Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi.
Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov. Najdôležitejšie trojdennie je len vyvrcholením príprav, ktoré sa začínajú dňom sv. Martina (11. november) a končia sa na Troch kráľov (6. január).
Predvianočné obdobie a advent
Predvianočné obdobie bolo pre našich predkov časom príprav na zimu. Dni sa skracovali, čo vyvolávalo obavy, a ľudia verili, že prevaha noci symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Preto sa toto obdobie spájalo s množstvom rituálov, ktorých cieľom bolo ochrániť dom a statok pred zlými silami.
Stridžie dni a ľudové povery
Najvýznamnejšími boli tzv. Stridžie dni, ktoré trvali od Kataríny (25. november) do zimného slnovratu (21. december). Ľudia verili, že v tomto čase majú strigy magickú moc, preto sa budovy kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami robil drevený krížik. Jedným z vrcholov tohto obdobia bol sviatok Lucie (13. december), ktorý sa spájal s veštením budúcnosti.
Adventný čas
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil pohanské zvyky. Advent trvá štyri týždne a znamená príchod Ježiša. Jednou z najvýznamnejších tradícií je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú nádej, pokoj, radosť a lásku.
Sviatok svätého Mikuláša
Svätý Mikuláš, biskup z Myry, je známy svojou štedrosťou. Tradícia obchôdzok, pri ktorých Mikuláš spolu s anjelom a čertom navštevuje deti, sa na Slovensku zachovala dodnes. Deti si v predvečer 6. decembra čistia čižmičky, aby si v nich ráno našli sladké prekvapenie.
Tradičné prípravy a pečenie
Prípravy na Vianoce zahŕňali veľké upratovanie a pečenie dobrôt. Typická vôňa škorice, klinčekov či anízu sprevádzala výrobu medovníkov, ktoré slúžili aj ako ozdoby na vianočný stromček. Významné postavenie mali aj oblátky, ktoré symbolizovali telo Krista a podávali sa s medom a cesnakom.
Štedrý deň a vianočná hostina
Štedrý deň (24. december) je vyvrcholením očakávania. Podľa tradície sa dodržiaval pôst až do východu prvej hviezdy. K štedrovečernému stolu sa viaže množstvo zvykov:
- Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca pre zabezpečenie bohatstva.
- Gazdiná urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny cesnakom namočeným v mede.
- Gazda rozkrojil jablko - ak bola v strede hviezdička, rodina mala byť zdravá.
- Na stôl sa prestieralo pre zomrelých členov rodiny a pri stole sa nemalo hádať.
Vianočný stromček a betlehem
Hoci je dnes vianočný stromček hlavným symbolom sviatkov, ide o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom bol betlehem, ktorý znázorňoval narodenie Ježiša. Stromček sa do slovenských domácností dostal z meštianskej kultúry, pričom v minulosti sa často zdobil sušeným ovocím, orechmi alebo slamenými ozdobami.
Vianočné sviatky vo svete
Zatiaľ čo na Slovensku nosí darčeky Ježiško, vo svete sa tradície líšia:
| Krajina | Tradícia |
|---|---|
| USA/Kanada | Darčeky nosí Santa Claus 25. decembra. |
| Taliansko | Často darčeky nosí La Befana až 6. januára. |
| Ukrajina | Vianoce sa oslavujú 6. januára. |
| Japonsko | Populárnym zvykom je vianočná večera z reťazca KFC. |
Vianočné vinše a priania
K Vianociam neodmysliteľne patrí vzájomné obdarovanie sa dobrotou a milým slovom. Či už zvolíte tradičný papierový pozdrav alebo SMS správu, dôležitý je zámer. Krásnym príkladom vinša je: „Vinšujem vám tieto vianočné sviatky, Pána Krista narodenia. Dobrého zdravíčka a na stôl chlebíčka, do duše radosti, do srdca svornosti.“
tags: #napis #najkrajsie #vianoce