví. Ich dôsledkom bola skutočnosť, že vlastne od konca novembra sa zvyky a obrady orientovali na nastávajúce novoročie, za ktoré bolo považované obdobie od 25. decembra do 6. januára. Zvyky spojené s obdobím zimného slnovratu, a teda s vítaním znovu sa rodiaceho slnka, boli v tradícii európskych národov natoľko zakorenené, že vo štvrtom storočí cirkev presunula výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie slnka.
Najčastejšie chodievali mládenci na Silvestra popod obloky spievať. Po odspievaní vošli do domu a zavinšovali novoročný vinš. V iných oblastiach chodievali spievať mládenci, v okolí Rožňavy spievali mládenci v tento večer z kostolnej veže. Aj v tento deň, podobne ako v strídžie dni a všetky sviatočné vianočné dni, sa z domu nesmelo nič vyniesť, aby neuhynula hydina. Večera na Silvestra bola takmer rovnaká ako na Štedrý deň, ale bolo možné konzumovať aj mäsité jedlá.
Slovenské vianočné a novoročné vinše
Staré slovenské vianočné a novoročné želania sú dôležitou súčasťou tradícií. Prinášame zopár príkladov:
Vianočný vinš z Kysúc:
Vinšujeme, vinšujeme na to Božie narodenie, aby ste mohli hojnejšie a pokojnejšie rôčky dočkať: z lesa žirnosť, z poľa hojnosť, od Boha lásku, od susedy prajnosť.
Novoročné vinše z Horehronia:
Vinšujeme vám nový rôčok všetkým v dome, aj starým, aj mladým všetko dobré, aby ste všetkého mali dosti a žili v pokoji a svornosti.
Vinšujeme vám šťastlivý tento nový rok, že nám dal Boh starý prežiť a nového sa dožiť.
Vianočné koledy a piesne
Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií. Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. V tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe s chytľavým refrénom, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb. Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Tichá noc - svetový hit
Dodnes tou najznámejšou koledou nielen u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu.
V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši, a tak organista zahral iba na gitare. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
Súčasné slovenské vianočné piesne
Počas obdobia Vianoc neustále hrá z rádií a v nákupných centrách zopár piesní, ktoré sa už stali symbolom sviatkov. Hoci počujeme skôr zahraničné skladby, aj na Slovensku či v Česku vzniká vianočná hudba, ktorá stojí za vypočutie:
- Šťastné a veselé Vianoce - Pieseň vznikla pre obchodný reťazec, hudobne ju mal na starosti Marián Čekovský a zaspievali si v nej aj Mirka Partlová, Peter Cmorík, Zdenka Predná, Zuzana Smatanová, Anita Soul, Cigánski diabli či Peter Lipa. Ponúka humorný text.
- IMT Smile - Najkrajšie Vianoce - Vznikla v roku 2014 a pomerne rýchlo sa stala jednou z najpopulárnejších slovenských vianočných pesničiek.
- Václav Neckář - Půlnoční - V Česku zaznamenala podobne nečakaný úspech ako Najkrajšie Vianoce. Vznikla v roku 2011 a odvtedy je jedným zo symbolov najkrajších sviatkov roka.
- Iné Kafe - Vianoce - Pre tých, ktorým Vianoce symbolizujú skôr stres, je určená pieseň od Iné Kafe, ktorá pobaví vtipným textom.
- Robo Opatovský a Jana Kirschner - Čas sviečok - Duet prináša vianočnú atmosféru, hoci ani raz v celom texte sa slovo Vianoce nespomína. Pochádza ešte z roku 1998.
- Jana Kirschner a Symfonický orchester - Vianočná - Pre milovníkov alternatívnejších žánrov je určená táto pieseň s nezvyčajnou hudbou a textom.
- Kandráčovci - Šťastné Vianoce - Slovenská prerábka jednej z najznámejších piesní od Johna Lennona Merry Xmas (War is over).
- Dominika Mirgová - Šťastné a veselé - Speváčka vydala pieseň v roku 2014 s osobnými motívmi, keďže sa narodila 23. decembra.
- Chinaski a Katarína Knechtová - Milióóóny přání/ Milióóóny prianí - Spoločná pieseň českej kapely a slovenskej speváčky, ich prvá vianočná pieseň, ktorá vznikla pre internetový obchod.
- Natália Hatalová - Vianoce - Pieseň otextovala samotná speváčka s cieľom vytvoriť niečo dokonalé a jednoduché.
Folklór, prírodné cykly a obradovosť
Súčasný spôsob života, ktorý nás vzďaľuje od prírody, nám často bráni zamýšľať sa nad hlbšou podstatou kultúrneho dedičstva minulosti. Od najstarších čias žil človek v úzkom kontakte s prírodou, ktorá bola jeho matkou a darkyňou života. Jeden rok v živote prírody, ako i v živote človeka, predstavuje jeden uzavretý cyklus. Život plynie v opakujúcich sa cykloch, striedajú sa obdobia pasivity a aktivity, rozkvetu, zrelosti a zániku.
Na cyklickej ročnej ceste Slnka, ktoré striedavo bojuje s temnotou, sa stretávame so štyrmi základnými zlomovými bodmi, ktoré nazývame slnovraty a rovnodennosti. Tieto okamihy a obdobia znamenali v ľudskom duchovnom aj fyzickom živote určité obdobia prechodu, zmeny a nového impulzu. Sú s nimi zviazané početné tradície, obrady a sviatky, ktoré mali ľudskej duši umožniť nadýchnuť sa nového impulzu a s plným vedomím sa zhostiť svojich nasledujúcich úloh.
Zem a Príroda ako Matka i Učiteľka ľudí sa podľa tradície Slovanov nazývala Baba a vzhľadom na vzostupný alebo zostupný cyklus roka mala dve základné charakteristiky:
- Zimná - Ježibaba - predstaviteľka chaosu a neplodného obdobia. Počas obdobia pôstu na sklonku zimy jej deň po dni postupne vypadávali zuby a keď zomrie, zošle ľuďom farebné vajíčko, ktoré je symbolom znovuzrodenia Prírody.
- Letná - Zlatá Baba - charakteristická novým životom, plodnosťou.
S príchodom zimy sa začínala práca pre priadky, ktorých piesne boli pomalé a ťahavé. V tomto čase boli obdobia, kedy sa vôbec netancovalo, pretože príroda sa ukladá na svoj zimný spánok a človek má čas na rozjímanie, bilancovanie a zhodnotenie uplynulého roka. Príroda tu bola pre človeka celý rok a dala mu možnosť zozbierať úrodu a spraviť si tak zásoby na zimu.
Tradície a slávnosti pri príležitosti osláv cyklov v prírode mali rôznu formu. V rámci slovenského folklóru sa v nich môžeme stretnúť s hovoreným slovom, spevom, tancom či rituálnym divadlom. Dnes sa pod slovom folklór rozumie tak ľudová kultúra, ľudové tradície, zvyky, obyčaje a obrady, ako i ľudové umenie, čiže spev, tanec, hudba, divadlo, ľudový odev, umelecké a remeselné diela atď.
Fašiangy: Prechod z Vianoc do pôstneho obdobia
V starodávnych kultúrach sa začiatok ročného cyklu viaže na obdobie, kedy sa príroda znovu prebúdza do nového cyklu, teda na obdobie jari. Fašiangy sa slávili v období od Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy, medzi sviatkami zimného slnovratu a pôstom pred príchodom jari. Dátum Popolcovej stredy je pohyblivý. Slovo vychádza z nemeckého Faschung (pôvodne vast-schanc označujúceho výčap a nápoj pred pôstom).
V slovanskom svete je obradová symbolika zameraná na príchod jari, na zabezpečenie hojnosti, úrody, plodnosti, sýtosti a sprevádza ich obradné veselie. Všeobecne v tomto období platí princíp, že „všetko je naopak“. V rámci veselých zábav a hier sa porušuje spoločenský poriadok, parodujú sa oficiálne oslavy a ceremónie, nedbalo sa na spoločenské rozdelenia, čo sa prejavovalo tak, že si ľudia vymieňali svoje role medzi sebou alebo si prepožičiavali masky z iných prírodných ríši.
V posledných troch fašiangových dňoch pred veľkým pôstom sa poriadajú fašiangové sprievody. Ich súčasťou bol i zvyk s názvom pochovávanie basy - vykonáva sa v posledný fašiangový deň. Základný motív vychádza z nastávajúceho pôstu a očisty, kedy sú zábavy pri muzike zakázané. Predvádza sa žartovné pochovávanie basy, pri ktorom vystupujú kostýmové postavy kňaza, kostolníka a smútiacich „pozostalých“.
Po bujarej zábave nastáva čas očisty a pôstu. Prvým pôstnym dňom je Popolcová streda. Predstavuje prechod z fyzického sveta fašiangových radostí do duchovného sveta, z ľudského do božského. Znovu sa človek navracia k tomu posvätnému a pripravuje sa na nový zrod kozmu. Očistenie sa netýkalo iba upratania vlastného domu, ale celej dediny, z toho poznáme „Veľké jarné upratovanie“. A nešlo len o očistu fyzickú, ale tiež o purifikáciu duševnú a duchovnú.