V živote každého človeka nastávajú momenty, keď sa ocitne pred voľbou - či sa spoľahnúť na slová a prázdne prísľuby, alebo na hmatateľné činy, ktoré svedčia o skutočnom charaktere a presvedčení. Koncept „Nech tvoje skutky hovoria za teba“ nie je len príslovie, ale hlboká filozofická a duchovná zásada, ktorá zdôrazňuje význam autenticity, integrity a vplyvu našich rozhodnutí a konania na svet okolo nás. Táto myšlienka preniká rôznymi aspektmi existencie, od osobných vzťahov cez spoločenské normy až po duchovnú cestu, a vyzýva nás k životu, v ktorom sú naše slová podporené konzistentnými a zmysluplnými činmi.
Tolerancia a Prijatie: Rozdiel v činoch
Morálka vs. Tolerancia v Kresťanstve
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tradičné kresťanstvo reprezentuje prístup, ktorý možno označiť ako moralistický. Hlása svoju výlučnú pravdu a jeho misijným cieľom je obrátiť ostatných na svoju vieru. A aj keď sa to nemusí diať násilne (z dejín vieme, že niekedy sa to násilne aj dialo), tak vo svojej podstate to je netolerantný prístup. Iný prístup volí súčasné progresívne kresťanstvo, ktoré sa hlási k tolerancii a rezignuje na cieľ konverzie sveta ku kresťanstvu. Oba tieto prístupy majú svoje pozitíva i riziká.
Tradičný moralistický prístup neobetuje pravdu a morálku na oltár tolerancie. Cenou za to však môže byť netolerancia či až neznášanlivosť. Progresívny tolerantný prístup nie je na prvý pohľad odsudzujúci. Je ústretový voči diverzite a pestrosti, ale je nemožné ho dodržiavať dôsledne. Skôr či neskôr musí byť stanovená nejaká hranica. Tou hranicou je netolerancia tých, čo nesúhlasia s týmto prístupom. Tak sa aj tento prístup dostáva do pasce, ktorej sa chcel vyhnúť.
Biblický Pohľad na Znášanie
Nech použijeme akýkoľvek spôsob vyhľadávania pojmov v Biblii, slovo tolerancia v tejto podobe sa v nej nenachádza. Biblia používa iný slovník. Používa pojmy ako znášať, zniesť (lat. tolerare). Používa ich jednak v negatívnom zmysle, napríklad keď Boh nie je ochotný znášať morálny úpadok ľudí: „Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich.“ alebo „Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? (Mt 17:17).“
Avšak častejšie sa používa v pozitívnom zmysle, zdôrazňujúc prijatie a trpezlivosť voči druhým: „My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu.“ alebo „… áno, všetko znášame, len aby sme neprekážali evanjeliu Kristovmu.“ Rovnako aj „Láska… všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ a „Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Veď ma aj znášate! (2 Kor 11:1).“ Vzájomné znášanie bremien a odpúšťanie sú kľúčové: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ a „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“
Apoštol Pavel o Prijatí a Konflikte
Cirkev od začiatku svojej existencie čelila rôznym vnútorným konfliktom. Apoštol Pavel vo svojom liste do Ríma reaguje na konkrétny aktuálny problém, ktorý spôsoboval konflikty v tomto spoločenstve. Celý konflikt je popísaný v 14. kapitole listu Rímskym a presah má až do 15. kapitoly. Na jednej strane boli kresťania, ktorí boli presvedčení, že môžu jesť akýkoľvek pokrm, teda aj mäso, ktoré nie je kóšer. Druhá skupina bola presvedčená, že kóšer dodržiavať musia aj kresťania. Preto niektorí radšej vôbec nejedli mäso, pokiaľ nemali istotu, že je kóšer a jedli len zeleninu.
Je pravdepodobné, že k tej prvej patrili väčšinou pôvodní pohania, ktorí nikdy kóšer nejedli. A k tej druhej pôvodní Židia, ktorí boli odmala zvyknutí na dodržiavanie prísnych rituálnych predpisov o pokrmoch. Podobný problém riešili aj kresťania v Korinte, kde bol spor o konzumáciu mäsa obetovaného modlám. Takto tu bola rozdielna história, kultúra, náboženské predstavy a zvyky týchto dvoch skupín kresťanov.
Tú prvú skupinu, ktorí jedli všetko, Pavel nazýva silní. Tú druhú, ktorí jedli len kóšer, označuje ako slabých. Podľa Pavla slabí vo viere potrebujú mať všetko zaškatuľkované a označené jasnou nálepkou ako dobré alebo zlé; všetko je buď čierne alebo biele. Na rozdiel od nich, tí silní vo viere, vedia žiť slobodne aj v šedej zóne. Označenie slabí Pavel používa ako negatívnu nálepku - sú vo viere slabí. Prekvapujúce však je, že Pavel nenapomína slabých, ale silných - aby mali pre tých slabých porozumenie! Silní totiž nemajú trpezlivosť so slabými a neakceptujú ich.
Avšak moralisti, ktorí sú tu označení ako slabí, sú tiež netolerantní. Ale vidíme, že aj tí druhí (silní) sú netolerantní, netolerujú netolerantných. Pavel ukazuje na niečo, čo je oveľa významnejšie ako tolerancia a čo má potenciál prekonať bariéry, ktoré vznikajú medzi rôznymi skupinami ľudí. Celú polemiku Pavel zakončuje vetou: „Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.“
Čo hovorí Pavel? Hovorí: Prijmi druhého, len keď s tebou súhlasí? Nie! Prijmi ho, aj keď sa mýli, aj keď nemá pravdu! Dnešný človek povie, že nesmieme druhých posudzovať a odsudzovať. Navonok síce človeka nikto neodsúdi, ale tí ľudia nechcú mať s druhým skutočný vzťah. Čo to znamená znášať slabosti slabých, ak použijeme Pavlovu analógiu? Znamená to vstúpiť do vzťahu s tými druhými. To neznamená, že sa máme stať rovnakými ako sú oni. Súčasná kultúra vraví - akceptuj druhé presvedčenie, lebo to znamená akceptovať druhého. Ale toto nie je to, čo Pavel hovorí. V skutočnosti to takto nefunguje. Všetci nejako negatívne vyhodnocujeme veci. Boh nám skrze Pavla nehovorí: prijmi jeho názory, ale prijmi jeho! Každý človek má rovnakú hodnotu, ale nie každá myšlienka má rovnakú hodnotu. Kresťan rozlišuje medzi myšlienkou a človekom, ktorý myšlienku hovorí. Myšlienka človeka nemusí mať hodnotu, aj keď človek, ktorý ju vyslovuje, stále hodnotu má.
Láska ako Radikálny Čin Prijatia
Súčasná kultúra hovorí, že tolerancia znamená „ži a nechaj žiť“. Názor druhého ma neohrozuje, lebo aj tak si žijem ďalej tak ako chcem. Ale evanjelium hovorí - kriticky zhodnoť, a potom vstúp do vzťahu s tým, kto sa mýli. Zmeň svoj život takým spôsobom, aby si ten vzťah mal. Becky Pipert v knihe Viera sa nedá skryť opisuje príbeh jednej kresťanky, ktorá sa vytrvalo starala o jednu nekresťanku, ktorá žila v mnohých morálnych pokleskoch. Jej život bol plný špiny. Jedného dňa povedala tej kresťanke: „Je to zvláštne, moji nekresťanskí priatelia hovoria, že ma akceptujú bez ohľadu na to, čo robím. …A predsa len s tebou sa cítim v bezpečí a milovaná, a viem, že k tebe môžem vždy prísť.“
Kresťanstvu nejde o morálne správanie, ale o srdce, na rozdiel od iných náboženstiev a ideológií. Pavel nám ukazuje, že zmena srdca zasahuje oveľa ďalej ako tolerancia. Neobnovené srdce si buduje identitu na svojej morálke a potrebuje si dokazovať svoju hodnotu porovnávaním s tými, ktorí sú na tom horšie. Každé náboženstvo hovorí, že sme ospravedlnení svojim konaním, a tak sa dostaneme do správneho vzťahu k Bohu. Naše úsilie nám získava Božiu priazeň. Budhove posledné slová boli: „Snažte sa bez prestania.“
Ale evanjelium hovorí: Nie tvoja minulosť, ale Kristova minulosť, nie tvoje zásluhy, ale Kristove zásluhy, nie tvoje výkony, ale Kristove výkony. Toto môžeme aplikovať aj na otázku pravdy. Človek nezískava Božiu priazeň tým, že má pravdu. Pokiaľ si človek neuvedomí, že nie je spasený tým, že má pravdu, nedokáže vstúpiť do vzťahu s druhým, o ktorom si myslí, že sa mýli! Netolerantný človek povie: Ja som výnimočný a hodnotný preto, že mám pravdu. A kto nemá pravdu, nech vypadne. Skryto netolerantný človek povie: Pretože som otvorenej mysle a pravda nejestvuje, tak mám navrch nad tými, čo si myslia, že pravdu majú.
Ale kresťan povie: Som jedinečný vďaka tomu, že keď som bol celkom iný, vstúpil do môjho života Ježiš a prijal ma. Vstúpil do mojej slabosti a nenútil ma zmeniť sa, stať sa kresťanom, atď. On prispôsobil svoj život môjmu, a to radikálne. Urobil pre mňa priestor u seba a ja som v Neho ešte ani neveril. Na kríži máme najvyšší príklad prijatia. Na kríži Ježiš Kristus nebol tolerantný. Keď zomrel na kríži, bolo to vyjadrením toho najnegatívnejšieho zhodnotenia nášho života… Keď zomrel, povedal tým, že sme tak skazení, že, použijúc cirkevnú reč, ideme do pekla. On nebol tolerantný voči ľudskému hriechu. Dobrá správa (evanjelium) spočíva v tom, že jeho netolerancia neznamenala naše odsúdenie, ale jeho odsúdenie. On vzal hriech človeka, ľudské zlyhania, omyly a blúdenie na seba. A to ho stálo život. Toto je jadro kresťanského posolstva. Zvesť o kríži nie je posolstvom tolerancie. Ježiš na kríži nie je tolerantný, je oveľa viac ako tolerantný. Kríž je znamením prijatia. Boh skrze Ježiša týmto spôsobom vstúpil do novej úrovne vzťahu s človekom. Stal sa zraniteľným. Kresťan buduje svoju identitu na tejto skutočnosti a z toho potom vyplývajú jeho zdroje k tomu, aby bol viac ako tolerantný. Aby druhých prijímal takých, akí sú. Toto by mal byť prirodzený dôsledok kresťanskej zvesti v osobnom živote kresťana.
„Ľahostajný: Podmanivý krátky animovaný film o sile empatie“ #krátkyfilm #vvibes
Rozdiel medzi sekulárnym a kresťanským prístupom je v tom, že sekularizmus hovorí - buďme tolerantní všetci - tak ako to chcem ja. Evanjelium hovorí - prijímam ťa takého, aký si. A som ochotný pre teba aj zomrieť. Toto je radikálna výzva. Pre spoločnosť v jej celku je najrealistickejšou cestou asimilácia. Absolútna inklúzia nie je funkčne možná. Spoločnosť nemôže efektívne fungovať, ak nebude elementárna zhoda v základných hodnotách. Preto prichádza k slovu pokojná asimilácia. Mesto New York sa často dáva ako príklad taviaceho kotla (melting pot), kde sa stretávajú rôzne kultúry a vzniká niečo nové. Princíp tolerancie a asimilácie však nie je uspokojujúci v osobnej rovine. Žiaden dlhodobý vzťah, či už partnerský, vzťah rodiča a dieťaťa či skutočné priateľstvo nie je možné vybudovať na tomto princípe. Môžeme sa pomocou neho stať prinajlepšom spolubývajúcimi, ktorí sa navzájom nepohlušia.
Kresťanský prístup, ktorý sme načrtli vyššie, sa nedá ani vynucovať, ani nijako inak zhora aplikovať na spoločnosť. Je to o individuálnom rozhodnutí jednotlivcov. Tu je priestor pre kresťanov a kresťanské komunity (cirkev), aby prakticky prezentovali evanjeliový, ježišovský prístup k druhým - prijatie. So všetkými dôsledkami. Pravica zdôrazňuje potrebu dodržiavať rovnaké hodnoty vo všetkých rovinách, spoločenskej i osobnej. Ľavica hovorí o tolerancii v každej rovine, spoločenskej i osobnej. Po čom vlastne každý z nás túži v hĺbke srdca? Chceme byť len tolerovaní alebo skutočne prijatí? Ak sme tolerovaní, je to určite lepšie ako byť prenasledovaní či marginalizovaní na okraji spoločnosti. V skutočnosti však každý z nás túži po niečom viac ako len byť tolerovaný. Ľahostajná tolerancia nás neuspokojuje. Náš život je o hľadaní prijatia (lásky a milosti).
Naša spoločnosť nám hovorí, že ideálom je „žiť a nechať žiť“. Inými slovami, nenávisť sme nahradili ľahostajnosťou. Evanjelium však ide ďalej. Hovorí: kriticky zhodnoť, a potom vstúp do vzťahu s tým, kto je od teba odlišný, hoci by sa aj mýlil. Prispôsob svoj život takým spôsobom, aby si ten vzťah mal. Prijmi druhého v jeho odlišnosti. Zober človeka, ktorý je celkom iný a urob vo svojom živote pre neho miesto. Nesúhlas s ním, ale nenadraďuj sa. A tak už nemusíme vstupovať do vzťahov s tým, že máme pravdu. Môžeme nesúhlasiť s tou najhlbšou úctou. A môžeme povedať: Aj keď s tebou v tomto nesúhlasím, myslím, že si lepší človek ako som ja. Ja nie som spasený tým, že som dobrý človek, ale výhradne milosťou. Ja už som prijatý. Láska nie je tolerantná. Láska je radikálna. Chce druhému dobre! Tolerancia je ľahostajná. Ježiš prejavil nulovú toleranciu k hriechu. Urob priestor tak, že si ochotný sa meniť; dokonca si ochotný podstúpiť to, že niečo zmeníš na svojom presvedčení, správaní…, ak vstúpiš do vzťahu s nadradeným postojom, tak druhého v skutočnosti neprijímaš. Urob priestor na to, aby ten druhý mohol kráčať svojím tempom. Nesnaž sa veci urýchliť.
Autentickosť a Integrita: Odraz v charaktere antikristov
Pre pochopenie významu činov a autenticity je dôležité pozrieť sa aj na ich protiklad. Rozlišovanie antikristov a ich podstaty nám pomáha identifikovať charakterové črty, ktoré sú v priamom rozpore s myšlienkou čestného a pravdivého konania.
Charakteristika Antikristov
Charakter antikristov súvisí s ich ľudskou prirodzenosťou, ktorá zahŕňa svedomie, rozum, integritu, dôstojnosť, ako aj dobro a zlo. Normálna ľudská prirodzenosť by mala vlastniť črty ako čestnosť, dobrota, úprimnosť, prostota, zmysel pre česť (zahŕňajúci dôstojnosť, sebauvedomenie a rozum), morálna integrita (zmysel pre spravodlivosť, neznášanie zla, nenávisť k podlosti) a zhovievavosť a trpezlivosť. Ak má človek všetky tieto črty, potom má tú najnormálnejšiu ľudskú prirodzenosť.
Antikristi však nemajú žiadnu z týchto čŕt. Ich ľudská prirodzenosť je zlá, chýba im normálna ľudská prirodzenosť a namiesto nej majú ľudskú prirodzenosť antikristov. Prvou črtou obsiahnutou v normálnom charaktere je čestnosť. Je zrejmé, že antikristom chýba čestná ľudská prirodzenosť; ich ľudská prirodzenosť je určite v rozpore s čestnosťou.
Notorické Klamanie ako Črta Antikrista
Antikristi majú vo svojej ľudskej prirodzenosti prvky abnormálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré sú v rozpore s čestnosťou. Často klamú a podvádzajú ľudí, sú notorickí klamári. Toto je najbežnejšia, ľahko pozorovateľná a okamžite rozoznateľná črta. Antikristi majú nečestnú ľudskú prirodzenosť, čo znamená, že nie sú ani v najmenšom pravdovravní. Všetko, čo hovoria a robia, je znečistené a obsahuje ich vlastné úmysly a ciele, a v tom všetkom sa skrývajú ich nevysloviteľné a nevýslovné intrigy a úklady.
Preto sú slová a činy antikristov príliš znečistené a príliš plné falošnosti. Bez ohľadu na to, koľko hovoria, je nemožné vedieť, ktoré z ich slov sú pravdivé, ktoré sú falošné, ktoré sú správne a ktoré sú nesprávne. Je to preto, lebo sú nečestní a ich myseľ je mimoriadne zložitá, plná zákerných úkladov a prešpikovaná intrigami. Nič z toho, čo hovoria, nie je priamočiare. Nehovoria, že jedna je jedna, dve sú dve, áno je áno a nie je nie. Namiesto toho vo všetkých záležitostiach chodia okolo horúcej kaše a v mysli si všetko niekoľkokrát premyslia, vyhodnocujú následky, zvažujú klady a zápory zo všetkých strán. Potom jazykovo upravia to, čo chcú povedať, takže všetko, čo povedia, znie dosť ťažkopádne.
Čestní ľudia nikdy nerozumejú, čo hovoria, a ľahko sa nimi nechajú oklamať a podviesť. Pre každého, kto s takými ľuďmi hovorí a komunikuje, je to únavná a namáhavá skúsenosť. Nikdy nepovedia, čo si myslia, a nikdy neopíšu veci tak, ako sú. Všetko, čo povedia, je nevyspytateľné a ciele a úmysly ich činov sú veľmi zložité. Ak sa pravda prevalí - ak ich ostatní ľudia prekuknú a prídu im na to - rýchlo si vymyslia ďalšie klamstvo, aby sa z toho vykrútili.
Tento druh človeka často klame a po klamstve musí povedať ďalšie klamstvá, aby lož udržal. Podvádza iných, aby skryl svoje úmysly, a vymýšľa si všemožné zámienky a výhovorky na podporu svojich klamstiev, takže pre ľudí je veľmi ťažké rozoznať, čo je pravda a čo nie. Keď klame, nečervená sa, ani brvou nepohne, presne ako keby hovoril pravdu. Antikristi sa niekedy napríklad zdajú byť navonok dobrí k ostatným, zdá sa, že sú ohľaduplní a hovoria srdečným spôsobom, ktorý znie milo a dojímavo. No aj keď takto hovoria, nikto nevie povedať, či sú úprimní. Antikristi vždy hovoria s určitými úmyslami a cieľmi a nikto nevie prísť na to, o čo im presne ide.
Takíto ľudia notoricky klamú a nemyslia na následky žiadneho zo svojich klamstiev. Pokiaľ im ich lož prináša prospech a dokáže obalamutiť iných, pokiaľ ňou môžu dosiahnuť svoje ciele, je im jedno, aké budú následky. Len čo sú odhalení, budú naďalej zatajovať, klamať a podvádzať. Princípom a metódou, na základe ktorých si títo ľudia počínajú a fungujú vo svete, je podvádzanie ľudí klamstvami. Sú dvojtvárni a hovoria tak, aby vyhoveli svojmu publiku; hrajú akúkoľvek rolu, ktorú si situácia vyžaduje. Sú úlisní a prefíkaní, ich ústa sú plné klamstiev a sú nedôveryhodní. Každý, kto je s nimi chvíľu v kontakte, je zavádzaný alebo vyrušený a nemôže prijať zaopatrenie, pomoc ani duchovný rast.
Antikristi notoricky klamú. Ich klamstvá a nečestnosť sú oveľa vážnejšie ako u väčšiny ľudí; nejde o bežnú skazenú povahu, ale už o stratu svedomia a rozumu a úplnú absenciu ľudskej prirodzenosti. V podstate sú títo ľudia démoni; démoni často takto klamú a podvádzajú ľudí, nič z toho, čo hovoria, nie je pravda. Ich klamstvá a podvádzanie sú také, že ľuďom, ktorí reagujú pomalšie, môže trvať dva či tri dni, kým na to prídu; až potom si uvedomia, čo ten človek myslel. Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, nie sú schopní rozlišovania.
Notorické klamanie nie je naučené v škole ani výsledkom vplyvu rodiny. Tieto veci sú ich vrodenou prirodzenosťou, s týmito vecami sa narodili. Antikristi nad sebou nikdy neuvažujú ani sa nesnažia spoznať samých seba, a bez ohľadu na to, koľko klamstiev povedali, aby oklamali iných, nepociťujú žiadne výčitky svedomia, a už vôbec sa aktívne nesnažia hľadať pravdu. To dokazuje, že antikristi sú v podstate pochybovačmi. Nepriznajú pred ostatnými, že sú nečestní ľudia, a naďalej klamú a podvádzajú ľudí, ako a kedy uznajú za vhodné. Je to ich prirodzenosť a nedá sa to nijako zmeniť. Je to démonická prirodzenosť.
Pri takýchto ľuďoch musí byť človek obzvlášť opatrný a musí ich rozlišovať, a neveriť unáhlene slovám démonov. Dokážu klamať kedykoľvek a veria, že v žiadnej veci nemôžu povedať nič pravdivé, že všetko, čo povedia, musí byť lož. Podávanie falošného svedectva je pre nich bežné, pričom neprejavujú žiadny záujem ani obavy bez ohľadu na to, aké vážne môžu byť následky. Oklamú kohokoľvek, dokonca aj svojich rodičov, deti a, samozrejme, bratov a sestry. Klamú vo veľkých aj malých veciach, dokonca aj tam, kde by mali hovoriť pravdivo a kde by to nemalo žiadne následky. Je to jeden z hlavných prejavov diablov a satana. Aj keď sa navonok kajajú a ronia slzy, netreba im veriť, pretože ronia krokodílie slzy; je to účelová taktika, ktorej cieľom je podvodnými prostriedkami získať dôveru ľudí.
Inšpirácia pre Život Činov
Prebudenie k Osobnému Vzťahu a Činnosti
Mnohí už možno máte osobnú skúsenosť s Ježišom - Božím Synom, ale je potrebné toto osobné stretnutie prebudiť. Filip bol jeden z prvých siedmich diakonov, ktorých vysvätili apoštoli. Začal evanjelizovať vďaka pôsobeniu Ducha Svätého. Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša.
Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Eunuch bol nábožný, ale ako eunuch nemohol mať účasť na dejinách spásy, bol neplodný. Cestou čítal Písmo - Božie slovo, ale nerozumel mu. Ak nemáme osobnú skúsenosť s Bohom Otcom - Božou Láskou - nie sme schopní odovzdávať život, sme neplodní. Filip začína hlásať radostnú zvesť o tom, kto zomrie za každého jedného z nás, aj za eunucha. Eunuch je otvorený. Prosí o pomoc a načúva s otvoreným srdcom. Prichádzajú k vode, okolo ktorej prechádzal každý rok. Bola to oáza. Oáza v púšti je znakom života. Voda uprostred púšte spôsobuje zázrak života. A táto voda sa stala pre eunucha zdrojom nového života. Vo svojom srdci cíti plody tejto zmeny. Jeho radosť spočíva v tom, že prijal Ježiša, ktorý zmenil jeho život. Prešiel zo smútku do radosti, od neplodnosti k plodnosti.
Náš prístup má byť prístup otvorenia sa. Prejsť od zvykových vecí - od rutiny k čomusi novému. Voda oázy nás obmyje od našich bremien a otvorí na nový život. Otvorenie srdca a poslušnosť Duchu Svätému, to je krok vo viere. Boh nás neprinútil, ale pozval. „Nechaj sa teraz milovať!“ Boh miluje osobne. Keby si bol na svete iba ty a nik iný, nemohol by ťa milovať viacej, než teraz, pretože už teraz ťa miluje celou svojou všemohúcou bytosťou. Nemiluje ťa pre to, čo robíš, ale preto, že on je tvoj Otec. „Neboj sa, veď ja ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“ Boh ťa miluje osobne. Si Božie dieťa a on i v túto chvíľu volá tvoje meno. Miloval ťa od večnosti. Boh je Bohom nepodmienenej lásky. Jeho láska nie je založená na našom výkone. A preto nemusíme robiť nič, aby sme si ju zaslúžili.
Citáty o Význame Činov a Postoja
Myšlienky a postoje sú základom, z ktorého pramenia naše činy. „Slová sa menia na myšlienky a tie zase na činy.“ Zmena nášho myslenia môže viesť k radikálnym zmenám v konaní. Ako povedal Mahatma Gandhi, „Človek je produktom svojich myšlienok. Čo si myslí, tým sa stane.“ Podobne aj Norman Vincent Peale zdôrazňuje: „Zmeň svoje myšlienky a zmeníš celý svet.“ Naše činy sú teda priamym odrazom nášho vnútorného sveta.
Hodnota človeka sa často meria tým, čo urobí pre druhých, nie pre seba. „Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných.“ V tomto zmysle platí, že „iba život žitý pre iných je hoden žitia.“ Snaha o prospech druhých je manifestáciou skutočnej lásky a prijatia, ktorá ide nad rámec pasívnej tolerancie. „Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo by bol ochotný zomrieť.“
Dôležitosť integrity a dôveryhodnosti je neoceniteľná. „Nehovor, čo nevykonáš, nesľubuj, čo nedodržíš.“ Naše slová by mali byť v súlade s našimi skutkami. Odvaha a vytrvalosť v konaní sú taktiež kľúčové pre dosahovanie cieľov a prekonávanie prekážok. „Nie je dôležité, ako silno vieš udrieť, život aj tak udrie silnejšie, ale je dôležité ako ranu znesieš, postavíš sa a ideš ďalej! Nikdy sa nevzdávaj!“ Pravá sila sa prejaví v schopnosti povstať po páde. „Úspešný človek je taký, ktorý dokáže postaviť pevné základy z tehál, ktoré ostatní po ňom hádžu.“ Namiesto prázdnych slov sa sústreďte na výsledky: „Makaj v tichosti. Nech za teba kričia tvoje výsledky.“
Kvalita nášho života je ovplyvnená kvalitou našich myšlienok. „Životné šťastie závisí od kvality našich myšlienok.“ (Marcus Aurelius). Šťastie nie je cieľ, ale cesta: „Šťastie nie je absencia problémov, ale schopnosť sa s nimi popasovať.“ Dôležitá je sebadôvera, ktorá pramení z činov: „Sebadôvera prichádza z disciplíny a tréningu.“ (Robert Kiyosaki). Ak máme sen, treba za ním ísť: „Ak niečo chceš, bež za tým. Bodka.“ (Will Smith). Prestaňme sa porovnávať s ostatnými a sústreďme sa na seba: „Prestaňte súťažiť s ostatnými. Začnite súťažiť sami so sebou.“
Prežiť zmysluplný život znamená žiť naplno a s vedomím. „Ži tak, aby sa tvoji známi začali nudiť, až umrieš.“ To znamená, že váš život bude taký plný a inšpiratívny, že ostatní si všimnú vašu absenciu. A napokon, „Ži všetky dni tvojho života tak, ako by to bol tvoj posledný.“ Tieto slová sú výzvou k bdelosti, k plnému prežívaniu prítomnosti a k neustálemu preukazovaniu našich hodnôt prostredníctvom našich činov.