Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.
Pôvod a história vianočného stromčeka
História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela.
Zmienka o prvom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckých Brém. Pôčiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku, kde tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Vianočný stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov.
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Skutočný "boom" nastal v 19. storočí. Keď sa nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou, priniesol tento zvyk na kráľovský dvor v roku 1848. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku.
Rozšírenie na Slovensko a do Uhorska
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Do roľníckej kultúry prenikali od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Evolúcia zdobenia a sprievodné tradície
V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, zatiaľ čo v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Stromček alebo väčšia vetvička sa zdobila ovocím, orieškami a sladkosťami. Neskôr sa postupne začali objavovať aj v bežných domácnostiach a z Nemecka sa rozšírili do celého sveta. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne.
Zdobenie Vianočného stromčeka na sídlisku Západ 1
Výber vianočného stromčeka: živý vs. umelý
Mnoho ľudí rieši každoročne otázku, či si zaobstarať živý vianočný stromček, alebo naopak umelý. Obidva majú svoje výhody aj nevýhody.
Živý vianočný stromček
- Výhody: Vôňa ihličia má svoje čaro a pomáha navodiť tú správnu vianočnú atmosféru. Je to symbol života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. Každý kus je originál. Sú 100% biologicky rozložiteľné a po Vianociach sa vrátia do prírodného cyklu.
- Nevýhody: Je to každoročná investícia. Po čase začne opadávať a vysávaniu počas sviatkov sa nevyhnete.
Umelý vianočný stromček
- Výhody: Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru. Skladovanie zaberá miesto. Hustotu a tvar umelého stromčeka vďaka odoberateľným a ohybným vetvičkám prispôsobíte. Umelý stromček po Vianociach zložíte a odložíte.
- Nevýhody: Žiadna vôňa. Umelý stromček je ropný produkt, väčšina sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu. Je to kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Ekologický aspekt
Stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch, ale pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou.
Druhy živých vianočných stromčekov
Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú.
- Jedľa kaukazská (Nordmannská jedľa): Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a hlavne - takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. V porovnaní so smrekom alebo borovicou má menej výraznú "vianočnú" vôňu. Je odolná a pekná vydrží aj niekoľko týždňov.
- Smrek pichľavý (strieborná jedlička): Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu. Názov neklame - naozaj pichá, takže zdobenie môže byť výzva.
- Smrek obyčajný: Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Je to však "šprintér, nie maratónec". V teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne. Je cenovo dostupnejší.
- Borovica: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa.
Kvalita je kľúčová. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Keď si stromček budete kupovať, nechajte si odrezať kmeň a zabaliť ho do sieťovaného obalu, vďaka ktorému si udrží tvar a vydrží čo najdlhšie. Stlačte vetvičku a keď vám ihličie ostane v ruke, stromček neberte. Ihličie musí byť mäkké a pružné, lesklé a zdravé.
Praktické tipy pre vianočný stromček
Kedy kúpiť živý stromček
Vianočný stromček je dobré kúpiť čo najneskôr, ale nie je to podmienkou. Ak máte balkón alebo možnosť mať stromček vonku v chlade, môžete ho kúpiť napríklad tri týždne pred Vianocami. Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu, môžete pokojne už začiatkom decembra. Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý), s kúpou počkajte, pretože sú náchylnejšie na opadávanie.
Aklimatizácia a starostlivosť
Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu do vykúrenej obývačky. Doprajte mu čas na aklimatizáciu. Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu. Absolútne kľúčové je mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a vy by ste museli stromček vybrať a znova rezať. Nie je na škodu aj vetvičky stromčeka postriekať vodou pomocou rozprašovača. Odporúča sa ho tiež umiestniť k oknu a čas od času ho otvoriť. Vianočný stromček by mal vydržať minimálne do Troch kráľov.
Mýty o starostlivosti
Internet je plný "zaručených" receptov starej mamy, ako udržať stromček čerstvý.
- Cukor alebo med (alebo Sprite): Teória je, že dodáte stromčeku "výživu". V praxi však cukor v stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní. Tieto mikroorganizmy upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
- Aspirín: Teória je, že kyselina salicylová funguje ako konzervant.
- Bielidlo alebo vodka: Teória je, že alkohol alebo chlór zabijú baktérie. To je síce pravda, ale v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.
Vianočný stromček v kvetináči
Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina. Je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. Aklimatizácia je ešte dôležitejšia ako pri rezanom stromčeku. Z vonku ho presuňte do garáže (pár dní) a z garáže do chladnej chodby (pár dní). Maximum 7-10 dní v teple je strop. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je to zlé. V teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť.
Možný hmyz na stromčeku
Je normálne, že na stromčeku môžu byť malé chrobáčiky alebo pavúčiky. Stromček rástol vonku v lese alebo na plantáži a je prirodzeným domovom pre drobný hmyz (ako sú vošky, roztoče, drobné pavúky), ktoré na ňom zimujú. Nie sú nebezpeční, pretože tento hmyz je viazaný na stromček a nezačne napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
Bezpečnosť a jedovatosť
Základom stability je kvalitný, ťažký stojan. Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromček. Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
Veľkosť a tvar stromčeka
Rozmer vianočného stromčeka prispôsobte veľkosti svojho bytu. Vianočný stromček by mal byť od stropu o 15 - 20 cm nižšie. Ozdobíte ho špicom, hviezdou, anjelom, či inou vianočnou dekoráciou, ktorá sa vám páči. Stromčeky sa merajú od zeme, až po ich najvyšší vrchol.
- Malý vianočný stromček: meria 60 až 120 cm a ani priestorovo nezaberie veľa miesta.
- Vianočný stromček vysoký 210 až 220 cm: patrí medzi najpredávanejšie, pretože spolu so špicom pokryje priestor od podlahy až po strop.
- Vyššie stromčeky (240 cm a viac): sú vhodné do väčších miestností s vyšším stropom a do veľkých vstupných hál a nákupných centier.
Tvar stromčeka vám prezradí, koľko miesta vám stromček zaberie. Pri menšom priestore sa orientujte na užšie stromčeky, keď máte väčší priestor, môžete si dovoliť širší stromček. V byte ho budete mať minimálne 2 týždne a každý deň budete okolo neho chodiť. Keď vám bude zavadzať, poriadne si ho neužijete. Priemer vianočného stromčeka vysokého 210 až 220 cm má cca 125 cm. Čím je stromček vyšší, tým je širší.
Kedy zdobiť a odzdobiť vianočný stromček
Tradičné zdobenie
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa stromček v slovenských domácnostiach zdobil až na Štedrý deň ráno. Tradícia hovorila, že stromček má priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška - preto sa s ním čakalo až do 24. decembra. Ak rozmýšľate, kedy zdobiť vianočný stromček, aby vydržal čo najdlhšie, zvoľte Štedrý deň. Čím neskôr ho ozdobíte, tým dlhšie vydrží. Keď sa spýtate našich starých mám, kedy sa zdobí vianočný stromček, odpovedia, že na Štedrý deň.
Moderné trendy v zdobení
Moderná doba priniesla viac času a menej stresu. Mnoho ľudí stromček stavia už v polovici decembra, niekto dokonca v novembri, pretože chcú, aby si sviatočnú atmosféru užili dlhšie. Štatistiky ukazujú, že približne 50 % Slovákov zdobí stromček medzi 15.-20. decembrom, 30 % ešte skôr (najmä rodiny s deťmi) a 20 % zostáva verných tradícii a zdobí až 24. decembra. Medzi moderné rituály patrí adventné zdobenie (každý týždeň sa pridá niečo), "preparty" zdobenie s priateľmi alebo "Instagramové Vianoce", kde si niektorí zaobstarajú aj "foto stromček".
Odzdobovanie stromčeka
Tradíciou je, že sa vianočný stromček odzdobuje 6. januára, teda na Traja králi. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že vianočné obdobie sa končí sviatkom Troch kráľov a s tým súvisí aj tradícia odzdobovania vianočných stromčekov. Akonáhle začnú konáre smerovať k zemi a ihličie opadávať, je pravý čas na odzdobenie.
Viaceré legendy sa zhodujú v tom, že stromček sa má zložiť 12 dní po Vianociach. Podľa povery tí, ktorí si ho nechajú dlhšie alebo odložia skôr, budú mať počas roka smolu. Niektorí si ho nechajú až do 9. januára, do sviatku Krstu Krista Pána, alebo dokonca do Hromníc (2. februára), pretože si chcú sviatočnú atmosféru užívať čo najdlhšie.
Vianočný stromček patrí bez pochýb k najdôležitejším veciam, ktoré k Vianociam patria. Vôňa, pocit, tradícia a spomienky sú to, čo robí vianočný stromček viac než len tradíciou. Je to tichý rozprávač, ktorý nám pripomína detstvo, vôňu domova u starej mamy, napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. Ten moment, keď ho prvýkrát rozsvietite v tmavej obývačke, je pre mnohých nezabudnuteľný.
Likvidácia vianočného stromčeka
Sviatky sa skončili, stromček splnil svoju úlohu. Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať.