Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života (katechumenát) je špecifický a hlboký proces, ktorým dospelí jedinci vstupujú do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi. Je určený pre dospelých, ktorí po prijatí zvesti o Kristovom tajomstve, osvietení Duchom Svätým, vedome a dobrovoľne hľadajú živého Boha a vydávajú sa na cestu viery a obrátenia. Pomocou tohto obradu sa duchovne posilnia vo svojej príprave a v príhodnom čase s úžitkom prijmú sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie.
Úvod do kresťanskej iniciácie dospelých
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Význam krstu jasne vystupuje do popredia z jeho slávenia. Uvažujúc nad gestami a slovami liturgie môžeme zaregistrovať milosť a záväzok tejto sviatosti, ktorú treba vždy znovu objavovať. Je to úvod procesu, ktorý dovoľuje, aby sme žili zjednotení s Kristom v Cirkvi.
Druhý vatikánsky koncil postavil do centra misijnej činnosti Cirkvi evanjelizáciu. Táto evanjelizácia nespočíva iba v „odovzdávaní vedomostí“, v „informácii“; privádza k obráteniu. O tom svedčí aj terminológia v dokumentoch, kde sa namiesto „vyučovania náboženstva“ užíva výraz „katechizácia“, resp. jeho rôzne obmeny: katechumenát, katechumenátna katechéza, iniciačná katechéza. Tento nový pohľad zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa vytvoril správny obraz Boha a Cirkvi. Cieľom katechézy je vovádzať do spoločenstva s Kristom a napomáhať živú, výslovne činnú vieru, rast a vyznanie viery. Modelom každej katechézy je krstný katechumenát. Táto katechumenátna príprava má inšpirovať všetky ostatné formy katechézy.
Fázy uvádzania do viery
Uvedenie (uvádzanie) do viery pozostáva z rôznych fáz a úloh, ktoré sú navzájom úzko späté, závisia jedna od druhej a sú nevymeniteľné. Protagonistami katechézy sú tí, ktorí už boli evanjelizovaní, resp. tí, čo sa obrátili. Fázy katechézy sa môže zúčastniť iba ten, kto má jednoznačný záujem o obrátenie. V katechéze je predovšetkým dôležité, aby sa katechéza na prijatie sviatostí udiala vo farskom spoločenstve. Tak isto je potrebné, aby dlhšie obdobie evanjelizácie viedlo k obráteniu primerane veku katechizovaného.
Predkatechumenát: Obdobie evanjelizácie a sympatie
Prvým krokom je obdobie zoznámenia sa s kresťanským náboženstvom a so zásadami kresťanského života. Cez toto obdobie sa koná evanjelizácia, v ktorej sa vytrvalo a s dôverou ohlasuje živý Boh a Ježiš Kristus. Cieľom je, aby nekresťania za pomoci Ducha Svätého si otvorili srdcia a obrátili sa k Pánovi. S Božou pomocou je každý povzbudzovaný k prijatiu viery, zanechaniu hriechu a prikláňa sa k Božej láske. Žiadateľ krstu dozrieva v rozhodnutí žiadať o krst. Cirkev počas zhromaždenia alebo miestneho spoločenstva vľúdnym spôsobom prijíma týchto „sympatizujúcich“ ľubovoľne bez obradov. V ovzduší priateľstva a dialógu prejavia svoj úmysel, ešte nie vieru. Sú podporovaní primeranými modlitbami. Žiadateľ krstu dospeje v tom čase k vyznaniu viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa.
Prijatie medzi katechumenov
Významnou udalosťou je prijatie medzi katechumenov, lebo vtedy kandidáti prvý raz verejne prejavujú svoju vôľu pred Cirkvou a ich túžba sa tak stáva verejnou. Vyžaduje sa, aby kandidáti mali určité základy duchovného života a poznali prvotnú vierouku, začiatočné obrátenie a vôľu zmeniť život a vojsť do spoločenstva s Bohom v Kristovi. Za pomoci duchovných pastierov, ručiteľov, príbuzných a katechétov sa posúdi súcosť, čiže vonkajšie znaky týchto dispozícií. Po slávnosti sa zapíšu do knihy katechumenov. Od tejto chvíle katechumeni už patria do Kristovej rodiny.
Katechumenát je dlhšie obdobie, kde prijímajú hlbšie zasvätenie do vierouky a mravouky. Cirkev ich podporuje vhodnou liturgiou slova. Pri obrade privítania sa predovšetkým žiada meno kandidáta, pretože meno naznačuje totožnosť osoby. Krst iniciuje osobné povolanie žiť ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať po celý život. Predpokladá osobnú odpoveď.
Dospelí katechumeni sú počas tohto obdobia poznačovaní znamením kríža aj na zmysloch, a to s týmito slovami: «Prijmite znak kríža na uši, aby ste počúvali Pánov hlas»; «na oči, aby ste videli jas Božej tváre»; «na ústa, aby ste odpovedali na Božie slovo»; «na hruď, aby Kristus vierou prebýval vo vašich srdciach»; «na plecia, aby ste niesli príjemné Kristovo jarmo» (Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, č. 85). Kresťanmi sa stávame v tej miere, v akej sa kríž do nás vtlačí ako „veľkonočné“ znamenie, ktoré robí viditeľným aj navonok to, že sa k životu staviame ako kresťania.
Časti tela a zmysly | Videá pre deti | Skooys.sk
Obdobie očisťovania a osvietenia (Vyvolenie)
Nasleduje zaradenie katechumenov medzi čakateľov na krst, ktoré je obdobím očisťovania a spravidla sa koná v pôste. Je to hlbšia príprava ducha i srdca. Cirkev koná „vyvolenie“, čiže výber súcich na prijatie sviatostí. Je to aj „zápis mena“, lebo vybraní Cirkvou sa zapíšu do knihy vyvolených. Žiada sa znalosť kresťanskej náuky, zmysel pre vieru a lásku, aj posudok o ich súcosti. Pri obrade sa má vyjadriť ich rozhodnutie, ako aj rozhodnutie biskupa alebo jeho delegáta. Od toho dňa sa katechumeni volajú „vyvolení“.
Cieľom tohto obdobia je odhaliť slabé stránky, posilniť zdravé, oslobodiť od hriechu a primknúť sa ku Kristovi, „Ceste, Pravde a Životu“. Sem patria bohoslužby s tromi žehnaniami - skrutíniami. Po homílii sa vyvolení (spolu s krstnými rodičmi) postavia pred celebranta. Celebrant sa najprv obráti na veriacich a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili za vyvolených a vyprosovali pre nich ducha pokánia, vedomie hriešnosti a pravú slobodu Božích detí. Potom sa obráti na katechumenov a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili. Povzbudí ich, aby aj navonok vyjadrili ducha pokánia úklonom. Počas modlitby za vyvolených krstní rodičia držia pravú ruku na pleci každého vyvoleného. Najbližšia príprava na Bielu sobotu je dňom modlitby a vnútorného sústredenia a podľa schopností aj dňom pôstu.
Slávenie iniciačných sviatostí (Krst, birmovanie, Eucharistia)
Najvhodnejšie je udeliť tieto sviatosti pri svätej omši vo Veľkonočnej vigílii. Krstom a birmovaním sa vyvolení pridružujú k Božiemu ľudu, Duch Svätý ich uvádza do prisľúbenej plnosti. Slávenie krstu obsahuje vrchol v obmytí vodou a vzývaní najsvätejšej Trojice. Viera, ktorú prijímajú, je nielen vierou Cirkvi, ale aj ich osobnou vierou. Aby ju neprijímali len pasívne, zriekajú sa zlého ducha, vyznávajú vieru a úprimne sa oddávajú Bohu; očakáva sa, že to bude viera aktívna. Na zvýraznenie spojenia vyvoleného s Kristom možno vybrať obrad poliatia alebo ponorenia do vody.
- Pomazanie krizmou po krste značí kráľovské kňazstvo pokrstených a ich včlenenie do spoločenstva Božieho ľudu.
- Biele rúcho je symbolom ich novej hodnosti.
- Zapálená svieca zasa objasňuje ich povolanie, že majú kráčať, ako sa patrí na synov svetla.
Podľa prastarého zvyku, zachovaného v rímskej liturgii, dospelých sa nemá krstiť bez toho, že by hneď po krste neprijali aj birmovanie. Týmto spojením sa naznačuje jednota veľkonočného tajomstva. Nasleduje slávenie Eucharistie, na ktorej sa prvý raz zúčastňujú plným právom. Sväté prijímanie sa dáva pod obidvoma spôsobmi.
Úloha spoločenstva a katechétu
Pretože vstup do Cirkvi sa dá zažiť iba v spoločenstve, dokumenty upozorňujú na dôležitosť správne chápať úlohy spoločenstva a spôsob vytvárania pravého spoločenstva. Kresťanské spoločenstvo je východiskovým bodom katechézy, je jej miestom i cieľom. Fara je najdôležitejším miestom katechézy (jej gravitačným centrom), kde sa kresťanské spoločenstvo formuje a prejavuje. Katechéze hrozí nebezpečenstvo, že bude neúčinná, ak katechumena neprijme také spoločenstvo, ktoré žije z viery.
Zvlášť dôležitým prvkom katechézy je spolupráca. Uskutočňuje sa na mnohých úrovniach: farár - katechéti; katechéti - katechizovaní; katechéti - farské spoločenstvo. Vyžaduje spoločný cieľ, presné vymedzenie úloh a vhodné riadenie.
Katechéta ako svedok má byť vyzretou osobnosťou, schopnou dobre komunikovať, budovať vzťahy a kriticky uvažovať. Vie budovať vzťahy, je poctivým človekom, ktorý dokáže kriticky uvažovať. Má vedieť spolupracovať s inými, vie vtiahnuť do práce aj iných. Ako učiteľ má mať potrebné biblicko-teologické vedomosti a byť skúsený v pedagogike a psychológii, aby rozpoznal potreby svojich zverencov. Ako vychovávateľ má vnímať iných a riešiť výchovné otázky, pričom si uvedomuje, že cieľom jeho práce je viesť skupinu poslucháčov k zrelosti.
Význam a zmysel krstu pre dospelých
„Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3,5). Krst je znovuzrodením a je akoby druhými narodeninami. Návrat ku zdroju kresťanského života nás vedie k tomu, aby sme lepšie chápali dar, ktorý sme prijali v deň nášho krstu, ako aj aby sme obnovili úsilie odpovedať naň v tom stave, v ktorom sa dnes nachádzame.
Boh volá každého po mene, milujúc nás jednotlivo, v konkrétnosti nášho príbehu. Krst iniciuje osobné povolanie žiť ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať po celý život. Predpokladá osobnú odpoveď, nie vypožičanú odinakiaľ systémom „skopíruj a prilep“. Kresťanský život je v skutočnosti utkávaný radom volaní a odpovedí: Boh v priebehu rokov neustále vyslovuje naše meno, dávajúc tisícorakými spôsobmi zaznievať svoje volanie, aby sme sa stali podobnými jeho Synovi Ježišovi. Stať sa kresťanmi je darom pochádzajúcim zhora (porov. Jn 3,3-8). Viera sa nedá kúpiť, avšak požiadať o ňu a prijať ju ako dar, to sa dá. Veď «krst je sviatosťou tej viery, s ktorou ľudia, osvietení milosťou Ducha Svätého, odpovedajú na Kristovo evanjelium» (Obrad krstu detí, Všeob. úvod, č. 3). Na vzbudenie a prebudenie úprimnej viery v odpovedi na Evanjelium sa zameriava formácia katechumenov a počúvanie Božieho slova pri samotnom slávení krstu. Zatiaľ čo dospelí katechumeni sami v prvej osobe verejne vyjadrujú to, čo túžia prijať ako dar od Cirkvi.