Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí „uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Táto sviatosť, ľudovo nazývaná birmovka, prislúcha k pomenovaniu sviatosť kresťanskej dospelosti alebo zrelosti. Prijatie tejto sviatosti je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti, pričom birmovanec pri jej vysluhovaní získava pečať darov Ducha Svätého.
Biblický pôvod a historický kontext
V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša, keď ho Ján pokrstil, bolo znamením, že on je ten, ktorý má prísť, že je Mesiáš, Boží Syn. Táto plnosť Ducha sa však nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale mal ju dostať celý mesiášsky ľud.
Ježiš Kristus viac ráz prisľúbil toto vyliatie Ducha a toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc. Apoštoli naplnení Duchom Svätým začali ohlasovať „veľké Božie skutky“ a Peter vysvetlil, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias. Od tých čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť.
Rozdiel medzi tradíciou Východu a Západu
V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jednojediné slávenie s krstom. Postupom času, so vzrastajúcim počtom krstov detí a zväčšovaním diecéz, sa na Západe zaviedlo časové oddelenie týchto dvoch sviatostí, aby sa dovŕšenie krstu vyhradilo biskupovi. Východné cirkvi si zachovali jednotu a birmovanie (krizmáciu) udeľuje kňaz hneď po krste s použitím krizmy posvätenej patriarchom alebo biskupom.
Duchovný význam a účinky birmovania
Účinok sviatosti birmovania spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi dostali apoštoli v deň Turíc. Birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak (charakter), čo znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
- Prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve.
- Pevnejšie nás zjednocuje s Kristom.
- Zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého.
- Zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou.
- Dáva nám osobitnú silu, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru.
Príprava na prijatie sviatosti
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Príprava má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom a k živšej dôvernosti s Duchom Svätým. Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti, preto má birmovanec najprv pristúpiť k sviatosti pokánia.
Birmovný rodič a birmovné meno
Kandidáti majú hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Ideálne je, ak ide o tú istú osobu ako pri krste, aby vynikla jednota sviatostí. Birmovný rodič má byť zrelý veriaci, ktorý svoju vieru žije. Birmovanec si volí aj birmovné meno, ktoré má byť kresťanské - meno svätca, ktorého životný príbeh je pre neho oslovujúci a ktorého chce nasledovať.
Priebeh obradu vo svätej omši
Liturgia sviatosti sa zvyčajne koná počas svätej omše, aby sa zdôraznil súvis s celým uvádzaním do kresťanského života. Po evanjeliu farár alebo iný kňaz predstaví birmovancov biskupovi a nasleduje biskupova homília.
1. Obnovenie krstných sľubov
Po homílii nasleduje dôležitý moment - obnovenie krstných sľubov. Birmovanci stoja a biskup sa ich pýta, či sa zriekajú zlého ducha, všetkých jeho skutkov a pokušení. Birmovanci odpovedajú: „Zriekam.“ Následne vyznávajú svoju vieru v Boha Otca, Syna i Ducha Svätého odpoveďou: „Verím.“ Toto prepojenie jasne ukazuje, že birmovanie nadväzuje na krst.
2. Vzývanie Ducha Svätého
Biskup vystrie ruky nad birmovancov. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha. Biskup prosí Otca, aby na nich vylial Ducha Svätého Obhajcu a udelil im sedem darov Ducha.
3. Podstatný obrad: Pomazanie krizmou
Birmovanci prichádzajú po jednom k biskupovi. Birmovný rodič položí ruku na pravé plece birmovanca. Biskup namočí pravý palec do svätej krizmy (olivový olej zmiešaný s balzamom, posvätený na Zelený štvrtok) a urobí ním znak kríža na čelo birmovanca, pričom hovorí:
„[Meno], prijmi znak Daru Ducha Svätého.“
Birmovanec odpovedá: „Amen.“
Biskup dodá: „Pokoj s tebou.“
Birmovanec odpovedá: „I s duchom tvojím.“
1. stretnutie birmovancov
Liturgické zavŕšenie
Po pomazaní sa biskupovi donesie voda a uterák na umytie rúk. Vyznanie viery (Krédo) sa vynecháva, pretože bolo nahradené obnovením krstných sľubov. Slávnosť pokračuje spoločnými prosbami za birmovancov, ich rodičov a celú Cirkev. Následne sa pripravia obetné dary, ktoré môžu priniesť birmovanci, a svätá omša pokračuje Eucharistiou, ktorá je vrcholom kresťanskej iniciácie.
Svätá krizma, použitá pri obrade, vysvetľuje aj samotné meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“. Je odvodené od mena Krista, ktorého Boh pomazal Duchom Svätým. Týmto pomazaním birmovanec dostáva duchovnú pečať, symbol vlastníckeho práva Boha na jeho život.
tags: #obrad #sviatosti #birmovania #obnovenie #krstnych #slubov