V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie sa k verejnosti prostredníctvom televíznej obrazovky prihovorili významné politické osobnosti Slovenskej republiky. Medzi nimi boli premiér Peter Pellegrini a predseda Národnej rady Andrej Danko. Deň pred oficiálnym výročím, 16. novembra 2023, vystúpila s prejavom aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Príhovor premiéra Petra Pellegriniho
Premiér Peter Pellegrini vo svojom príhovore v RTVS zdôraznil, že 17. november patrí všetkým a nikto si ho nemá právo privlastňovať. Poukázal na potrebu zodpovedného prístupu k súčasným zmenám, ktoré sú podľa neho rafinovanejšie a menej viditeľné, no potenciálne zásadnejšie ako pred 30 rokmi. Pellegrini uviedol, že Slovensko si už nemôže dovoliť sociálne experimenty a nemôže sa spoliehať na hrubú fyzickú silu, ako tomu bolo v 90. rokoch.
Premiér tiež vyzval na hľadanie súdržnosti a vzájomnej dôvery, pričom kritizoval narastajúce hádky a rozbroje. „Predsa sme pred 30 rokmi nebúrali múry preto, aby sme ich dnes medzi sebou a okolo seba opäť stavali,“ poznamenal.
Pellegrini pripomenul, že úspech revolúcie nebol dielom jednotlivcov, ale státisícov ľudí v uliciach a na námestiach. Preto podľa neho nikto nemá právo si novembrovú revolúciu nárokovať.
V predvečer 34. výročia Nežnej revolúcie premiér Peter Pellegrini v príhovore uviedol, že „revolúcia bola ojedinelá a výnimočná udalosť v dejinách celej Európy“. Svet podľa neho s nemým úžasom sledoval, ako sa zmena kormidla dejín neudiala na báze nenávisti a krviprelievania, ale pokojným prevzatím moci. Nebolo to nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa.
Alexander Dubček podľa neho nebol náhodnou tvárou revolúcie a vytváral symbolickú kontinuitu s rokom 1968. Bol garanciou toho, že sociálnodemokratické hodnoty budú jednou z priorít každej poprevratovej vlády.
Pellegrini podčiarkol, že novembrové národné zjednotenie nahradila „nemorálna individuálna privatizácia“, ktorej dôsledkom vznikla „stratená generácia, ktorá stále čaká na to, kedy jej splatíme svoj dlh“. Racionálny dialóg bol v dnešných časoch podľa neho prekričaný urážkami, agresivitou vo verejnom priestore a netoleranciou v politike. Slobodný názor nemá byť len „zbraňou“ na urážanie a ponižovanie.
Príhovor predsedu parlamentu Andreja Danka
Predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) v príhovore v RTVS vyhlásil, že sloboda je najvyššia hodnota, ktorú je potrebné chrániť a bojovať o ňu každý deň. Zdôraznil, že sloboda neexistuje bez zodpovednosti.
Danko kritizoval úlohu médií a ich prístup k šíreniu pravdy, pričom vyzval na návrat pokory a dialógu do spoločnosti. „Vráťme medzi seba zdravé uvažovanie a súdnosť. Zabudnime na emócie. Hovorme si navzájom pravdu, ale bez urážok a vzájomnej antipatie. Byť slušný, to neznamená druhého verejne pošpiniť, znevažovať. Chyby robíme všetci,“ uviedol.
Predseda parlamentu ostro kritizoval niektoré „novodobé“ médiá, ktoré podľa neho slúžia len Západu. Poukázal na to, že kým v minulosti médiá ovládali komunisti, v súčasnosti ich ovládajú oligarchovia. „Dnes máme niekoľko straníckych denníkov a televízií, a tieto nemajú záujem šíriť pravdu. Často ony rozhodujú, aká pravda je. Musíme s tým bojovať,“ vyhlásil Danko. Dodal, že aj na sociálnych sieťach sa často šíri nenávisť a klamstvá skrývajúce sa za falošné identity a slobodu prejavu.
Príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej
Prezidentka SR Zuzana Čaputová si pripomenula 30. výročie Nežnej revolúcie v Prahe, kde zdôraznila, že revolúcia je spoločným dielom Slovenskej a Českej republiky a položila základy demokracie. Uviedla, že ľuďom pred 34 rokmi stačila jednota, odvaha a „havlovská pravda a láska“ na víťazstvo demokracie, čo by malo stačiť aj na jej obranu.
Čaputová, ktorá prišla do Prahy položiť kvety k pamätníku Nežnej revolúcie naposledy vo svojej funkcii, popriala svojmu nástupcovi alebo nástupkyni, aby odkaz 17. novembra bol preňho nielen historickou spomienkou, ale žitými hodnotami. Zdôraznila, že slobodné médiá patria k demokracii a akékoľvek ich obmedzovanie môže byť začiatkom umierania demokracie.
V predvečer výročia Nežnej revolúcie vyzvala prezidentka k spomienke na 17. november spôsobom hodným étosu Novembra '89 - ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili. Pripomenula si spomienky na chladné novembrové dni, slová z tribún, heslá a usmiate tváre ľudí, z ktorých opadával strach. Stali sme sa svedkami a aktérmi pádu totalitného režimu.
Čaputová poukázala na to, že sloboda môže mať svoje limity aj v demokracii, a v kontexte pandémie bolo nevyhnutné dočasne obmedziť niektoré práva a slobody na ochranu života a zdravia. Vyzvala politikov k zdržanlivému a primeranému prístupu, aby ľudia nemali pocit, že dokazujú občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv odovzdávajú pre vyšší cieľ.
Prezidentka priznala obavy, zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorú pandémia prináša, ako aj frustráciu z obmedzených právomocí. Zdôraznila potrebu rešpektovať demokratické pravidlá aj v kritickej situácii a pripomenula, že nežnosť a slušnosť nie sú slabosť, ale sú podstatou pokojnej zmeny režimu v roku 1989.
Vyzvala k súdržnosti a vyjadrila nádej, že pandémiu dostaneme pod kontrolu. „Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.“
Na záver vyzvala občanov, aby boli plnoprávnymi, kriticky mysliacimi a slobodne komunikujúcimi občanmi, čo je v demokratickej spoločnosti, ktorú priniesol november, správne.
Historický kontext a alternatívy vývoja
Článok tiež naznačuje úvahy o tom, ako by sa vyvíjal dejinný proces, keby sa 17. november 1989 neudial. Súčasná historiografia sa nevyhýba úvahám o alternatívnych scenároch. Keby pokojná manifestácia mladých Pražanov neprerástla do demonštrácie s protištátnymi heslami, malo sa v polovici decembra konať zasadnutie Ústredného výboru KSČ, kde sa mala pripravovať príprava 18. zjazdu štátostrany a posúdenie návrhu novej Ústavy ČSSR. Tieto zmeny boli z dnešného pohľadu vnímané ako kozmetické.
Uvažovaná ekonomická reforma „prestavba hospodárskeho mechanizmu“ tiež nepredstavovala výraznejšiu zmenu. V kuloároch sa diskutovalo o kádrových zmenách, pričom nespokojnosť panovala najmä s nevýrazným Jakešom. V hre boli aj mená ako Miroslav Štěpán a Ladislav Adamec, pričom Alexander Dubček bol rozhodne odmietaný časťou vedenia.
Zaujímavé je, že s decembrom 1989 ako zlomovým mesiacom uvažovala aj časť vtedajšej opozície. Na druhý deň večer sa Milan Kňažko stretol v Prahe s Václavom Havlom, s ktorým sa dohodli na manifestácii 10. decembra. To naznačuje, že ani Havel vtedy netušil, čo sa vlastne začalo.
Odborníci sa zhodujú, že aj keby sa udialo niečo iné, režim by sa v Československu pravdepodobne rozpadol. Politológ Oskar Krejčí uvádza, že veci sa dali oddialiť o niekoľko týždňov či mesiacov, ale nie na dlhšie, keďže nebola možnosť voľby cieľa, iba postupu pri odovzdávaní moci. Britský spisovateľ Timothy Garton Ash poznamenal, že „Čo Poliakom trvalo 10 rokov a Maďarom 10 mesiacov, to Česi dokázali za 10 dní“, avšak s dodatkom, že bez Poliakov a Maďarov by to nebolo možné. Vplyv Moskvy a Gorbačova bol kľúčový, pretože bez ich podpory boli kvázivodcovia režimu „ako siroty“.
Podľa interných prieskumov rástla nespokojnosť so spoločenskými pomermi aj medzi členmi KSČ a v straníckej nomenklatúre. Po novom federálnom premiérovi Čalfovi dobrovoľne zložili červené legitimácie aj všetci vedúci pracovníci úradu vlády. Opozícia zrejme netušila hĺbku krízy režimu, ktorý sa napokon rozsypal ako domček z karát.
Nežná revolúcia - Rovnošata revolúcie - dokumentálny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie
Verejná knižnica Jána Bocatia (VKJB) v Košiciach pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila výstavu, ktorá zahŕňa dokumenty opisujúce dobové udalosti. Spolupracovala pritom s odborníkmi z Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ, ktorí zasadili udalosti z roku 1989 do širšieho európskeho kontextu a priblížili ich korene.