Novoročné oslavy, tradície a trendy

Koniec starého roka a začiatok nového roka bývajú spájané hlavne s predsavzatiami, ktoré sa snažíme počas ďalších mesiacov splniť. Vstup do Nového roka vždy znamenal viac než len otočenie stránky v kalendári. Je to moment prechodu, symbolický prah medzi tým, čo nechávame za sebou, a tým, v čo dúfame. Nový rok sa oslavuje takmer vo všetkých kultúrach sveta a hoci sa dátumy a rituály líšia, všetky majú spoločné želanie šťastia, zdravia a hojnosti v nasledujúcom roku. Nový rok je obdobím, keď ľudia na celom svete praktizujú rôzne tradičné rituály, veriac, že sa im tak podarí pritiahnuť do svojho života šťastie a počas nasledujúceho obdobia sa im bude dariť.

Historické korene osláv Nového roka

Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 p.n.l., no nový rok vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Pri pohľade do minulosti sa nový rok vítal v rôznych kultúrach v rôzne dni: 25. decembra, 1. marca, 25. marca, 1. septembra atď.

Juliánsky a Gregoriánsky kalendár

Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár (reformovaný starý rímsky, aby vyriešil problém počtu dní v roku), v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky kalendár, ktorý nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka odstránil. Nazvaný je podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. a prijatý bol v roku 1582. Tento dátum sa spomína preto, že krajiny ho prijímali po celom svete postupne a niekde dokonca vôbec (Nový rok tu býva len civilným sviatkom). Územie Čiech a Moravy ho prijali o dva roky neskôr, Slovensko o ďalšie tri roky (1587).

Pôvod mena Silvester

Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam: vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov (sám Silvester sa kvôli tomu musel ukrývať v lesoch vôkol Ríma - preto si zvolil za meno, keď sa stal rímskym biskupom, Silvester: lat. silva - les) a začal sa zlatý vek cirkvi. Sv. Silvester I. bol jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy.

Slovenské silvestrovské a novoročné tradície

Naši predkovia okrem zábavy venovali pozornosť aj rôznym magickým úkonom, ktoré mali ochrániť pred zlým osudom.

Silvestrovské zvyky

Poslednému dňu roka sa hovorilo aj „babí deň“. Kedysi sa praktizoval zvyk chodenia tzv. „ometačiek“, čo boli chudobné ženy, ktoré pred koncom roka symbolicky vymietali platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V minulosti sa tiež udržiavali tzv. kurine baby, dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu so sukňou zo slamy. Ženy trhali slamu a vkladali ju sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.

V minulosti, podobne ako v súčasnosti, sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica, pred 2. sv. vojnou boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.

Posledný decembrový deň bol dňom zúčtovania a rekapitulácie: vracali sa staré dlhy, aby ste so smolou nevstupovali do nového. Smeti sa smeli zametať len do kúta, aby ste nikoho nevymietli z domu. Zakázané bolo pranie aj vešanie, aby sa nik neobesil. Magickú moc mala aj silvestrovská noc: verilo sa, že čo sa vám bude snívať, to sa splní. Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.

Novoročné zvyky a povery

Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Pravidlom Nového roka bolo správať sa a konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemať požičané.

Na Nový rok sa nesmeli vynášať smeti, aby sa nevynieslo šťastie z domu. Naši predkovia kedysi verili, že pokiaľ vynesiete smeti počas nového roka, môže vám hroziť, že si vyženiete niekoho z rodiny, dokonca si môžete nechtiac privolať do rodiny chorobu alebo nebodaj smrť. Na Nový rok by sa nemalo ani prať, vešať bielizeň a šiť. Práve šitie kedysi znamenalo, že sliepky by vám počas roka zle znášali vajíčka.

Typické jedlá

Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň - no mohlo sa jesť mäso. Na stole bol rovnaký obrus aj chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, jedlo sa mäso, klobásy, huspenina - pôst sa už nedržal, a často sa podávali opekance s makom a vianočné oblátky. Atmosféru večera dotvárali mládenci streľbou a praskaním biča. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.

Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant - hydina, ktorá lieta, aby sa vám nerozletel všetok majetok (a neuleteli šťastie, zdravie). Nesmie chýbať bravčové, hovädzie mäso, pre istotu pečené malé prasiatko. Podávala sa opäť šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.

Novoročné vinše a predsavzatia

Vítaní však boli malí chlapci vinšovníci. Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok: ľudia sa teda čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali. Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

Nový rok je symbolom nového začiatku. Podobne ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť. Starí Rimania spájali Nový rok s bohom Janusom, patrónom začiatkov a prechodov, ktorého tvár súčasne hľadela do minulosti aj budúcnosti. Stále je zvykom dávať si novoročné predsavzatia, či už sa týkajú zdravia, cestovania, vzťahov alebo osobného rozvoja.

Špecifiká moderných osláv na Slovensku

Na Slovensku sú Silvestrovské oslavy spojené s niekoľkými vecami. O polnoci ľudia otvárajú šampanské a pripíjajú si ním, hovoria si „Na zdravie!“ a želajú si „Šťastný nový rok!“. Takmer na celom Slovensku je možné vidieť ohňostroje, prskavky a petardy. Ľudia idú von, aby si užili túto farebnú šou na oblohe, a navzájom si prajú všetko dobré do nového roku.

Charakteristickou skratkou na vianočných a novoročných pohľadniciach je PF. Skratka PF pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek. Mal veľa priateľov a známych, ktorých chcel pred Vianocami navštíviť a zaželať im osobne všetko najlepšie do nového roka. Trvalo mu to dlho a niekedy pre zlé počasie ani nestihol navštíviť všetkých známych. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa na novoročné pohľadnice písali dve francúzske slová „Pour Féliciter“, z ktorých za krátky čas zostalo už iba PF.

Novoročné tradície z celého sveta

Iný kraj, iný mrav... Vo svete existuje množstvo zábavných a zaujímavých novoročných tradícií.

Gastronomické tradície

• Filipíny: Okrúhle jedlá sú pre svoju podobnosť s mincami považované za symbol blahobytu a šťastia. Na Filipínach je typické, že stredobodom večierkov je ovocná misa zásobená výlučne okrúhlymi kúskami (napríklad mango alebo citrusy) a zvykom je jesť jednu na každý mesiac v roku. Nosenie bodkovaných odevov sa tiež považuje za symbol prosperity.
• Taliansko: Taliani uprednostňujú strukoviny pred ovocím a pred polnocou na Silvestra jedia čo najviac šošovice, aby si zabezpečili rok hojnosti.
• Japonsko: Japonci si pestujú novoročnú tradíciu pri jedle nazývanom toshikoshi soba, ktoré obsahuje dlhé pohánkové rezance v ľahkom bujóne dashi s jednoduchou oblohou z mladej cibuľky. Toto jedlo je plné symboliky aj chuti, spája sa s oslobodením sa od minulosti, nadobudnutím odolnosti a rastúcim bohatstvom v budúcnosti. Tesne pred koncom roka sa hostia dlhými rezancami (miska toshikoshi soba) ako symbolom prekročenia zo starého do nového roka. Japonci tiež pripravujú tradičné osechi - jedlo, ktoré jedia počas prvých dní nového. Pozostáva z viacerých chodov, jeho súčasťou bývajú napríklad varená ryba, rybacie koláče, sladké rolky, morské riasy, rôzna zelenina, sardinky, ryžové koláčiky, rolády, saké.
• Španielsko: V Španielsku je zvykom zjesť 12 hrozienok presne o polnoci na Nový rok, po jednom s každým úderom hodín. Táto tradícia siaha do začiatku 20. storočia a je považovaná za najlepší spôsob, ako si zabezpečiť skvelý celý rok. Nový rok zapíjajú fľašou cava, bublinkovým španielskym vínom a energiu si dobíjajú horúcou čokoládou a churros, donutmi.
• Francúzsko: Tradičnou súčasťou silvestrovských osláv je Le Réveillon de la Saint Sylvestre alebo Le Réveillon du Nouvel An, noblesná hostina, ktorá často zahŕňa ustrice, foie gras a samozrejme šampanské.
• Chorvátsko: V chorvátskej tradícii sa kládol osobitný dôraz na náladu, s akou sa vstupuje do Nového roka. Hydinové mäso sa na novoročnom menu vyhýbalo, pretože sa verilo, že šťastie môže „odletieť“, zatiaľ čo bravčové mäso a prasiatko symbolizovali pokrok, pretože zvieratá sa pasú dopredu.
• Dánsko: Špeciálny dezert, ktorým spoločne so šampanským vítajú v Dánsku nový rok, je Kransekage, koláč v tvare veže. Ide o sériu koncentrovaných kruhov pokladaných jeden na druhý, kým nevytvoria vežu niekedy až z 18 poschodí. Spojené sú bielou polevou a ich súčasťou sú aj mandle.

Rituály pre šťastie a hojnosť

• Dánsko: Chcete rozbíjať taniere naschvál a pre šťastie? V Dánsku môžete (a mali by ste) rozbiť nejaký ten riad pred dverami každého priateľa a suseda. Ďalšou tradíciou je postaviť sa na najbližšiu stoličku a zoskočiť z nej presne o polnoci (známe ako "Hoppe ind i det nye år"). Predpokladá sa, že skok odstráni smolu a prinesie dobrý rok.
• Írsko: Urobte to ako Íri a začnite omladzovať steny svojho domova bochníkom chleba. Je to zábavná írska novoročná tradícia, ktorá doslova zahŕňa hádzanie vianočného chleba o steny, aby sa pred Novým rokom zbavili zlých duchov. Tiež búchajú na hrnce a panvice, aby odplašili nežiaduce zlé sily.
• Portoriko: Portoričania majú svoj spôsob, ako zahnať zlých duchov - a to tak, že vylejú z okna vedro vody.
• Rakúsko a Nemecko: V týchto krajinách je známa novoročná tradícia darovania talizmanov pre šťastie. Takzvané tchotchkes možno nájsť na každom vianočnom trhu a zvyčajne majú podobu huby, prasaťa alebo kominára.
• Grécko: V Grécku je zvykom na Silvestra zavesiť granátové jablko nad vchodové dvere pre šťastie, plodnosť a prosperitu. Na Silvestra sa chrámové zvony rozozvučia presne 108-krát, čo symbolizuje očistenie od ľudských slabostí.
• Škótsko: Počas Hogmanay v Škótsku platia tradície, ako sú návštevy s darmi, ktorými do domovov nosíte hosťom šťastie po celý rok. Symbolicky sa význam pripisuje aj človeku, ktorý ako prvý prekročí prah domu, pričom prednosť sa vraj dáva vysokým, tmavovlasým mužom. Škóti tiež zapaľujú ohne, aby pripomenuli oslavy zimného slnovratu Vikingov.
• Rumunsko: Hodiť si mincu do rieky, jazera, či fontány je gestom šťastia. V Rumunsku má tento zvyk priniesť šťastie na Silvestra.
• Japonsko: Ōmisoka je tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním nového roka.
• Taliansko: Il Rogo del Vecchione - „Spálenie starca“ v talianskom meste Bologna spočíva v spálení starého roka - alebo v tomto prípade figuríny starca, symbolizujúceho odchádzajúcu minulosť, aby sa spálilo nešťastie minulého roka a uvoľnilo miesto pre prichádzajúce šťastie.

Odevné zvyky

• Brazília: V Brazílii sa biela farba považuje za symbol mieru a šťastia na Nový rok. Brazílčania nosia biele oblečenie, ktoré symbolizuje nový začiatok a odháňa zlých duchov či negatívne energie.
• Latinská Amerika a Taliansko: Tradícia červenej či žltej spodnej bielizne je celkom rozšírená. Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky alebo peňazí, pomôcť by ste mohli aj touto tradíciou: obliecť si spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Červená by mala priniesť lásku, žltá peniaze. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a dokonca aj v Taliansku, kde červené spodky majú mužom zaručiť plodnosť a šťastie.
• Mexiko: Počas mexickej novoročnej tradície Año Nuevo nosia oslavujúci v uliciach rôznofarebné spodné prádlo, ktoré symbolizuje rôzne želania do nového roka - červená farba znamená lásku, žltá šťastie, zelená bohatstvo a biela mier.

Iné zaujímavé rituály

• Kolumbia: Odviazaní Kolumbijčania, ktorí túžia po cestovaní, chodia na Nový rok s prázdnym kufrom okolo svojho domu alebo bytovky.
• Island: Najdôležitejšou nocou na Islande je Silvester a novoročný deň. Spája sa s nimi niekoľko magických tradícií, podľa ktorých práve teraz kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov, kde veľa jedia, klamú ľudí rôznymi trikmi a deťom nechávajú v čižmách do 6. januára darčeky, ak boli poslušné, alebo zemiaky, ak nie.
• Vietnam: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok pochádza z Vietnamu. Ich úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku.
• Čile: V meste Talca v Čile niektorí obyvatelia trávia Silvestra na cintoríne pri hroboch svojich blízkych.
• Rusko: V Rusku, kde sa oslavuje Novy God, pôvodne 1. septembra, dostávajú deti darčeky od Deda Moroza a jeho vnučky pod vianočný stromček Yolka. Novy God sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve.
• Otváranie dverí a okien: Preč so starým a dnu s novým! To je myšlienka novoročnej tradície otvárania všetkých dverí a okien, keď príde čas rozlúčiť sa so súčasným rokom.

Pôvod ohňostrojov

V súčasnosti sa nový rok víta ohňostrojom - ako pozitívnym, esteticky krásnym výstrelom do nového začiatku. Voľakedy sa používal na magické účely: odohnanie zlých síl. Pôvod má v starej Číne - boli to Číňania, kto vynašiel pušný prach a krajina je doteraz najväčším producentom a vývozcom zábavnej pyrotechniky na svete. Do Európy sa dostal ohňostroj až v stredoveku, asi v 14. storočí, populárny sa stal v 17. storočí. V r. 2015 napríklad talianske mesto Collecchio začalo používať tichý ohňostroj, aby chránili zvieratá, ktoré tým trpia.

Pôvod bozkávania o polnoci

Tradícia bozkávania odbitím polnoci pochádza od starovekých Rimanov. Festivalom Saturnalia vzdávali hold bohu času Saturnu. Bol to tiež čas, kedy na chvíľu vymizli sociálne normy: bozkávali sa teda tak veľmi, ako to bolo možné. V starovekom Grécku sa zase bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou. Rimania zase pod imelom urovnávali spory s nepriateľmi, lebo to znamenalo mier.

Časová postupnosť vítania Nového Roka vo svete

Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Symbolicky oslavy nového roka odštartujú ohňostrojom v austrálskom Sydney okolo 13:00 bratislavského času v piatok, 31. 12. No Austrália nie je krajinou, kde začína 1. januára slnko svitať ako prvé. Časovú postupnosť krajín sláviacich nový rok berte orientačne (plus mínus polhodina):

• 11:00 - Svitať začína na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga Samoa a Christmas Island.
• 12:00 - Nový rok víta Nový Zéland.
• 13:00 - Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
• 14:00 - Väčšina Austrálie.
• 16:00 - Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
• 17:00 - Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
• 18:00 - Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmar a ďalšie krajiny.
• 19:00 - Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
• 20:00 - Pakistan, Afganistan a ďalšie krajiny.
• 21:00 - Azerbajdžan, Dubaj, Abu Dhabi, Irán.
• 22:00 - Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie krajiny.
• 23:00 - Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
• 24:00 - POLNOC - postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko…
• 01:00 - UK, Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
• 02:00 - Brazília.
• 04:00 - Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
• 05:00 - postupne Kanada, Bolívia, Puerto Rico.
• 06:00 - New York, Washington, Detroit, Kuba.
• 07:00 - Chicago a ďalšie mestá.
• 08:00 - Colorado, Arizona…
• 09:00 - Nevada, Las Vegas…
• 10:00 - Aljaška.
• 11:00 - Havaj.
• 12:00 - Americká Samoa, nasledujú (okolo 13:00) Baker Island a Howland Island (oba ostrovy, patriace USA, sú neobývané, niektorí turisti, aby slávili Nový rok dvakrát, preplavia sa na Samou a odtiaľ na Americkú Samou - vďaka časovému rozdielu).

Trendy v obliekaní na silvestrovské večierky

Toto ročné obdobie môže byť pre niektorých stresujúce, ale zároveň aj vzrušujúce a plné večierkov! Silvester je obdobie v roku, kedy sa môžete vyparádiť a nikto vás nebude považovať za "over-dressed".

• Flitrované šaty: S flitrovanými šatami nikdy nič nepokazíte. Sú ideálne na silvestrovskú noc, keďže je to jedna z najväčších nocí v roku.
• Čipka: Čipka pôsobí veľmi žensky, či už máte namierené na elegantnú párty alebo ples a potrebujete urobiť dobrý dojem. Tento elegantný vzhľad bude vždy v móde a odhaľuje "tak akurát".
• Saténové šaty: Jedným z najväčších trendov tejto zimnej sezóny sú šaty zo saténu.

Výber šiat závisí od toho, kde budete tráviť silvestrovský večer - či už ide o domácu párty, ples alebo iba sledovanie ohňostrojov.

tags: #obdobie #vecierkov #a #trendy #na #novy