Novoročné príhovory prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, vysielané tradične k občanom na začiatku nového roka, sa stali dôležitou platformou pre hodnotenie uplynulého obdobia, načrtnutie výziev a vyjadrenie želaní do budúcnosti. Tieto prejavy, či už z rokov 2015, 2017 alebo 2019, často vyvolávali diskusie a analýzy v politickom aj spoločenskom prostredí.
Novoročný prejav Andreja Kisku v roku 2017
Vo svojom novoročnom príhovore 1. januára 2017 uviedol slovenský prezident Andrej Kiska, že Slovensko je ekonomicky na začiatku roka 2017 vo veľmi dobrom stave. Otázkou podľa neho bolo, či dokážeme jeho dobrú pozíciu a niektoré výsledky, osobitne ekonomický rast a klesajúcu nezamestnanosť, využiť do lepších služieb štátu a postupne aj do vyššej kvality života.
Rok pravdy pre Slovensko
Nový rok 2017 prezident Kiska považoval pre Slovensko za veľmi dôležitý a nazval ho rokom pravdy. Uviedol, že pôjde o to, či dokážeme o dobrých zámeroch len hovoriť, alebo aj konať. V opačnom prípade nám podľa neho budúcnosť nastaví neúprosné zrkadlo.
Slovensku v roku 2017 zaželal, aby si strážilo kultúrnosť, aby slušnosť bola počuť a aby sa Slovákom podarilo urobiť kus poctivej práce. „My máme na to, aby sme si takto o rok mohli povedať, že sa veci začali meniť k lepšiemu. Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku. Šťastný nový rok 2017," poprial vo svojom prejave občanom Andrej Kiska.
Dôležitosť reforiem: školstvo a zdravotníctvo
Rok 2017 bol dôležitý aj preto, lebo sa mala ukázať pripravenosť spustiť plán reformy vzdelávania. Prezident zdôraznil: „To, čo pripravili naši poprední odborníci, je dobrý plán a veľmi sa za takúto veľkú politickú dohodu pod reformou vzdelávania prihováram. Aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť.“
Tento rok bola tiež otázkou schopnosť súčasného ministra zdravotníctva a vlády dobehnúť v čase mandátu projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. Kiska dodal: „A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. A to na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo - kdekoľvek žije - na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia.“
Riešenie problémov rómskej komunity
Prezident Kiska tiež konštatoval, že rok 2017 ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia alebo demonštrácia sily. „V niektorých miestach potrebujeme viac poriadku, ale potrebujeme aj plán, ktorý osobitne deti postupne vyvedie z nevzdelanosti a biedy. Malých regionálnych príkladov, kde veci už fungujú lepšie, je dosť. Teraz ich musíme preniesť do väčších rozmerov,“ povedal.
Bezpečnostné otázky a korupcia
Rok 2017 bol podľa neho dôležitý aj z hľadiska bezpečnosti, či dokážeme hovoriť o plánoch a zámeroch, len keď niekde zaútočia teroristi, alebo sa budeme správať k bezpečnosti ako k priorite prvoradého významu. Kiska vyzval Slovákov: „Európa bude musieť viac prispievať k svojej bezpečnosti a to znamená aj my. A ja by som považoval za užitočné, keby ste sa pýtali každého politika, ktorý vás bude tento rok strašiť nejakým druhom ohrozenia, či a akým spôsobom presadzuje modernizáciu a skutočné zlepšenie našich bezpečnostných zložiek.“
Veľká časť ľudí na Slovensku podľa Kisku považovala neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém. „Časť vedenia našej krajiny sa ale tvári, že sa nič nedeje. Nechcem vynášať súdy. Ale myslím, že tento hlboký rozpor, a obrovská politická nevraživosť a obviňovanie z neho vyplývajúce, sú nezdravé. Príslušní politici by mali premyslieť takú rekonštrukciu zodpovednosti, ktorá odstráni túto guľu na nohe našej krajiny. Guľu, ktorá ťaží atmosféru nášho denného života,“ zdôraznil. Andrej Kiska skonštatoval, že Slovensko zvládlo šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ so cťou a na vysokej úrovni.
11 otázok na nového prezidenta SR Andreja Kisku
Analýzy a reakcie na prejav z roku 2017
Novoročný príhovor prezidenta SR Andreja Kisku bol podľa politológa Jána Baránka neštandardný, ale v pozitívnom slova zmysle. Kľúčovú časť totiž venoval téme rizík súvisiacich s bezbrehou slobodou vo virtuálnom priestore. Kiska hovoril o nenávistných prejavoch na internete a sociálnych sieťach. Baránek zhodnotil: „V tomto smere bol prejav dobrý a neštandardný, ale v tom pozitívnom zmysle.“ Dodal, že je najvyšší čas, aby ústavní činitelia začali o tomto probléme hovoriť, keďže ide o veľmi závažnú tému.
Politológ bol prekvapený, že Kiska počas prejavu trikrát pochválil vládu, a to za ekonomický stav Slovenska, pripravovanú reformu školstva a za zvládnutie predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Baránek postrehol aj kritické tóny voči vláde, najmä keď Kiska uviedol, že rok 2017 bude dôležitý, lebo sa ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia. Podľa politológa tak zrejme reagoval na vyhlásenia premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
J. Marušiak vnímal ťažiskom prejavu snahu o kultiváciu verejného priestoru a ústup od ostrejšej konfrontácie s vládou. Podľa neho sa Kiska v prejave držal svojich hlavných tém, ktorými sú zdravotníctvo a školstvo, a tiež tém, kde môže pôsobiť ako zjednocujúci faktor, akou bolo napríklad hodnotenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Ako najostrejšie pasáže prejavu vnímal Marušiak tie, kde Kiska hovoril o korupcii nepomenovanej časti vedenia krajiny a zlyhaniach pri riešení situácie rómskych spoluobčanov.
Novoročný prejav Andreja Kisku v roku 2015 a jeho kritika
Prvý novoročný prejav a jeho prijatie
Na Nový rok 2015 sa uskutočnilo tradičné vystúpenie prezidenta SR Andreja Kisku, ktoré bolo celkom očakávané, pretože išlo o jeho prvý novoročný prejav. Prezident si za svoj prejav vyslúžil potlesk. Ako pozitívum možno vnímať, že v prejave A. Kisku sa objavili tradičné hodnoty ako podpora slušných a pracovitých ľudí, požiadavka na fungujúci štát či poukaz na sociálne a regionálne nerovnosti.
Kontroverzné militaristické frázy a paralely
V prejave však chýbalo jedno veľmi dôležité posolstvo, a to posolstvo mieru, ktoré by si pre rok 2015 bolo želateľné najviac, najmä kvôli ukrajinskej občianskej vojne. Namiesto humanistického posolstva mieru však A. Kiska vyslovil zopár militaristických fráz, ktoré podľa kritikov veľmi poškodili jeho novoročné vystúpenie. Išlo najmä o tieto slová: „...Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité. Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova - tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu - ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky.“
Obzvlášť nevhodná bola podľa kritikov narážka na to, čo sa v Československu prihodilo v 20. storočí, keď si niekto iný (Nemecko) nárokoval na územie štátu. Andrej Kiska svojím výrokom vlastne prirovnal konanie Putinovho Ruska ku konaniu Hitlerovho Nemecka. Od novoročného prejavu by sa skôr čakalo šírenie posolstva mieru, namiesto toho zazneli takéto analógie. Nebolo to pritom prvý raz, čo A. Kiska svojím porovnávaním Putinovho Ruska a Hitlerovho Nemecka zhanobil obete nacizmu.
Principiálnosť a postoj ku Kosovu a Ukrajine
Pri uvedených výrokoch A. Kisku udrela do očí nielen jeho rétorika, ale aj jeho bezzásadovosť. V prejave sa totiž ocitli výroky o princípoch suverenity a sebaurčenia, avšak práve od A. Kisku vyznievali skoro až cynicky. Kritici pripomínali jeho pozíciu k otázke tzv. nezávislosti Kosova a jeho obsadenia cudzími vojskami, ktorú dlhodobo podporoval.
Osobne bolo možné pochopiť určitú kritiku konania Ruska v roku 2014, avšak iba zo strany tých, ktorí principiálne odsúdili aj konanie NATO v Kosove. Nepáčil sa však fakt, že práve najväčší "prznitelia" územnej celistvosti Srbska zastávali najtvrdšie postoje voči Rusku, medzi ktorých bol zaradený aj A. Kiska. Bolo konštatované, že na rozdiel od neho je postoj slovenského premiéra oveľa principiálnejší, hoci ho mienkotvorné médiá často kritizovali.
Prezident by si mal podľa kritikov uvedomiť, že na rozdiel od agresie NATO v Srbsku ruskí vojaci v tom čase nebombardovali ani hlavné mesto cudzieho štátu, ani nepoužívali na Ukrajine uránovú muníciu. Ak by Rusi na Ukrajine postupovali tak ako NATO v Juhoslávii v roku 1999, tak by v troskách ležali Kyjev a Ľvov, nie Doneck a Luhansk. Z hľadiska princípov, ktoré spomínal A. Kiska, bolo konanie NATO v Juhoslávii určite odsúdeniahodnejšie než konanie Ruska na Ukrajine. Kritizovať NATO však A. Kiska nemohol, inak by zrejme stratil masívnu podporu.
Kritika súdnictva a humanitárna situácia na Ukrajine
Prezident nezabudol vo svojom novoročnom prejave spomenúť ani problematiku súdnictva. Aj tu ho však podľa kritikov dostihla bezzásadovosť jeho postojov. A. Kiska síce rád hovoril o ústavnosti, voči protiústavnému prevratu v Kyjeve a následnému protiústavnému „odvolaniu“ tretiny sudcov ústavného súdu Ukrajiny však výhrady nikdy nevyjadril. Aj z toho je zrejmé, ako bezzásadovo a oportunisticky chápal A. Kiska princípy.
Prezident vo svojom prejave spomenul aj humanitárnu katastrofu na Ukrajine: „V susednom štáte za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu o život museli opustiť svoje domovy.“ Na obete vojny bolo určite treba poukázať, žiaľ, A. Kiska však podľa kritikov nepoužil svoj prejav na výzvu k mieru a dialógu, ale na eskaláciu napätia, z čoho obvinil Rusko. Pri otázke o obetiach vojny sa treba spýtať, v ktorej časti Ukrajiny zomierajú ľudia a kam smerujú utečenci. Pochopiteľne, že najviac obetí je práve v tých oblastiach, ktoré sa chcú od Ukrajiny odtrhnúť a kde má Kyjev najmenšiu podporu.
Je dobre známe, že vojenské operácie sa uskutočňovali na území ľudových republík, ktoré vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny, a počet obetí tu začal prudko vzrastať práve po tom, čo tam nová ukrajinská moc rozbehla svoju „protiteroristickú operáciu“. Aj v iných oblastiach Ukrajiny, ako napr. Odesa, boli zmasakrovaní predovšetkým odporcovia Majdanu. A nepopierateľným faktom je i to, že najviac utečencov utieklo do susedného Ruska. Je teda zjavné, že civilné obete boli hlavne na strane odporcov P. Porošenka.
Prezidentovi A. Kiskovi však podľa kritikov o obete občianskej vojny a o mier na Ukrajine vôbec nešlo. Jemu a tým, ktorí mu radili v zahraničnej politike, išlo hlavne o geopolitickú porážku Ruska. Predstava, že Brusel donúti sankciami Rusko ku kapitulácii, je však podľa nich hlboko mylná. Práve naopak, čím bol efekt sankcií tvrdší, tým možnosť ústupkov zo strany Ruska klesala. Kvôli smutnej skúsenosti z 90-tych rokov a kvôli postoju ruskej verejnosti k situácii na Ukrajine si žiadna ruská vláda nemohla dovoliť príliš ustupovať pred tlakom Západu, a to ani v prípade najostrejšieho ekonomického embarga.
Prezident A. Kiska na záver svojho prejavu vystupoval „pre takú víziu, pre takú budúcnosť Slovenska, ktoré bude vzbudzovať záujem a rešpekt vo svete“. Žiaľ, naším sociálnym a ekonomickým systémom a ani fungovaním našich politických inštitúcií vo svete príliš neimponujeme. Dôvodom určitého rešpektu vo svete sú skôr naše principiálne postoje k zásadným otázkam, napr. k územnej integrite Srbska a Ukrajiny, a rovnako to, že dokážeme vidieť veci menej čierno-bielo než veľmoci, napr. v otázke sankcií voči Rusku. Prezident A. Kiska však napriek všetkým výrokom o principiálnosti navrhoval, aby sme sa radšej správali konformne: „...Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná...“
Novoročný prejav Andreja Kisku v roku 2019
Reflexie na rok 2018 a vražda novinára
Prezident Andrej Kiska pri príležitosti príchodu roka 2019 prehovoril k Slovákom a uplynulý rok 2018 zaradil medzi ďalšie historické „osmičkové“ roky, ktorý bol, žiaľ, v tomto prípade smutný. Pripomenul totiž vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V úvode prejavu poprial: „Priatelia, želám vám k Novému roku veľa zdravia, lásky a porozumenia. Želám vám rok plný úspechov, šťastia a pohody vo vašom rodinnom aj profesionálnom živote. Prajem vám, aby ste našli dostatok inšpirácie, odvahy a vnútornej sily na zvládnutie všetkých výziev, ktorým na ceste rokom 2019 budete čeliť.“
Posledný novoročný príhovor prezidenta
Prezident Kiska uviedol, že sa k občanom prihovára ako prezident Slovenskej republiky na Nový rok posledný raz. Zdôraznil: „Chcem zdôrazniť, opäť a úprimne, aká vzácna je pre mňa možnosť stráviť s vami takto aspoň niekoľko minút dnešného sviatočného dňa.“ Spomenul, že vlani predpokladal, že v roku 2018 budeme viac než inokedy spomínať a bilancovať, pretože to mal byť rok osláv okrúhlych výročí a príležitosť pripomenúť si symboliku osmičkových rokov.
„Žiaľ, rok 2018 sa zaradil do histórie Slovenskej republiky ako ďalší prelomový ‚osmičkový‘ rok. Taký, v ktorom nestačilo spomínať, nestačilo pripomínať si symboliku dejinných udalostí a vysvetľovať ich význam pre našu súčasnosť i našu budúcnosť.“ Vražda dvoch mladých ľudí a jej dôsledky nás podľa neho prinútili pozrieť sa priamo na seba, na spoločnosť, v ktorej žijeme, a na štát, ktorý tvoríme a rozvíjame. „Stratili sme nárok sklopiť zrak a uhnúť pohľadom.“
Odolnosť spoločnosti a proces demokracie
Na otázku, či Slovensko obstálo v tejto skúške, odpovedal: „Bolo by trúfalé vynášať akési definitívne historické verdikty. Napriek tomu odpoviem. Áno, obstáli sme. Verím, že do roku 2019 vstupujeme ako silnejšia a odolnejšia spoločnosť.“ Kiska zdôraznil, že demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry, boj dobra a zla trvá stále. „Potvrdzujú to všetky tie významné osmičkové výročia. Demokracia je proces. Je to nástroj, aby sme dokázali spravovať naše rozmanité záležitosti, spájať rôznorodé záujmy, riešiť spoločné výzvy.“
Prezident povzbudil všetkých, ktorým záleží na našej krajine, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko. „Aby ste sa nedali odradiť tým, že veci sa nemenia tak rýchlo, ako by sme si želali. Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Demokracia je proces. Demokracia je práca.“
Kritika extrémizmu a výzva k občianskej aktivite
Politický analytik Ján Baránek hodnotil novoročný prejav prezidenta Andreja Kisku z roku 2019 ako jeden z tých slabších, no pozitívne vnímal časť príhovoru, v ktorej Kiska hovoril, že Slovensko obstálo v najdôležitejšej skúške minulého roka, teda v župných voľbách, v ktorých neuspeli extrémisti z Ľudovej strany Naše Slovensko. Kiska konštatoval: „V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme - demokratickými voľbami,“ no varoval, že „zlo sme neporazili definitívne, ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo.“
Baránek vnímal pozitívne, že Kiska poukázal na odvahu Slovákov zmobilizovať sa. Avšak privítal by, ak by prezident výsledky volieb dal do širšieho kontextu aj s historickými udalosťami z rokov 1918, 1944, 1968 a 1998. Baránek tiež kritizoval Kiskov nepriamy výrok, ktorým „de facto nepriamo obvinil väčšinovú populáciu, akoby tu niekto rómskej populácii nastavoval pasce“, čo považoval za urážku. Rovnako mu v príhovore chýbalo upriamenie na zahraničnú politiku a hlavne na 100. výročie vzniku Československa, pričom prezident mohol viac vyzdvihnúť význam historických udalostí a rok 1918 pre Slovensko.
tags: #novorocny #prejav #prezidenta #kisku