Národná rada Slovenskej republiky (skrátene Národná rada SR, príp. NR SR) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu, čím plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu.
Historické korene a vznik
Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady, ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, so sídlom v Myjave. Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992.
Ústavné postavenie a pôsobnosť
Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Národná rada SR je najvyšším orgánom štátnej moci a najvyšším zastupiteľským orgánom SR, ako i politickým a štátnym reprezentantom suverenity ľudu, či občanov. Taktiež je i reprezentantom suverenity slovenského národa, ktorý v podobe Slovenskej republiky realizoval svoje právo na sebaurčenie v štátoprávnej forme. Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie.
Zákonodarný proces
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z. Zákonodarnú iniciatívu (tzn. právo podávať návrhy zákonov) majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky.
Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní:
- Prvé čítanie návrhov zákonov.
- Druhé čítanie, ktoré je ťažiskové a prebieha vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.
- Tretie čítanie, ktoré končí hlasovaním. V tomto štádiu môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov.
Po schválení v národnej rade nasleduje vyhlásenie a publikovanie zákonov v Zbierke zákonov. Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Volebný systém
Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný volebný systém s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami.
Poslanci Národnej rady
Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nenastali uňho prekážky vo výkone práva voliť (sú nimi zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony).
Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.“ Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerneho mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta.
Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca, stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac.
V jeseni 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci, čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov, dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €.
Poslanecké kluby
Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Orgány Národnej rady
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Predsedu NR SR volí a odvoláva NR SR v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. Predsedu NR SR zastupujú podpredsedovia, ktorých rovnako volí a odvoláva NR SR tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný NR SR.
Národná rada SR zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány, ich predsedov volí tajným hlasovaním. Okrem týchto orgánov si Národná rada Slovenskej republiky volí overovateľov, ktorí dozerajú na správnosť hlasovania a zodpovedajú za presnosť zápisníc zo zasadnutí, resp. schôdzí NR SR. Národná rada si vytvára i administratívno-technický orgán, a to je kancelária Národnej rady SR.
Zasadnutia a hlasovanie
Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Zvoláva ju prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Zvoláva ju predseda NR SR aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní. Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.
Schôdze NR SR sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uznesieť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátnom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty.
Kontrolná a kreačná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14:00 hodine „Hodina otázok". Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov.
Ochrana poslanca
Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené.
Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Ak o to poslanec požiada, poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno.
História volebných období
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) existuje od 1. októbra 1992. Za prvé volebné obdobie sa považuje vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998.
tags: #narodna #rada #slovenskej #republiky