Začiatok školského roka je vždy obdobím plným očakávaní, plánov a nových výziev. Rok 2025/2026 nebude výnimkou, keďže slovenské školstvo prechádza rozsiahlymi a postupnými reformami. Tieto zmeny zasahujú všetky typy škôl od materských až po vysoké, s cieľom pripraviť žiakov na život v 21. storočí. Od digitalizácie a nových osnov, cez podporu psychického zdravia, až po väčší dôraz na jazyky a šport, sa mení prístup k vzdelávaniu pre žiakov, rodičov aj učiteľov.
Prehľad legislatívnych zmien v školstve
Nový balík školských zákonov a ich účinnosť
Dňa 21. októbra 2025 Národná rada SR schválila návrhy viacerých zákonov, ktoré upravujú legislatívu v oblasti školstva. Konkrétne ide o:
- Novelu zákona č. 245/2008 Z. z. (zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon)
- Novelu zákona č. 138/2019 Z.z. (zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch)
- Úplne nový zákon o vysokých školách
- Nový zákon o školskej správe, ktorý nahrádza doteraz platný zákon č. 596/2003 Z.z. (Zákon č. 321/2025 Z.z.)
- Zákon o financovaní škôl a školských zariadení (Zákon č. 322/2025 Z.z.)
- Zákon o podpore práce s mládežou (Zákon č. 301/2025 Z.z.)
Novela zákona o výchove a vzdelávaní (Zákon č. 323/2025 Z.z.) a novela zákona o pedagogických zamestnancoch (Zákon č. 325/2025 Z.z.) nadobúdajú účinnosť postupne v období od 1. januára 2026 do 1. marca 2026. Niektoré zmeny, ako napríklad novela školského zákona (Zákon č. 290/2024 Z. z.) a novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch (Zákon č. 291/2024 Z.z.), nadobudli účinnosť už 1. januára 2025.
Zmeny v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch
Od 1. septembra 2025 nadobúda platnosť novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch (zákon č. 191/2025 Z.z.), ktorá prináša zvýšenie platov zamestnancov školstva. Od 1. januára 2026 sa zavádza aj nový príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca, ktorý umožní odmeňovanie na základe kvality a úrovne ich práce. Učitelia budú hodnotení v piatich stupňoch, od vynikajúcej úrovne až po neuspokojivú. Riaditelia škôl tak získajú účinný nástroj na motiváciu a rozvoj svojich tímov, pričom každá škola si nastaví vlastné kritériá hodnotenia.
Ďalšie dôležité zmeny zahŕňajú:
- Skrátená doba čakania na atestáciu: Na vykonanie prvej atestácie je potrebné byť 2 roky samostatným pedagogickým alebo odborným zamestnancom (pôvodne 5 rokov). Na vykonanie druhej atestácie je potrebné byť 3 roky prvoatestovaným pedagogickým alebo odborným zamestnancom (pôvodne ďalších 5 rokov).
- Kariérová pozícia triedneho učiteľa: Do tejto pozície sa zaradí pedagogický zamestnanec vykonávajúci v triede priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť.
- Nový druh vzdelávacieho programu: Zavádza sa nový druh vzdelávacieho programu.
- Nová kategória „pedagogický zamestnanec - kandidát“: Táto kategória umožní študentom vysokých škôl učiť popri štúdiu.
- Kompenzačný príspevok: Novela zákona zavádza možnosť kompenzačného príspevku pre zamestnancov v prostredí s výrazným nedostatkom personálu či vyššou fluktuáciou.
Zmeny v školskej správe a financovaní
Nový zákon o štátnej správe upravil podmienky na vymenovanie a odvolanie riaditeľa školy. Riaditeľom môže byť aj nepedagóg - manažér s 5 rokmi praxe v riadení a s VŠ vzdelaním II. stupňa. Riaditeľ nesmie byť riaditeľom na inej škole (ak nejde o súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa) alebo štatutárom zriaďovateľa, členom rady školy či vedúcim zamestnancom školy. Doplnili sa aj dôvody, pri ktorých je zriaďovateľ povinný odvolať riaditeľa školy, napríklad ak porušil právny predpis a spôsobil tým škodu viac ako 5000 EUR alebo na návrh hlavného školského inšpektora. Do 31. augusta 2028 sa zavádza právna subjektivita pre všetky školy a školské zariadenia.
Zmena prichádza aj vo financovaní škôl. Neštátne a cirkevné školy, ktoré zostanú mimo režimu verejnej služby, nebudú mať nárok na plný rozsah verejných zdrojov, pričom sa im táto suma môže znížiť až o 20 percent. Cirkevné a súkromné školy si môžu vybrať, či zostanú mimo systému verejných školských obvodov alebo do neho dobrovoľne vstúpia.
Zriaďuje sa aj jednotná elektronická platforma „e-Prihlášky“ pre prihlasovanie do materských, základných a stredných škôl, čo rodičom umožní prihlásiť dieťa do školy rýchlo a pohodlne online.
Kurikulárna reforma a modernizácia výučby na základných školách
Vzdelávací systém na základných školách, ako ho poznáme, od septembra končí. Kurikulárna reforma bude záväzná pre všetky základné školy od 1. septembra 2026, kedy nastúpi do školských lavíc prvá generácia žiakov, ktorí sa budú vzdelávať výlučne „po novom“. Už od septembra 2023 prvé školy začali učiť podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, a od školského roka 2024/2025 ich je na Slovensku takmer 500. Táto reforma sa zavádza pomalšie, každý rok len v jednom, najnižšom ročníku, čo znamená, že od začiatku septembra sa budú povinne „po novom“ učiť len prváci. Zmeny nastanú nielen v obsahu učiva, ale aj v spôsobe, akým sa učí.
Nové prístupy k vzdelávaniu a štruktúra učiva
Cieľom reformy je pripraviť deti na život v 21. storočí. Zmeny prinášajú koniec memorovania, väčší priestor pre slovné hodnotenie, ranné kruhy, blokovú výučbu a zavedenie cyklov. Kurikulárna reforma mení aj samotnú náplň učiva. V slovenskom jazyku a literatúre sa posilňuje rozvoj komunikačných a čitateľských zručností. V geografii sa kladie väčší dôraz na problémy súčasného sveta - od nerovnosti a chudoby až po klimatickú zmenu. V občianskej náuke sa akcentuje aktívne občianstvo, mediálna gramotnosť a porozumenie ekonomickým vzťahom.
Na hodinách slovenčiny budú žiaci na prvom stupni okrem gramatiky viac trénovať bežné životné situácie, napríklad ako sa niekoho spýtať na informáciu, požiadať, poďakovať sa, povedať svoj názor či nesúhlas, ale aj ako rozprávať o svojich pocitoch a skúsenostiach. Novinkou sú aj každodenné ranné kruhy žiakov s učiteľom - krátke stretnutia triedy, často hneď ráno, kde sa deti rozprávajú o tom, ako sa majú, čo ich čaká, čo ich trápi alebo na čo sa tešia.
Veľkou zmenou je aj to, že škola sa už nemá deliť len na jednotlivé ročníky či prvý a druhý stupeň, ale na vzdelávacie cykly. Namiesto doteraz zaužívaného systému rozdelenia základnej školy na dve časti (1. - 4. ročník, 5. - 9. ročník) sa mení rozdelenie na tri časti - cykly (1. - 3. ročník, 4. - 5. ročník, 6. - 9. ročník). Zmeny sa dotknú aj toho, ako sa budú predmety vyučovať. Doteraz sa v piatom ročníku vyučovali samostatne geografia a samostatne dejepis, ktoré mohli učiť dvaja rozdielni učitelia. Po novom sa predmety môžu spájať do dlhších blokov, čo si vyžaduje nové školské vzdelávacie programy.
Hodnotenie žiakov a klasifikácia
Zmení sa aj spôsob klasifikácie. Väčší priestor má dostať slovné hodnotenie, avšak tak ako doteraz, školy budú môcť hodnotiť aj známkami či kombináciou oboch. O tom, ako sa budú hodnotiť jednotlivé predmety, rozhodne napokon samotná škola. Novela školského zákona s účinnosťou od januára 2026 dáva základným školám možnosť využívať slovné alebo kombinované hodnotenie aj pre žiakov od šiesteho po deviaty ročník.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Rezort školstva stanovil po novom povinné predprimárne vzdelávanie na štyri roky, čo začne platiť od školského roka 2027/2028. Deti už tak nebudú môcť zostať doma až do veku piatich rokov. Zákonný zástupca môže zabezpečiť predprimárne vzdelávanie sám, ak má ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie (bez maturity).
Digitalizácia a umelá inteligencia (AI)
Digitalizácia sa stáva kľúčovou súčasťou vyučovania. Žiaci tak budú mať k dispozícii nielen klasické učebnice, ale aj interaktívne platformy. Od školského roka 2026/2027 sa umelá inteligencia stane súčasťou vyučovania na základných a stredných školách. Ministerstvo školstva predstavilo v septembri 2025 Plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní 2025 - 2027, ktorý zaradí AI do výučby a zabezpečí, aby sa stala užitočným nástrojom. Štátne vzdelávacie programy budú doplnené o oblasť umelej inteligencie tak, aby základné a stredné školy mohli začať učiť o AI od školského roka 2026/2027.
Pravidlá používania mobilných telefónov
Zavádza sa zákaz používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie (okrem zariadenia vo vlastníctve alebo správe školy) počas školského vyučovania. Tento zákaz sa v plnom rozsahu vzťahuje na žiakov 1. až 3. ročníka základnej školy. Žiakom 4. až 9. ročníka základnej školy (resp. 1. až 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy) je umožnené tieto komunikačné prostriedky používať len na účel vzdelávania a povolí ich učiteľ. Výnimku zo zákazu používania majú žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí používajú komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.
Systém školských obvodov a prijímania žiakov
V primárnom a nižšom sekundárnom vzdelávaní sa zavádza nový systém školských obvodov, v ktorom budú zohľadnené parametre ako kapacita škôl, vzdialenosť, dopravná dostupnosť, právo detí na vzdelávanie v štátnom jazyku aj v jazyku menšín, zákaz segregácie a princíp inkluzívneho vzdelávania. Deti tak budú mať zabezpečené miesto v škôlke alebo základnej škole v školskom obvode, v ktorom žijú. Obec nemôže vytvoriť obvod, ktorý by sústreďoval chudobné deti do jednej školy a oddelil tak napríklad rómske deti od ostatných.
Ak však chce zmenu rodič, ktorý pre svoje dieťa požaduje inú školu ako tú, ktorú určí podľa obvodu obec, po podaní prihlášky môže prijať dieťa druhá škola až po tom, ako v nej dostali miesto všetky dievčatá a chlapci z „materského“ obvodu. Zavádza sa aj nový pojem „obvyklý pobyt“, ktorý platí pre deti a žiakov zo zahraničia, ktorí nemajú na Slovensku trvalý, prípadne prechodný pobyt či dočasné vízum a mali tak problém so zaradením do školy (problematika sa týka najmä detí z Ukrajiny).
Upravuje sa postup základnej školy v prípade, že nemá kapacitné možnosti na prijatie všetkých detí. Ak základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí a dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej alebo súkromnej základnej školy, obec zabezpečí, aby dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom. Základná škola môže zriadiť adaptačnú triedu za účelom kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptáciu žiakov na výchovno-vzdelávacie prostredie a adaptáciu detí cudzincov.
Dochádza k zrušeniu dvojzmennej prevádzky. Povinné vzdelávanie v základnej škole sa bude realizovať len v dopoludňajších hodinách. Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších hodinách len do 31. augusta.
Zmeny v stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelávaní
Maturitná skúška a stredné školy
Zmenami prechádza aj maturitný systém, do ktorého pribúda matematika ako povinná časť maturitnej skúšky. Od septembra tohto roka sa začne pilotné overovanie na gymnáziách, stredných priemyselných školách a stredných školách s odborným zameraním. Povinná maturita z matematiky bude dvojúrovňová, pričom výber závisí od študenta a jeho voľby vysokej školy a ďalších študijných plánov.
Posilnené a zmodernizované by mali byť v tomto roku aj stredné odborné školy a „učňovky“ so zameraním na remeslá, technické povolania, služby, priemysel a výrobu, a to tak, aby mali aj reálne uplatnenie vo svojom odbore.
Novinky pre vysoké školy
Nový zákon o vysokých školách prináša viac slobody a moderné nástroje pre univerzity, učiteľov a študentov. Zavádzajú sa dve nové funkčné miesta vysokoškolských učiteľov: odborný lektor (nepodieľa sa na vede a výskume VŠ, vykonáva vzdelávaciu činnosť) a profesijný lektor (nepodieľa sa na vede a výskume, zabezpečuje prepojenie vyučovania na prax a praktické vyučovanie). Zákon obmedzuje aj tzv. súbehy úväzkov.
Zavádza sa tiež možnosť pre vysokoškolských učiteľov využiť platený sabatikal v trvaní maximálne 6 mesiacov raz za 7 rokov. Výška náhrady je určená na minimálne 60% funkčného platu, pričom konečná výška náhrady počas sabatikalu závisí od konkrétnej vysokej školy. Pre vysokoškolských učiteľov platí povinnosť kvalifikačného predpokladu aspoň VŠ II. stupňa. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2026.
Podpora, duševné zdravie a inklúzia
Ochrana duševného zdravia žiakov
Téma psychickej pohody detí a tínedžerov sa stáva kľúčovou. V novele školského zákona rezort zaviedol aj ochranu duševného zdravia. Od školského roka 2025/2026 preto pribudne viac podporných aktivít, ako sú workshopy na zvládanie stresu, školskí psychológovia a programy zamerané na prevenciu šikany.
V septembri 2023 bola spustená realizácia národného projektu „Systémová podpora duševného zdravia a prevencie detí, žiakov a študentov cez systém poradenstva a prevencie.“ Cieľom projektu je vytvárať a šíriť praktické nástroje pre oblasť prevencie a realizovať vzdelávania a advokačnú kampaň pre podporu odborných a pedagogických zamestnancov. Sústredí sa aj na predchádzanie aktuálnym problémom, akými sú šikana a kyberšikana, užívanie návykových látok či poruchy príjmu potravy. Do roku 2027 plánuje projekt podporiť viac ako 1100 pedagogických a odborných zamestnancov a pozitívne zasiahne vyše 10 000 detí. Pripravovaný národný projekt zavedie systematické a dlhodobé monitorovanie duševného zdravia detí, žiakov a študentov na Slovensku, s prvými výstupmi v roku 2025 a kompletnou správou v roku 2026.
School-Link: Starostlivosť o potreby duševného zdravia detí a mládeže
Podpora pre znevýhodnených žiakov a prevencia predčasného ukončenia dochádzky
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spustilo realizáciu národného projektu „Podpora vzdelávacích príležitostí“, ktorý reaguje na problematiku nadpriemerného zastúpenia žiakov z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia v špeciálnom prúde vzdelávania. Cieľom je ich postupné začleňovanie do škôl hlavného prúdu vzdelávania. Tento proces je podporený školeniami pre pedagogických a odborných zamestnancov a vytvára podmienky na vznik podporného mechanizmu.
Ďalší národný projekt s názvom „Vytvorenie a overenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky a adresnej podpory žiakov v systéme poradenstva a prevencie (NP PUŠD)“ má za cieľ identifikovať žiakov v riziku a ponúknuť im konkrétnu pomoc. K školskému roku 2028/2029 bude systém pripravený na implementáciu na všetkých základných a stredných školách na Slovensku.
Ministerstvo vyhlásilo aj novú výzvu pre národný projekt s názvom „Príležitosť pre všetkých“. Projekt sa zameriava na pilotné overenie inovatívnych riešení, ktoré majú zabrániť segregácii vo vzdelávaní. Kľúčovou súčasťou je príprava a realizácia lokálnych desegregačných iniciatív, ktoré budú slúžiť ako základ na vytvorenie systémového a udržateľného procesu desegregácie a podporia vznik plne inkluzívnych škôl.
Podpora pohybovej aktivity
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spustilo nový národný projekt Pohybom k pohode s konceptom Aktívna škola, ktorý reaguje na nedostatok pohybu u detí a zhoršujúci sa stav ich fyzického aj duševného zdravia. Cieľom projektu je zvýšiť pohybovú aktivitu žiakov, zlepšiť ich pohybovú gramotnosť a fyzické i duševné zdravie a wellbeing žiakov. Celkový rozpočet projektu predstavuje 4 697 879 eur a je financovaný z Európskeho sociálneho fondu+.
Úloha rodičov v novom školskom roku
Kvalitné vzdelanie nie je len o učiteľoch, ale aj o spolupráci rodičov so školou. Rodičia by mali pravidelne komunikovať s pedagógmi, zapájať sa do rodičovských združení a zaujímať sa o školské aktivity. Experti upozorňujú, že rodičia sami musia pochopiť, že tlak na výkon, známkovanie a honba za diplomami deťom skôr škodí. Preto je dôležité, aby rodičia vnímali svoje deti ako hodnotné bytosti a nie len ako „stroje na známky“. Apeluje sa na to, aby si rodičia pri reforme všímali, že každé dieťa je jedinečné a má svoju vlastnú cestu, možnosti a potenciál. Mali by na svoje deti hľadieť nielen v prizme učebných predmetov, ale v celej šírke učenia sa, všímajúc si napríklad líderské zručnosti, schopnosť spolupracovať, komunikovať či riešiť konflikty.
Ministerstvo školstva tvrdí, že rodičov chce do zmien aktívne zapájať a nenechávať ich bez informácií. Spolu s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže komunikuje reformu prostredníctvom portálu Vzdelávanie21 so sekciou pre rodičov. To, koľko času budú doma tráviť pri učení so svojím dieťaťom, závisí od školy, učiteľov, potrieb dieťaťa aj očakávaní samotných rodičov.
Výzvy a budúcnosť slovenského školstva
Aj keď sa školstvo modernizuje, ostávajú tu výzvy. Patrí medzi ne nedostatok kvalifikovaných učiteľov v niektorých odboroch, potreba lepšieho financovania či vyrovnávanie rozdielov medzi mestskými a vidieckymi školami. Problémom však podľa špecialistov je, že do celoštátneho zavedenia budú dopady kurikulárnej reformy otestované len na 39 školách a iba v prvom cykle, kde sa dejú najmenšie zmeny.
Nedostatkom reformy je, že neredukuje učivo. Aj po reforme je učivo príliš rozsiahle a zároveň v mnohých oblastiach veľmi ambiciózne. Preto sú na mieste obavy, či je vôbec reálne, aby si deti osvojili všetky predpísané vedomosti a zručnosti. Pedagógovia zároveň upozorňujú na to, že reforma sa má realizovať v triedach s vysokým počtom detí a čoraz väčšou rozmanitosťou potrieb. Podľa odborníkov je samotná realizácia najmä na učiteľoch a ich osobnom prístupe. V dnešnej dobe umelá inteligencia a informačné technológie dokážu encyklopedické vedomosti priniesť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, a to mení základ, ktorý má dať škola, v porovnaní s dobou pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Nový školský rok prinesie viac než len návrat do lavíc - bude to rok plný zmien, ktoré formujú budúcnosť vzdelávania na Slovensku.