Habsburským krajinám, vrátane Slovenska, vládla štyridsať rokov. Počas toho stihla porodiť šestnásť detí, viesť niekoľko vojen a robiť rozsiahle reformy. Hoci to nebolo bežné, ona sama sa vydala z lásky, svojim deťom však takýto luxus nedovolila. Aký bol príbeh panovníčky, ktorú korunovali hneď dvakrát.
Prvá korunovácia v Bratislave
Najprv 12. mája 1741. Takú slávnosť Bratislava veru ešte nezažila. Na niekoľko dní sa do nej zišla (nielen) celá uhorská politická špička. O ôsmej ráno sa z Bratislavského hradu pohol korunovačný sprievod. Jeho hlavnou hviezdou bola žena. Hoci pôvodne celá táto sláva mala vypuknúť už o niekoľko mesiacov skôr, panovníčka ju odložila až na začiatok leta. Z prozaických dôvodov - pod srdcom nosila už štvrté dieťa. A, čo nemohla vedieť, zhodou okolností neskoršieho následníka trónu Jozefa II.
Bol 25. jún 1741, keď sa ešte len 24-ročná Mária Terézia vydala na slávnostný okruh Bratislavou, ktorá sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Panovníčka vstúpila do mesta Vydrickou bránou a absolvovala slávnostný obrad. Keď prechádzala ulicami, prefekt kráľovskej komory naokolo rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Pod korunovačným pahorkom vysadla na čierneho ozdobeného koňa, vyšla na pahorok a švihla mečom na štyri strany, aby dala najavo odhodlanie brániť krajinu proti nepriateľom zo všetkých strán. A pobrala sa na slávnostnú hostinu.
Detstvo a predurčenie
Mária Terézia sa síce narodila až ako druhé dieťa rímskeho cisára Karola VI., avšak svojho o rok skôr narodeného brata nespoznala. Zomrel ešte pred jej príchodom na svet, a Mária Terézia sa tak stala dedičkou habsburského trónu. O to, aby rakúske dŕžavy mohla prevziať aj žena, ak by nebol k dispozícii dedič, sa otec postaral už štyri roky pred narodením budúcej cisárovnej, keď presadil takzvanú Pragmatickú sankciu. Len jediný titul nemohla Mária Terézia zdediť: titul rímskeho cisára. Ten mohol prejsť jedine na muža. Karol VI. sa preto nevzdával; bol stále mladý a na splodenie mužského potomka bolo more času.
Starostlivosť o ňu bola zverená guvernantkám a neskôr domácim učiteľom. Učila sa latinčinu, históriu, matematiku, francúzštinu, taliančinu a španielčinu, tancovať a spievať. O štátnych záležitostiach Márii Terézii nikto nehovoril, na audienciách sa nezúčastňovala, o finančnej správe krajín či práve vedela veľmi málo. S tým, že by podobné vedomosti mohla raz prakticky využiť, nikto vážne nerátal. Skôr sa už od jej raného detstva špekulovalo o budúcom ženíchovi. Mária Terézia bola viac než dobrou partiou, a čím menšia bola pravdepodobnosť, že sa ešte vyskytne mužský dedič, tým jej atraktivita stúpala.
Druhá korunovácia a osobné tragédie
„Obávam sa, že budem mať ešte ďalšie deti.“ Vo svetle nadchádzajúcich udalostí je ťažké nevidieť v jej slovách rúhanie: desiate dieťa, o ktorom v liste hovorí, sa narodilo slabé a zomrelo len pár okamihov po pôrode. Celý dvor sa zahalil do čierneho.