Kráľovná Alžbeta II.: Život, vláda a tradície narodeninových osláv

Dve narodeniny jednej panovníčky: Tradícia a realita

Britská kráľovná Alžbeta II. oslavovala svoje narodeniny každý rok dvakrát. Jej skutočné narodeniny pripadali na 21. apríla. Tieto oslavovala zvyčajne súkromne a bez veľkých verejných podujatí.

V Británii však panovníci oslavujú svoje oficiálne narodeniny tradične vždy druhú júnovú sobotu. Dôvodom je počasie - v júni je už v Londýne zvyčajne lepšie počasie, čo je ideálne pre veľkolepé verejné oslavy.

Narodenie, detstvo a cesta k trónu

Alžbeta II. (Elizabeth Alexandra Mary Windsor) sa narodila 21. apríla 1926 o 3:40 h v Mayfair v Londýne. Bola prvým dieťaťom vojvodu a vojvodkyne z Yorku, ktorí sa neskôr stali kráľom Jurajom VI. a kráľovnou Alžbetou (Kráľovnou matkou). Jej matka bola najmladšou dcérou škótskeho aristokrata, grófa zo Strathmore a Kinghorne. Porodila ju cisárskym rezom v londýnskom dome jej starého otca na Bruton Street 17 v Mayfair. Pokrstil ju anglikánsky arcibiskup z Yorku, Cosmo Gordon Lang, v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca.

Jej blízka rodina ju volala „Lilibet“. Jediný súrodenec Alžbety, princezná Margaréta, sa narodila v roku 1930. Tieto dve princezné sa vzdelávali doma pod dohľadom matky a ich guvernantky Marion Crawfordovej. Lekcie sa zameriavali na históriu, jazyk, literatúru a hudbu. Crawfordová v roku 1950 publikovala biografiu detských rokov Alžbety a Margaréty s názvom Malé princezné, čo kráľovskú rodinu veľmi zdesilo. Kniha popisuje Alžbetinu lásku ku koňom a psom, jej usporiadanosť a postoj zodpovednosti.

Následníctvo trónu a druhá svetová vojna

Počas vlády jej starého otca, kráľa Juraja V., bola Alžbeta tretia v poradí následníctva na britský trón, za svojím strýkom Eduardom a jej otcom. Aj keď jej narodenie vyvolalo verejný záujem, neočakávalo sa, že sa stane kráľovnou, pretože Eduard bol ešte stále mladý a predpokladalo sa, že sa pravdepodobne ožení a bude mať svoje vlastné deti, ktoré budú v rade následníctva pred Alžbetou.

Keď v roku 1936 zomrel jej starý otec a jej strýko nastúpil ako Eduard VIII., stala sa po svojom otcovi druhou v poradí na trón. Neskôr v tom istom roku Eduard abdikoval po tom, čo jeho zamýšľané manželstvo s rozvedenou prominentkou Wallis Simpsonovou vyvolalo ústavnú krízu. V dôsledku toho sa Alžbetin otec stal kráľom Jurajom VI. a ona sa stala predpokladanou dedičkou. Keby jej rodičia mali neskoršieho syna, bol by nad Alžbetou v rade nástupníctva, pretože v tom čase bol trón určený prvorodenstvom s preferenciou mužov. Alžbeta získala súkromné vzdelanie v ústavných dejinách od Henryho Martena, viceprezidenta Eton College, a francúzštinu sa naučila od učiteliek, ktorých materinským jazykom bola francúzština.

V septembri 1939 vstúpila Británia do druhej svetovej vojny. Návrh Lorda Hailshama evakuovať princezné Alžbetu a Margarétu do Kanady bol odmietnutý ich matkou, ktorá vyhlásila: "Moje deti nepôjdu bezo mňa. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neopustí krajinu." Princezné zostali na zámku Balmoral v Škótsku, v Sandringham House a nakoniec väčšinu času počas piatich rokov žili na hrade Windsor.

V roku 1940 uskutočnila 14-ročná Alžbeta svoje prvé rozhlasové vysielanie počas Hodiny deťom od BBC, venované ďalším deťom, ktoré boli z miest evakuované. Uviedla: „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli našim galantným námorníkom, vojakom a letcom, a tiež sa snažíme niesť svoj podiel na nebezpečenstve a smútku z vojny.“ V roku 1943 Alžbeta absolvovala svoje prvé samostatné verejné vystúpenie. Vo februári 1945 bola vymenovaná za čestnú druhú nadporučíčku v Pomocnej územnej službe so služobným číslom 230873.

Manželstvo s princom Philipom a rodinný život

Alžbeta sa v rokoch 1934 a 1937 stretla so svojím budúcim manželom, gréckym a dánskym princom Filipom. Boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany dánskeho kráľa Kristiána IX. a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez kráľovnú Viktóriu. Po ďalšom stretnutí v Royal Naval College v Dartmouthe v júli 1939 Alžbeta - hoci mala iba 13 rokov - povedala, že sa zamilovala do Filipa, a začali si vymieňať listy.

Mala 21 rokov, keď boli 9. júla 1947 oficiálne oznámené ich zásnuby. Tie sa nezaobišli bez kontroverzií; Filip nemal žiadne finančné postavenie, narodil sa v zahraničí (hoci bol britským občanom a počas druhej svetovej vojny pôsobil v kráľovskom námorníctve) a mal sestry, ktoré sa vydávali za nemeckých šľachticov s nacistickými väzbami. Marion Crawford napísala: „Niektorí z kráľových poradcov si nemysleli, že je pre ňu dosť dobrý. Bol to princ bez domova alebo kráľovstva.“

Pred uzavretím manželstva sa Filip vzdal svojich gréckych a dánskych titulov, oficiálne konvertoval z gréckeho pravoslávia na anglikanizmus a prijal titul Lieutenant Philip Mountbatten, keď prevzal priezvisko britskej rodiny svojej matky. Alžbeta a Filip sa vzali 20. novembra 1947 vo Westminsterskom opátstve. Dostali 2 500 svadobných darov z celého sveta. Pretože sa Británia ešte úplne nespamätala z devastácie vojny, Alžbeta vyžadovala prídelové kupóny na zakúpenie materiálu pre svoje šaty, ktoré navrhol Norman Hartnell. V povojnovej Británii nebolo prijateľné, aby boli na svadbu pozvaní Filipovi nemeckí príbuzní.

Alžbeta porodila svoje prvé dieťa, princa Charlesa, 14. novembra 1948. Kráľ mesiac predtým vydal listový patent, ktorý umožňoval jej deťom používať titul kráľovského princa alebo princeznej. Medzi rokmi 1949 a 1951 žili manželia prerušovane niekoľko mesiacov na Malte v osade Gwardamanġa vo Villa Guardamangia, prenajatom dome Filipovho strýka, lorda Mountbattena.

Nástup na trón a korunovácia (1952 - 1953)

V priebehu roka 1951 sa zdravie Juraja VI. zhoršovalo a Alžbeta ho často zastupovala na verejných podujatiach. Začiatkom roka 1952 sa Alžbeta a Filip vydali na cestu do Austrálie, na Nový Zéland a do Kene. 6. februára 1952 sa práve vrátili do svojho ubytovania v Keni Sagana Lodge po noci strávenej v hoteli Treetops, keď dorazila správa o kráľovej smrti a následnom okamžitom nástupe Alžbety na trón. Filip informoval novú kráľovnú o novinkách. Martin Charteris ju požiadal, aby si vybrala kráľovské meno. „Samozrejme“ sa rozhodla zostať Alžbetou.

V jej kráľovstve bola vyhlásená za kráľovnú a so sprievodom sa narýchlo vrátila do Spojeného kráľovstva. Po nástupe Alžbety na trón sa zdalo pravdepodobné, že kráľovský rod bude niesť meno vojvodu z Edinburghu (House of Mountbatten). Britský predseda vlády Winston Churchill a Alžbetina stará mama, kráľovná Mária, uprednostnili zachovanie Windsorskej rodiny, a preto 9. apríla 1952 Alžbeta vydala vyhlásenie, že Windsor bude naďalej menom kráľovského rodu. Vojvoda sa sťažoval: „Som jediný muž v krajine, ktorý nesmie dať svoje meno svojim vlastným deťom.“ V roku 1960 bolo pre potomkov mužskej línie Filipa a Alžbety, ktorí nenesú kráľovské tituly, prijaté priezvisko Mountbatten-Windsor.

Veľkolepá korunovácia

Napriek smrti kráľovnej Márie 24. marca 1953 prebiehala korunovácia 2. júna 1953 podľa plánu, ako si Mária žiadala pred smrťou. Ceremónia vo Westminsterskom opátstve, s výnimkou pomazania a prijímania, bola prvýkrát uvedená v televízii, čo umožnilo miliónom ľudí po celom svete sledovať túto udalosť.

V ten deň padal vytrvalý dážď a panovalo zachmúrené počasie. Alžbetu II. odviezol do opátstva zlatý koč. Jej sprievod tvorilo asi 250 ľudí, zástupcovia koruny, anglikánskej cirkvi a štátu. Kráľovná mala oblečenú róbu z bieleho saténu s rastlinnými motívmi každej krajiny Commonwealthu, napríklad ruža bola za Anglicko, pór za Wales, bodliak za Škótsko, trojlístok za Írsko, papraď za Nový Zéland, javorový list za Kanadu atď. Motívy boli vyšité striebornou niťou, farebným hodvábom a ozdobené perlami a kameňmi. Šaty ukrývali aj jedno tajomstvo: na ich ľavej strane dal návrhár Norman Hartnell vyšiť malý štvorlístok pre šťastie.

Kráľovná mala na sebe aj kráľovské rúcho ušité špeciálne na túto príležitosť. Karmínovú zamatovú róbu pozostávajúcu z hermelínového plášťa a dlhej zamatovej vlečky lemovanej hermelínom si odvtedy kráľovná každoročne obliekala na slávnostné otvorenie britského parlamentu. Na korunovácii zamatovú vlečku nieslo šesť mladých šľachtičien. Trojhodinový obrad korunovácie mal šesť častí, najdôležitejšie podľa tradície bolo pomazanie. Od roku 1831 patrí napríklad k obradu i nasadenie korunovačného prsteňa, prezývaného aj svadobný prsteň Anglicka. Kráľovnej dali na hlavu korunu, v ruke držala jablko a žezlo. Tieto britské korunovačné klenoty sú obvykle uložené v klenotnici v londýnskej pevnosti Tower.

Významné udalosti a míľniky počas vlády

Od jej narodenia sa Britské impérium neustále transformovalo na Spoločenstvo národov (Commonwealth). V čase jej nástupu na trón v roku 1952 bola už ustanovená jej úloha hlavy viacerých nezávislých štátov. V rokoch 1956 - 1992 sa počet jej oblastí menil, keď si územia získavali samostatnosť, a keď sa štáty vrátane Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu (premenovaného na Srí Lanku) stali republikami.

Politické zmeny a Commonwealth

V roku 1953 sa kráľovná a jej manžel vydali na sedemmesačnú cestu po celom svete, navštívili 13 krajín a prekonali viac ako 40 000 kilometrov po zemi, po mori i vzduchom. Stala sa prvou vládnucou panovníčkou Austrálie a Nového Zélandu, ktorá navštívila tieto národy. Počas Suezskej krízy v roku 1956 sa Alžbeta ocitla v centre politického diania. V roku 1957 uskutočnila štátnu návštevu v USA, kde vystúpila v mene Spoločenstva s prejavom na Valnom zhromaždení OSN. Na rovnakom turné otvorila 23. kanadský parlament a stala sa prvým kanadským panovníkom, ktorý otvoril parlamentné zasadnutie. V roku 1961 absolvovala cesty po Cypre, Indii, Pakistane, Nepále a Iráne. Počas vlády Alžbety II. sa Spojené kráľovstvo vzdalo prakticky všetkých svojich zostávajúcich kolónií. Najväčší progres bol vykonaný v Afrike a Karibiku, kde viac ako 20 krajín získalo nezávislosť. Definitívne sa posilnila pozícia Commonwealthu ako dobrovoľného politického spolku.

Medzi jej mnohé historické návštevy a stretnutia patria štátna návšteva Írskej republiky a stretnutie s piatimi pápežmi. V roku 2008 navštívila Slovensko.

Osobné výzvy a "Annus Horribilis"

Alžbeta občas čelila kritike kráľovskej rodiny v tlači, najmä po rozpade manželstiev jej detí. Rok 1992 označila za svoj „annus horribilis“ (hrozný rok), ktorý poznamenali manželské problémy jej detí (rozvod Anny s Markom Phillipsom, rozchod Andrewa a Fergie) a požiar na hrade Windsor. Tesne pred koncom milénia prišla tragická smrť jej bývalej nevesty Diany, princeznej z Walesu, v roku 1997, ktorá bola dodnes úplne nevyšetrená.

Jubileá a rekordy

Medzi významné udalosti jej vlády patria oslavy jej strieborného (1977), zlatého (2002), diamantového (2012) a zafírového (2017) jubilea. V roku 2017 sa stala prvým britským panovníkom, ktorý dosiahol zafírové jubileum. V roku 2022 oslávila aj svoje platinové jubileum, čím sa stala najdlhšie vládnucou panovníčkou v britskej histórii.

Priebeh oficiálnych narodenín: Trooping the Colour

Verejné oslavy narodenín britského panovníka, známe ako Trooping the Colour, majú viac ako 260-ročnú tradíciu. Ide o veľkolepú vojenskú prehliadku s viac ako 1000 vojakmi. Vyvrcholením celej prehliadky bol prelet kráľovskej letky.

Napríklad pri oficiálnej oslave jej 92. narodenín v sobotu 9. júna 2018 sa kráľovná v svetlomodrom kostýme previezla v kočiari centrom mesta. Jej manžel - princ Philip - po jej boku chýbal. V ďalšom kočiari nasledovali novomanželia vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu - princ Harry a Meghan Markleová.

Narodeniny v tieni pandémie a smútku

94. narodeniny (2020) - minimálne oslavy

V utorok 21. apríla 2020 sa kráľovná Alžbeta II. dožívala 94 rokov. Avšak pre súčasné opatrenia v súvislosti s koronavírusovou pandémiou sa oslavy konali iba v minimálnom móde. Alžbeta II., ktorá bola najstaršou a najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete, zvyčajne trávila svoje narodeniny súkromne a bez veľkých verejných osláv, ale tento rok to bolo ešte tlmenejšie.

Kráľovské narodeniny tradične sprevádza salva z diel na rôznych miestach Londýna, panovníčka však vyjadrila názor, že by to v tejto pohnutej situácii nebolo vhodné. Stalo sa tak prvýkrát za 68 rokov od nástupu Alžbety II. na trón. Kráľovná sa v tom čase nachádzala na Windsorskom hrade západne od Londýna spolu so svojím manželom, 98-ročným princom Philipom. Alžbeta z tohto sídla vyslala viacero povzbudzujúcich odkazov k národu vrátane mimoriadneho televízneho príhovoru, celkovo iba piateho za jej 68-ročné vládnutie.

95. narodeniny (2021) - "mini Trooping the Colour"

Vo Windsorskom zámku pri Londýne sa v sobotu 12. júna 2021 konali oficiálne oslavy 95. narodenín britskej kráľovnej Alžbety II. Pre pandémiu koronavírusu bola však rovnako ako vlani zrušená tradičná vojenská prehliadka v centre Londýna. Pre tohtoročné oslavy sa v britských médiách vžilo označenie mini Trooping the Colour, keďže rovnako ako vlani mali podobu len malej ceremónie na nádvorí Windsorského zámku.

Panovníčke počas nej vzdali hold príslušníci škótskeho strážneho pluku britskej armády v charakteristických červeno-čiernych uniformách a kožušinových čiapkach, ktorí boli rozostavení v dvojmetrových rozstupoch. Alžbeta II. sledovala ceremóniu z malého pódia s prístreškom. Kráľovnú si uctili aj piloti a akrobati britského kráľovského letectva, ktorí uskutočnili prelety ponad Windsorský zámok. Na oblohe po lietadlách zostali kondenzačné výpary vo farbách britskej zástavy. Kráľovná sa na verejných podujatiach zúčastňovala napriek nedávnemu úmrtiu svojho manžela, princa Philipa, ktorý zomrel v apríli 2021 vo veku 99 rokov.

Posledné roky, smrť a odkaz

Posledné dve dekády Alžbetinej vlády sa niesli v omnoho pokojnejšom tempe. Oslávila zlaté, diamantové aj platinové jubileum za 50, 60, respektíve 70 rokov na tróne. V apríli 2021 vo veku len tesne nedosahujúcom stovku umrel jej manžel, princ Filip. Boli spolu neuveriteľných 73 rokov.

Do posledných dní sa zúčastňovala verejných akcií, aj keď viaceré oficiálne úlohy vykonávali jej rodinní príslušníci, hlavne syn Karol III. (ktorý ju na tróne nahradil) a vnuk William. Kráľovná Alžbeta II. zomrela 8. septembra 2022 vo veku 96 rokov v pokoji škótskej rezidencie Balmoral. Svet opustila ako najdlhšie vládnuca panovníčka v histórii. Za viac ako sedem dekád na tróne zmenila to, ako sa pozeráme na britskú kráľovskú rodinu, a ovplyvnila udalosti, ktoré sa zapísali do učebníc dejepisu.

tags: #narodeniny #kralovnej #alzbety