Nanebovstúpenie Pána: Výzdoba kostola a symbolika

Sviatok Nanebovstúpenia Pána, ktorý kresťanský svet oslavuje štyridsať dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami (Zoslaním Ducha Svätého), predstavuje významný moment v kresťanskej liturgii a teológii. Tento sviatok symbolizuje nielen fyzické vystúpenie Ježiša Krista do neba, ale aj zavŕšenie jeho pozemskej misie a víťazstvo nad smrťou a hriechom.

Biblický základ a teologický význam

Podľa biblických záznamov sa Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení naposledy stretol so svojimi učeníkmi. Pred ich očami slávnostne vystúpil do neba a zaujal miesto po Božej pravici. Táto udalosť sa hlboko vryla do pamäti prvých nasledovníkov Krista a jej svedectvo nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov.

Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde sa začalo jeho pozemské utrpenie, začalo sa aj jeho oslávenie. Tento sviatok je v Katolíckej cirkvi považovaný za prikázaný.

Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a začína sa obdobie „cez rok“. V piatok po Nanebovstúpení Pána sa tradične začína deviatnik k Duchu Svätému.

Pán Ježiš, ako víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal nádej, že kde je on ako naša hlava, tam raz budú aj jeho údy v tej istej sláve.

Historický vývoj sviatku

Sviatok Nanebovstúpenia má svoje korene už v apoštolských časoch. Už svätý Augustín (432) vo svojej homílii spomína tento sviatok, čo svedčí o jeho starobylosti.

Svätá Helena dala na Olivovej hore postaviť chrám na mieste, kde sa podľa tradície Pán vyzdvihol do neba.

Ako osobitný sviatok sa začal sláviť v druhej polovici 4. storočia, o čom svedčí aj svätý Ján Zlatoústy (407). Pred týmto obdobím sa slávil v rámci päťdesiatdňového obdobia od Veľkej noci.

Svätý Ján Zlatoústy opisuje Nanebovstúpenie ako vrchol sviatkov, ktorý predchádza Turíciam:

„Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc).“

Svätý Augustín vo svojej homílii na tento sviatok zdôrazňuje:

„Dnes náš Pán, Ježiš Kristus, vystúpil do neba. Pán dnes vystupuje do neba, vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Pán vystupuje do neba a celé nebo jasá, lebo domov sa vracia Pán, domov, do Otcovho náručia sa vracia Syn, milovaný Boží Syn.“

Svedectvo o sviatku nachádzame aj v Peregrinatio Aetheriae z 5. storočia.

Nanebovstúpenie ako symbol nádeje a víťazstva

Nanebovstúpenie symbolizuje víťazstvo ľudskej prirodzenosti. Ježiš, ako pravý človek, sa vracia do neba v ľudskom tele, ktoré bolo poznačené utrpením za lásku k ľudstvu. Toto víťazstvo ľudskej prirodzenosti opisuje aj svätý Gregor z Nyssy (338-394).

Súčasťou sviatku je aj výzva z Knihy Skutkov apoštolov: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“ (Sk 1, 11). Táto otázka napomína učeníkov, aby sa nezameriavali len na odchod Krista, ale aby pochopili, že Nanebovstúpenie nie je len rozlúčkou, ale aj novou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi.

Nanebovstúpenie poukazuje na cieľ nášho života - nebo, ktoré je večným domovom. Je to miesto, kde nás Boh očakáva a kde nám pripravuje príbytok. Súčasne nás povzbudzuje, aby sme vkladali svoju nádej nie do nestálostí tohto sveta, ale do večného života v nebesiach, ku ktorému vedie jediná cesta - Ježiš Kristus.

Liturgické slávenie a tradície

V Katolíckej cirkvi je Nanebovstúpenie Pána prikázaným sviatkom. Na niektorých miestach vo svete sa jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu. Na Slovensku si sviatok tradične pripomíname vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci, napriek tomu, že nie je štátnym sviatkom.

V byzantskom obrade je Nanebovstúpenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov a slávi sa osem dní, pričom sa končí v piatok pred Zostúpením Svätého Ducha. Deň pred sviatkom sa slávi Odovzdanie Paschy.

Bohoslužobné texty v byzantskom obrade synteticky predstavujú celý Kristov plán spásy, od jeho vtelenia a utrpenia, cez vzkriesenie, až po prísľub zostúpenia Svätého Ducha a druhého Kristovho príchodu (parúzie). Sviatok má preto aj výrazný eschatologický nádych a pripravuje na prichádzajúce Turíce.

Citáty a modlitby spojené so sviatkom

• „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Lk 24, 46-50)
• „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, opäť príde.“ (Sk 1, 11)
• „Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.“ (Hebr 9, 24)
• Modlitba z Tretej Eucharistickej modlitby: „Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré.“

Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku opisuje vnútorné prežitie sviatku Nanebovstúpenia:

„Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky.“

Olivová hora - miesto Nanebovstúpenia

Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané na vrcholku na Olivovej hore. Jedna stará správa hovorí: „Na celej Olivovej hore nie je asi žiadne vyššie miesto ako to, odkiaľ Pán podľa tradície vystúpil do neba.“ Zároveň už od počiatkov kresťanstva bolo toto miesto uctievané ako miesto, kde Ježiš vyučoval svojich učeníkov a kde im zjavil tajomstvo konca sveta.

Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Vieme, že tento chrám bol postavený ku cti Nanebovstúpenia Pána. Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614.

Posledný, kto opisuje krásu Eleony, je jeruzalemský patriarcha Sofronius (7. st.).

Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba. Tieto stopy sú však len ľudovou tradíciou, nie skutočnými odtlačkami Kristových chodidiel.

Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes.

Vývoj slávenia sviatku

Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod. Ale popravde do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku.

Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu.

Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov.

V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14). A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“.

Ale v Betleheme, podľa svedectva tej istej Egerie, slávili sväté Nanebovstúpenie už v štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa. Tam sa Nanebovstúpenie slávilo ako veľký sviatok, ktorému predchádzalo bdenie.

Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407).

Teologický význam Nanebovstúpenia

Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu.

Nanebovstúpenie ako:

• Odmena za utrpenie: 33 rokov Pánovho života, od jaslí až po kríž, bolo nepretržitou reťazou utrpenia, nenávisti a prenasledovania. Preto ho odmieňa Otec tak kráľovsky v Nebesiach: sedí po pravici Božej.
• Povýšenie poníženého Ježiša: Zostúpil z Neba na zem, z lona Boha Otca do lona Panny, ležal v maštali, v jasliach a po tridsiatich rokoch sa ponosuje: „Vtáci majú hniezda a vlci brlohy, len Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ A najviac sa uponížil na kríži, kde zomrel so zločincami. Ale kto sa ponižuje, toho Boh povýši!
• Prijatie neobmedzenej moci pre poslušného Ježiša: Pretože bola Jeho poslušnosť neobmedzená, dostáva neohraničenú moc v Nebi. Už tu na zemi mal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, rozkazovať búrkam a vetrom; akú moc mu dal Otec teraz, keď sa vrátil k Nemu poslušný až na kríž?

Apoštoli a ostatní, ktorí hovorili o Božej „pravici“, vedeli, že používajú metaforu, antropomorfizmus. Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.

Veľký sviatok Kristovho nanebovstúpenia, ktorý sa slávi v štyridsiaty deň po Pasche, je vlastne dvojnásobným sviatkom. V prvom rade je to slávenie pamiatky Kristovho nanebovstúpenia, ako ho slávili apoštoli a ako je zaznamenané vo Svätom písme: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.“

Tento sviatok si všíma aj to, čo bolo neviditeľné: Kristus tróni po Otcovej pravici.

Naše slávenie ďalej rozlišuje ďalší aspekt tajomstva. Na jednej strane večné Božie Slovo bolo vždy po Otcovej pravici so Svätým Duchom v božstve. Božie Slovo, vtelené v lone Panny, bolo v rovnakom čase s Otcom v jeho božstve. Vtelením je Kristus teraz bohočlovekom, ktorý priniesol svoju zbožštenú ľudskú prirodzenosť do slávy Otca.

„Naša prirodzenosť, ktorá kedysi padla, bola povýšená nad anjelov a nad ľudské chápanie usadená na Boží trón. „Majestát Toho, ktorý sa stal chudobným v tele, bol vyzdvihnutý nad nebesia a naša padlá prirodzenosť bola poctená tým, že sedí s Otcom.“

Božie Slovo, skutočne vtelené v Ježišovi, Synovi Márie, je neoddeliteľne spojené s našou ľudskou prirodzenosťou. Táto nová a jedinečná skutočnosť je vyjadrená v ikone sviatku. Trón večnej Trojice sa často zobrazuje ako tri sústredné kruhy. Uprostred nich je, vyvýšený anjelmi, Kristus vo svojom človečenstve.

Sviatok Kristovho nanebovstúpenia je teda aj oslávením našej ľudskej prirodzenosti a spečatením Kristovej služby na zemi. V Kristovi teraz naše človečenstvo sedí po Otcovej pravici, ale v skutočnom zmysle Kristus nie je osamelý.

Jeho človečenstvo v nebesiach je len prvým z mnohých ľudí, ktorí budú oslávení spolu s ním. Svätý Pavol to opisuje obrazom z poľnohospodárskeho prostredia: Kristus je prvým z úrody a my máme byť zvyškom úrody!

„Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“

Ján Zlatoústy, keď hovorí o nanebovstúpenom Kristovi, používa množné číslo: „vystúpili sme do neba“. Ak vystúpila do neba „prvotina“, vystúpil aj zvyšok úrody.

„Kristus vystúpil do neba a s Kristom vystúpilo aj naše telo. … Úžasné! Pozri sa znova, ako Kristus vyzdvihol Cirkev. Akoby ju dvíhal nejakým motorom, vyzdvihol ju do obrovskej výšky a posadil ju na trón. Veď kde je Hlava, tam je aj telo. Medzi Hlavou a telom nie je nijaký interval oddelenia.“

Nanebovstúpenie Pána nám okrem iného má pripomenúť, že naša púť po tejto zemi jedného dňa skončí a že náš život nezávisí od vecí pozemských, ale tých nebeských. Ukazuje nám, kam naša životná púť vedie.

Ježiš sám povedal, že nám pripraví miesta v nebi. Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.

„Príďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime naše mysle a srdcia hore.“

Ľudové tradície a pranostiky

Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána sa premietol do ľudového pranostického kalendára a ľudia dodnes veľmi starostlivo sledujú, aké je počasie, pretože jedna z pranostík hovorí: „Ako je na Vstúpenie, tak bude celú jeseň.“ Roľníci sa vždy na sviatok nanebovstúpenia obávali dažďa, pretože „aj malý dážď na Vstúpenie senu škodí, jasný deň mu osoží.“

V pranostických termínoch patrí sviatku Nanebovstúpenia Pána značný význam. Ľudí oddávna poteší na sviatok Nanebovstúpenia pekné teplé a jasné počasie. Jedna z najpopulárnejších pranostík ubezpečuje: Ak je teplé a jasné Nanebovstúpenie, sľubuje to vinárom veľké potešenie.

Chladný a daždivý sviatočný deň, naopak, ľudí nikdy veľmi nepotešil. Pranostiky zhodne konštatujú aj ďalekosiahly nepriaznivý vplyv takéhoto dažďa: Ak na Nanebovstúpenie prší, bude po celý rok málo paše a tiež: Na Nanebovstúpenie slota - v jeseni bude veľa blata.

tags: #nanebovstupenie #pana #vyzdoba